Články na tému dojnice
Po desaťročiach, keď Slovensko patrilo medzi významných exportérov kukurice, sa situácia výrazne mení. Je veľmi pravdepodobné, že v tomto roku domáca produkcia nebude stačiť na pokrytie potrieb poľnohospodárstva, potravinárstva, priemyslu či energetiky. Po krátkom čase sa tak zopakuje situácia z roku 2022, keď nebolo isté ani to, či slovenská produkcia kukurice dokáže zabezpečiť vôbec dostatok objemových krmív pre hospodárske zvieratá. V bežných rokoch pritom zo Slovenska smerovalo na zahraničné trhy približne 500-tisíc ton kukurice, ktorej hodnota v dnešných cenách dosahuje minimálne 100 miliónov eur. V ostatných rokoch však pestovateľské výmery klesli a tohtoročnú produkciu navyše negatívne ovplyvní aj očakávaný pokles priemerných úrod z dôvodu extrémneho sucha a horúčav.
Ceny surového kravského mlieka, ktoré sa ešte pred rokom aj na Slovensku doťahovali na 50 centov za kilogram, už mesiace padajú. Dôvodí sa to nárastom produkcie, ktorý bol významný vo viacerých štátoch Európskej únie a Slovensko v tejto situácii nestálo bokom. Práve naopak. Napríklad pri dodávkach mlieka spracovateľom došlo u nás pri porovnaní mesiacov jún 2025 a jún 2026 k zvýšeniu výroby o 11,2 percenta. Za túto bezprecedentnú situáciu, ktorú domáca história prvovýroby mlieka v posledných desaťročiach nepamätá, dnes platia domáci chovatelia vysokú daň. Ich priemerná cena mlieka za jún 2026 bola druhá najnižšia spomedzi štátov Európskej únie.
Hovorí sa o nej už celé mesiace a jej dôsledky naplno pociťujú všetci chovatelia, no riešenie zostáva akoby v nedohľadne. Mliečna kríza sa prehlbuje a každým dňom ukrajuje poľnohospodárom zo životaschopnosti mliečnych fariem. Zhodujú sa v jednom - vyrábať mlieko pod výrobné náklady sa dlhodobo nedá. Už vôbec nie v situácii, ak výpadky z tržieb za mlieko niet čím kompenzovať a naopak, pridáva sa k nim neistota spôsobená suchom, ktoré ohrozuje aj množstvo krmovín pre zvieratá.
V roku 2020 bývalý eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski na sociálnej sieti X zverejnil štatistiky zaťaženia dobytčími jednotkami v jednotlivých štátoch EÚ. Nechcel len ukázať, že v Holandsku sa na sto hektároch pôdy chová päťnásobne viac kráv ako v Poľsku a šestnásťnásobne viac prasiat ako vo Francúzsku. Intenzívne chovy označil za problém, ktorý musí vyriešiť Európska zelená dohoda.
Približne kilometer od meteostanice, kde bol v pondelok prepísaný 19-ročný slovenský teplotný rekord, hospodári Agrodružstvo Turňa v Turni nad Bodvou. Teplota, ktorá tam vystúpila na 41 stupňov Celzia, výrazne zasiahla do organizácie tamojšej živočíšnej výroby. Tá je na slovenské pomery mimoriadne rozsiahla - od prvovýroby mlieka, cez chov mäsového dobytka, oviec až po produkciu brojlerových kurčiat. V mnohých ohľadoch sa na aktuálne horúčavy snažili pripraviť. Vysoké teploty spojené s dlhodobým nedostatkom zrážok zaznamenávajú už niekoľko týždňov. Práve pondelok však priniesol aj situáciu, keď napriek príprave na horúčavu, museli pomôcť aj iní.
Pred rokom, keď na Slovensku doznievala slintačka a krívačka, nakúpili obchodníci veľké množstvá mlieka zo zahraničia v obavách, že ho bude na trhu málo.
Keď začiatkom týždňa minister pôdohospodárstva Richard Takáč predstavoval novú kampaň v priamych platbách, na chvíľu sa pristavil aj pri nízkych cenách kravského mlieka. Európsku komisiu pokarhal za „neschopnosť“ a za to, že chce mliečnu krízu riešiť „chorými“ opatreniami.
Rastúce náklady a klesajúce výkupné ceny mlieka trápia chovateľov dojníc už niekoľko mesiacov. Aj preto intenzívne upozorňujú na postupný nábeh mliečnej krízy, ktorú zažili naposledy pred desiatimi rokmi. Vtedy nízkym cenám základnej suroviny padli za obeť mnohé chovy a Slovensko prišlo aj o stopercentnú sebestačnosť v produkcii mlieka. Obdobný scenár so stratami zo živočíšnej výroby preto vyvoláva obavy.
Počuli ste už o Hoteli spokojných kráv – mieste, kde je o dojky postarané, ako v bavlnke? Vybudovali ho pred pár rokmi na Farme vo Východnej (930 m.n.m.), kde sa môžu pýšiť nielen ekologickými, ale aj špičkovými technologickými postupmi. Jeden z najmodernejších kravínov na Slovensku je unikátny tým, že kravy kŕmi robot. Zaujímavosťou je aj “kaderníctvo” pre dobytok, či špeciálne elektronické obojky, ktoré monitorujú ich pohyb a zdravotný stav.
Podpora investícií do prvovýroby a spracovania mlieka - také sú požiadavky slovenského mliečneho sektora na práve pripravovaný Strategický plán. Tento základný slovenský dokument budúcej európskej agrárnej politiky určí, či sa u nás bude vyrábať a spracovávať mlieko aj po roku 2028. Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka nechcú prísť o poslednú šancu ako modernizovať naše mliečne farmy a mliekarne.
V Európskej únii (EÚ) dosiahol v roku 2018 počet dojníc 22,7 milióna kusov (ks), v roku 2019 by mal byť na úrovni 22,6 milióna ks. Vyplýva to z aktuálnej správy PPA - Agrárnych trhových informácií Slovenska (ATIS). Úžitkovosť by mala v roku 2019 dosiahnuť úroveň 7325 kilogramov (kg)/dojnica/rok, čo predstavuje medziročný nárast o 1,2 %.
S vysokými teplotami v týchto dňoch bojujú hospodárske zvieratá aj ich chovatelia. Výnimkou nie sú ani dojnice. Horúčavy na ne vplývajú negatívne už pri teplote nad 24 stupňov Celzia. Najmä na juhozápade Slovenska chovatelia v posledných týždňoch doslova "bojujú" s počasím. Informoval o tom Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka (SZPM).
Najnovšie komentáre
Komoditný trh
Kukurica na MATIF prekonala 250 EUR pre menšiu úrodu v EÚ
14. augusta 2026
Útok na Novorossijsk a WASDE zdvihli cenu pšenice
13. augusta 2026
Pšenica na MATIF cúvla ďalej, trh vyčkával pred WASDE
12. augusta 2026
Lacná ruská pšenica zrazila MATIF, repku podržala ropa
11. augusta 2026
Čierne more vrátilo pšenicu nahor, repku ťahá nízky Rýn
10. augusta 2026
Aktuálna predpoveď počasia
Komerčné informácie
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Partneri
Najkomentovanejšie za 7 dní