Články na tému dojnice
Rozprávali sme sa s prezidentom Agrárnej komory ČR Janom Doležalom o aktuálnej situácii českých poľnohospodárov, vývoji cien mlieka, dôsledkoch sucha aj o pripravovanej štátnej pomoci. Doležal uviedol, že české poľnohospodárstvo tento rok môže skončiť s nulovým výsledkom hospodárenia a mnohé podniky už teraz výrazne siahajú do svojich finančných rezerv. Českí poľnohospodári dostanú mimoriadnu pomoc vo výške 157 miliónov eur (3,8 miliardy českých korún), podľa Doležala by však vzhľadom na rozsah škôd spôsobených suchom boli potrebné ďalšie kompenzácie. Hovoril aj o možnosti ďalších 83 miliónov eur (dvoch miliárd korún), ktoré by mohli byť vyplatené v roku 2027. Rozhovor prináša aj pohľad na to, ako sa mení štruktúra českej rastlinnej výroby a čo sa deje s podnikmi, ktoré sa dostávajú pod ekonomický tlak.
Poľnohospodári na Slovensku čelia mliečnej kríze. Výrazný pokles ceny kravského mlieka podľa chovateľov ohrozuje podniky. Ako pre TASR uviedol podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a predseda Poľnohospodárskeho družstva Ludrová Miroslav Štefček, niektoré chovy na Slovensku možno nebudú vedieť ekonomicky zvládnuť situáciu a skončia s chovom dojníc.
Cena mlieka je hlboko pod výrobnými nákladmi a stále klesá. Problémy v sektore by možno neboli tak vyhrotené, ak by ich poľnohospodári dokázali vykryť pomocou výsledkov rastlinnej výroby. Tá je však už tri roky v cenových problémoch, k čomu sa aktuálne pridružilo aj sucho, ktoré ovplyvnilo celkovú produkciu. Približne takto hodnotia aktuálnu situáciu juhočeskí poľnohospodári a predáci agrárnej samosprávy, s ktorými sme hovorili počas výstavy Zem Živiteľka v Českých Budějoviciach.
To, že rok 2026 sa v sektore prvovýroby mlieka do histórie nezapíše ako jeden z úspešných, bolo jasné už vlani, keď výkupná cena mlieka začala klesať. V poklese pokračovala aj tento rok a straty sa postupne kopili. Prvovýrobcovia ich predbežne vyčíslili už v prvej polovici roka, keď z diskusného fóra o krízovej situácii v sektore mlieka na konci marca v komuniké uviedli:
Po desaťročiach, keď Slovensko patrilo medzi významných exportérov kukurice, sa situácia výrazne mení. Je veľmi pravdepodobné, že v tomto roku domáca produkcia nebude stačiť na pokrytie potrieb poľnohospodárstva, potravinárstva, priemyslu či energetiky. Po krátkom čase sa tak zopakuje situácia z roku 2022, keď nebolo isté ani to, či slovenská produkcia kukurice dokáže zabezpečiť vôbec dostatok objemových krmív pre hospodárske zvieratá. V bežných rokoch pritom zo Slovenska smerovalo na zahraničné trhy približne 500-tisíc ton kukurice, ktorej hodnota v dnešných cenách dosahuje minimálne 100 miliónov eur. V ostatných rokoch však pestovateľské výmery klesli a tohtoročnú produkciu navyše negatívne ovplyvní aj očakávaný pokles priemerných úrod z dôvodu extrémneho sucha a horúčav.
Ceny surového kravského mlieka, ktoré sa ešte pred rokom aj na Slovensku doťahovali na 50 centov za kilogram, už mesiace padajú. Dôvodí sa to nárastom produkcie, ktorý bol významný vo viacerých štátoch Európskej únie a Slovensko v tejto situácii nestálo bokom. Práve naopak. Napríklad pri dodávkach mlieka spracovateľom došlo u nás pri porovnaní mesiacov jún 2025 a jún 2026 k zvýšeniu výroby o 11,2 percenta. Za túto bezprecedentnú situáciu, ktorú domáca história prvovýroby mlieka v posledných desaťročiach nepamätá, dnes platia domáci chovatelia vysokú daň. Ich priemerná cena mlieka za jún 2026 bola druhá najnižšia spomedzi štátov Európskej únie.
Hovorí sa o nej už celé mesiace a jej dôsledky naplno pociťujú všetci chovatelia, no riešenie zostáva akoby v nedohľadne. Mliečna kríza sa prehlbuje a každým dňom ukrajuje poľnohospodárom zo životaschopnosti mliečnych fariem. Zhodujú sa v jednom - vyrábať mlieko pod výrobné náklady sa dlhodobo nedá. Už vôbec nie v situácii, ak výpadky z tržieb za mlieko niet čím kompenzovať a naopak, pridáva sa k nim neistota spôsobená suchom, ktoré ohrozuje aj množstvo krmovín pre zvieratá.
V roku 2020 bývalý eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski na sociálnej sieti X zverejnil štatistiky zaťaženia dobytčími jednotkami v jednotlivých štátoch EÚ. Nechcel len ukázať, že v Holandsku sa na sto hektároch pôdy chová päťnásobne viac kráv ako v Poľsku a šestnásťnásobne viac prasiat ako vo Francúzsku. Intenzívne chovy označil za problém, ktorý musí vyriešiť Európska zelená dohoda.
Približne kilometer od meteostanice, kde bol v pondelok prepísaný 19-ročný slovenský teplotný rekord, hospodári Agrodružstvo Turňa v Turni nad Bodvou. Teplota, ktorá tam vystúpila na 41 stupňov Celzia, výrazne zasiahla do organizácie tamojšej živočíšnej výroby. Tá je na slovenské pomery mimoriadne rozsiahla - od prvovýroby mlieka, cez chov mäsového dobytka, oviec až po produkciu brojlerových kurčiat. V mnohých ohľadoch sa na aktuálne horúčavy snažili pripraviť. Vysoké teploty spojené s dlhodobým nedostatkom zrážok zaznamenávajú už niekoľko týždňov. Práve pondelok však priniesol aj situáciu, keď napriek príprave na horúčavu, museli pomôcť aj iní.
Pred rokom, keď na Slovensku doznievala slintačka a krívačka, nakúpili obchodníci veľké množstvá mlieka zo zahraničia v obavách, že ho bude na trhu málo.
Keď začiatkom týždňa minister pôdohospodárstva Richard Takáč predstavoval novú kampaň v priamych platbách, na chvíľu sa pristavil aj pri nízkych cenách kravského mlieka. Európsku komisiu pokarhal za „neschopnosť“ a za to, že chce mliečnu krízu riešiť „chorými“ opatreniami.
Rastúce náklady a klesajúce výkupné ceny mlieka trápia chovateľov dojníc už niekoľko mesiacov. Aj preto intenzívne upozorňujú na postupný nábeh mliečnej krízy, ktorú zažili naposledy pred desiatimi rokmi. Vtedy nízkym cenám základnej suroviny padli za obeť mnohé chovy a Slovensko prišlo aj o stopercentnú sebestačnosť v produkcii mlieka. Obdobný scenár so stratami zo živočíšnej výroby preto vyvoláva obavy.
Počuli ste už o Hoteli spokojných kráv – mieste, kde je o dojky postarané, ako v bavlnke? Vybudovali ho pred pár rokmi na Farme vo Východnej (930 m.n.m.), kde sa môžu pýšiť nielen ekologickými, ale aj špičkovými technologickými postupmi. Jeden z najmodernejších kravínov na Slovensku je unikátny tým, že kravy kŕmi robot. Zaujímavosťou je aj “kaderníctvo” pre dobytok, či špeciálne elektronické obojky, ktoré monitorujú ich pohyb a zdravotný stav.
Podpora investícií do prvovýroby a spracovania mlieka - také sú požiadavky slovenského mliečneho sektora na práve pripravovaný Strategický plán. Tento základný slovenský dokument budúcej európskej agrárnej politiky určí, či sa u nás bude vyrábať a spracovávať mlieko aj po roku 2028. Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka nechcú prísť o poslednú šancu ako modernizovať naše mliečne farmy a mliekarne.
V Európskej únii (EÚ) dosiahol v roku 2018 počet dojníc 22,7 milióna kusov (ks), v roku 2019 by mal byť na úrovni 22,6 milióna ks. Vyplýva to z aktuálnej správy PPA - Agrárnych trhových informácií Slovenska (ATIS). Úžitkovosť by mala v roku 2019 dosiahnuť úroveň 7325 kilogramov (kg)/dojnica/rok, čo predstavuje medziročný nárast o 1,2 %.
Najnovšie komentáre
Komoditný trh
Kukuricu na MATIF ženie deficit v EÚ napriek úrode v USA
4. septembra 2026
Pšenica na MATIF cúvla o 1 %, kukurica späť pod 270 EUR
1. septembra 2026
Kukurica na MATIF nad 270 EUR, pšenicu drží Čierne more
31. augusta 2026
Vývoz z Čierneho mora viazne, kupci mieria do Baltu
28. augusta 2026
Pšenica na MATIF vyskočila o takmer 4 % pre Čierne more
27. augusta 2026
Aktuálna predpoveď počasia
Komerčné informácie
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Partneri
Najkomentovanejšie za 7 dní