„Som dieťa odchované na mlieku z potravín. No na dedine ,kde bola moja babička dojička som sa najedol čerstvého mlieka. Chýba mi to. Každá farma potrebuje podporu. Držím prsty“

„Ten zákon platí aj pre domácnosti?ale ktorý majú pekných krížencom snorky.To je bradáč jork.To je veľmi nespravodlivé..Keď ty šteniatka sú 3krat za jej života a sú odolné proti chorobám a sú veľmi pekné.Podla mňa by som zakázala ich prenášať cez hranice.A takých ľudí čo Turany psykov by som zatvárali.Pokuty nestačia.A zutulkov nie je isté aké duše šteniatko.Kazdy si musí uvedomiť že je to živý tvor a má svoje prava“

„Vážený pane , miešate hrušky z jablkami . Ani raz som nespomenul dotácie , úvery . To vy ste nejak premostili. Písal som iba o pomoci ( na sucho) . Vy však vidíte všade iba kradnutie. Zrejme v duchu hesla : zlodej vidí všade zlodejov.“

„Pán Stefan "to je ono"! Nedať farmárom žiadne dotácie, ani zvýhodnené úvery podporované štátom. Viete v ktorých rokoch vznikla podpora proti hladu tj. vyrobiť dostatok potravín aby nevznikol hlad? Ja navrhujem zjednodušenie prideľovania bez rozdielu našim(voličom) a ostatným. Bez vedecký využívaných poznatkov o pôdno-klimatických podmienkach rozkrádanie €-fondov bude pokračovať. A vám s vaším myslením odporúčam preštudovať históriu vývoja poľnohospodárstva na Slovensku potom snáď pochopíte zmysel dotačnej politiky proti nedostatku a drahým potravinárskym výrobkom.“

„Ďakujem za odpoveď . Presne , kritizovať vie každý , navrhnúť riešenie už nie. Môžete rozdeliť akokoľvek najspravodlivejšie akúkoľvek pomoc , vždy sa nájdu ľudia , ktorí budú večne kritizovať . Najspravodlivejšie by bolo, keby pomoc nedostal nik, alebo dostali by ju všetci . Sucho pocítili všetci - či chovajú Zvieratá, alebo nechovajú. Akýkoľvek vzorec pomoci vymyslia na ministerstve , nebude spravodlivý.“

„Dobrá otázka. Nielen kritizovať ale vedieť navrhnúť riešenie. Ako prvé si preštudujem mapu genetických typov pôd ovplyvňované nedostatočným množstvom vody. Zistím rozlohu(ha) a percento zastúpenia. Po druhé z mapy výskytu priemerných ročných zrážok porovnám plochy s nižším priemerným ročným úhrnom zrážok ako 550 mm s plochou z prvého bodu. Po tretie mapové podklady suchého a vlhkého podnebia najsuchšie, suché mierne suché a prechodné odčítané aj z technickej správy porovnám s plošným výskytom. Zistím štatistickú chybu, opravím a využijem Banku dát bonitovaných pôdno ekologických jednotiek na zisťovanie mikroregiónov, ktoré užívajú farmári. Princípy bonitácie sú veľmi jednoduché, legislatívne vyjadrujú cenu pôdy pre rôzne účely. Pod bodom 5 sa píše BPEJ slúžia na ocenenie pôdy pre účely dotácií na poľnohospodársku pôdu, v bode 6. na ocenenie pôdy pri pozemkových úpravách a komasáciách pozemkov. Tretí a štvrtý kód určuje klimatický región na základe sumy priemerných denných teplôt a dĺžkou obdobia s teplotou vzduchu nad 5°C. Podľa tejto charakteristiky vznikli klimatické regióny zatriedenie do 10 typov. Klimatický región je charakterizovaný ukazovateľom zavlažovania ako rozdiel potenciálneho výparu a zrážok. Týmto vznikli dve oblasti suchá a mokrá. Každá obrábaná parcela aj mimo produkčná majú priradený 7. miestny bonitačný kód. Pán Stefan nerád diskutujem s anonymným diskutérom i napriek tomu som vám k dispozícii môžeme ďalej diskutovať. Môžem vám rozdeliť 35 miliónov férovo nie ako rozšafne rozdeľuje tiežminister Takáč. “

„Pane, a ako by ste rozdelili podporu pre sucho Vy? Napíšte Váš návrh : komu, koľko, do kedy atď atď atd Vychádzajte zo sumy 35 miliónov euro. Ďakujem.“

„„Tých 35 miliónov musí byť vyplatených do konca roka. To znamená, že my sme rozhodli už v systéme, ako to prerozdelíme" prehlási politický minister pôdohospodárstva Takáč s podporou riaditeľa PPA. Aký odborníci poľnohospodári taký "férový systém" rozdeľovania, že pán minister. To má byť novoročný príplatok farmárom podľa tohtoročného maximálneho výskytu sucha? Načo máte zbor poradcov pre sucho? Načo a najmä začo vypracovali alebo odkopírovali Atlas výskytu sucha z r. 1988 ako mapy výskytu sucha v bežnom roku a výskytu trvalého sucha z roč. zrážok 500-550 mm/r. Neviete zodpovedne riadiť rezort odídete do zabudnutia. Čím skôr tým lepšie pre poľnohospodárov. “

„Dobré ráno,objavili sme Ameriku? Pred 50 rokmi sme už mali oplótkové pasenie s dávkovou pastvou a závlahou.Každé 4 roky vy-hnojené pôdy maštaľným hnojom.Je smutné,že tých ktorých sme učili hospodáriť my, chodia učiť teraz nás.Len škoda,že u nás už nie je čo vyhnať na tú pastvu ,iba ak tých ktorý tento stav zapríčinili.“

„Národná komisia pre sucho je výsledok neschopného ministra pôdohospodárstva Takáča. Pýtam sa koľko podobných Atlasov má už rezort vypracovaných. Alebo komisia objavila podrobne vypracované mapy z r.1988 priemerných ročných zrážok a suchého i vlhkého obdobia v ČSSR pri komplikovaných pomeroch reliéfu SR. Bezprostredným faktorom suchého obdobia je mikroklíma a z nej klíma za celé vegetačné obdobie nazývané výskyt sucha v bežnom roku, alebo výskyt suchého roka. Účelným hospodárením prirodzenou vlahou agrotechnickými opatreniami je možné podstatne zlepšovať vlahové pomery .Nemôžeme odstrániť sucho, ktoré sa vyskytuje trvalo alebo občasne a ohrozuje úrodu. V tomto prípade je bezpečnou ochranou závlaha pôdy pri ktorej sa privedie na zavlažované pozemky voda z vhodného vodného zdroja. Základ je mikroklíma ktorú negatívne ovplyvňujú nevhodné zloženia osevných postupov podporované aj rezortom MPaRV Ak minister Takáč vyhlási aké komodity musí farmár pestovať,/bez ohľadu na klimaticko- pôdne pomery/, aby získal dotáciu od štátu v zmysle hesla K. Marxa :"Večne obecné vlastníctvo pôdy má rozhodujúci význam pre výživu budúcich generácií" poľnohospodári sme zbytoční pre súčasných politikov.“

„Je to smiešne, že tento rozdelovník diskriminuje pestovateľov kukurice, pšenice, jačmeňa, maku a ostatných plodín, ktorí nemajú živočíšnu výrobu. Tí kupujú hnojivá lacnejšie? Dokonca na mak, kukuricu a ďalšie, nedostanú ani tú zníženú sadzbu.,,Rozdeluj a panuj ! "“

„Pane, máme 1,4 milióna hektárov ornej pôdy. Pred rokom 1989 bola špeciálna výroba asi na 80.000 ha. O čom to tu rozprávate? Bez pšenice sa to tu robiť nedá. Okrem toho, možno aj kukuricu budeme dovážať. Kukurica nie je komodita? Ak nebude fungovať klasická rastlinná výroba, na špeciálku zabudnite, ako chcete nastaviť osev? Okrem iného, štát si neplní povinnosti. Nemáme usporiadané pozemky, aby sme mohli vysádzať sady, nemáme prístup k vode, čo je tiež úlohou štátu.“

„Pokiaľ nebudú riešiť škody od zveri zákonom /nie formálnym/, tak veľa plôch sa vylučuje z možnosti pestovania špeciálnych plodín ktoré by boli na to vhodné.“

„Je naozaj prioritou slovenského poľnohospodárstva byť producentom komodít? Alebo produktov s vyššou pridanou hodnotou? Chce Slovensko rozvíjať producentov pšenice? Alebo radšej sady, zeleninu, špeciálky a pod? To fakt nedokáže ísť rozhodnutie o 6mil € odbornou diskusiou? Kde sú aj ekonómovia, všetci farmári atď? ....a potom, no... potom sa čudujme, že občan nemôže byť hrdý na tento Rozkradistan“

„Podpora nastavená pre Podunajskú nížinu tak ako každá iná. TTP 0 pritom produkcia sena na celom Slovensku -50% oproti priemeru, ale tak to je problém, ktorý Podunajskú nížinu netrápi tak načo by sa riešil.“

„detto Trávy- 2,99 a Intenzívne plochy TTP - 0,00!!!!!!!!! Vraj podpora ŽV v znevyhodnených oblastiach!!!!!“

„Pane , táto podpora je určená na kompenzáciu vysokých cien priemyselných hnojív . Kukuricu a lucernu hnojíte v rozdielnej intenzite . Podpora je nastavená správne .“

„Konečne prišla spása… Ovocný sad -1,24 Lucerna -2,24 koeficient Podporujeme špeciálnu výrobu a producentov slovenského ovocia. Posledný nech zhasne…“

„Výskyt sucha na Slovensku zaujíma čím ďalej viac obyvateľstva. Nielen dôchodcov a občanov žijúcich v núdzi ale začína vlna kritiky k dostupnosti potravín strednej vrstvy obyvateľstva. A bude ešte horšie , dovezené potraviny budú cenovo prístupné len mafiánskym zbohatlíkom. Tridsať rokov počúvame politikov, špekulantov-odborníkov na vodu – agropodniky budú potrebovať investovať do závlah, vodozádržných opatrení. Odborníci vyzdvihujú šetrnejší spôsob obrábania pôdy aj technológií, ktoré zvyšujú efektivitu z dôvodu nedostatku finančných zdrojov. Drobní farmári a SHR sú na chvoste poľnohospodárskej dotačnej politiky zostanú im oči pre plač. V tomto politicko-hospodárskom a klimatickom chaose /povodne striedajú extrémne suchá/ má vystúpiť minister pôdohospodárstva Takáč a predstaviť nejakú víziu ako bude ministerstvo riešiť problémy k o n k r é t ne v krátkodobom horizonte s perspektívou do budúcnosti. Minister Takáč má doslova poľnohospodárstvo "na háku". Každý deň má TB na ktorých ani slovom nespomenie farmára, poľnohospodára na nich z vysoka kašle ,ale obhajuje politiku Smeru, obvinených smeráckých vysoko postavených politikov, zvýšenie platov ministrom, poslancom a predvádza tančeky /vo forme Jánošíka s valaškou a mešcom peňazí/ pred Ficom, ktorý mu jeho typickým úsmevom tlieskal. Dokreslením neodbornosti šéfa agrosektoru ministra Takáča je práca 600 pracovníkov plno vyťažených robotou pre výrobcu potravín, hospodárenia v lesoch/lesy, zaberajú asi 42% z územia SR/ pre istotu nemajú ani v názve. Od odborníkov na cyklotrasy cez znovuosídľovanie vidieka, odborníkov-špecialistov na riešenie problematiky pre pôdu jej ochranu a zveľaďovanie , podobne aj lesy agrorezortu chýbajú. Nadbytok pracovníkov je z odboru ekologických environmentalistov /informáciu mi poskytol pracovník, ktorý nechce byť menovaný/.“

„

Voda je nenahraditeľným komponentom v sústave zložiek zdravého prírodného krajinného prostredia. V tejto sústave nemá vedúcu úlohu a sama o sebe nemôže vytvoriť krajinu. Existencia krajiny je podmienená väčším alebo menším zastúpením všetkých krajinotvorných zložiek. Vzájomné vzťahy vodného a lesného hospodárstva: voda, pôda, les sa významným spôsobom spoločne podieľajú na tvorbe krajiny v podobe kolobehu vody v prírode. Nepôsobia vo svojej prirodzenej forme, ale sú pozmeňované a riadené činnosťou človeka. Na vysokom stupni rozvoja spoločnosti sa môžu ovplyvňovať negatívne, pri poznaní vzájomných súvislostí a zákonitostí môžeme ich pôsobenie koordinovať a vyhnúť sa vodným extrémom; nedostatku alebo prebytku.

Pri tvorbe krajiny vodohospodársku činnosť môžeme využiť: budovanie vodných nádrží a rybníkov, ich zapojenie do celých povodí; ochrana územia pred záplavami; odstraňovanie extrému nízkych a vysokých stavov vody; zaistiť minimálny prietok vo vodných tokoch; odstraňovanie príčin erózie. Každý ochranný návrh musí byť podložený komplexným prieskumom, zahrňujúcim rozbor prírodných podmienok.

“