Členské štáty EÚ sa v pondelok dohodli na čiastočnej vyjednávacej pozícii k reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Aj po pondelkovom rokovaní Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu (Agrifish) však zostali viaceré otázky otvorené vrátane stropovania a degresivity. O ich konečnej podobe sa bude ďalej rokovať na úrovni EÚ vrátane decembrového samitu lídrov členských štátov. Kompromisný návrh rieši väčšinou sporné body tak, že síce pre ne stanovuje povinný charakter na úrovni celej EÚ, necháva však členským štátom väčšiu flexibilitu, aby si ich prispôsobili vlastným podmienkam. Platí to napríklad pri definícii aktívneho farmára alebo environmentálnych podmienkach.

„Od roku 2025 sa niektoré pozície nepohli, ale pohli sa prahy. Ak chceme mať spoločný trh, potrebujeme spoločné pravidlá. Pozrite sa prosím na tie body, kde žiadate ich dobrovoľné uplatnenie, ako by sa dali zahrnúť do povinných prvkov tak, aby to nebolo pre členské štáty diskriminujúce,“ naznačil ochotu ku kompromisu európsky komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen.

Hansen hovorí o oslabení návrhu Komisie

Európsky komisár vyjadril poľutovanie, že pôvodný návrh SPP z dielne Komisie bol „oslabený“. Zdôraznil najmä potrebu zachovať povinné nástroje riadenia rizík, ktoré pomáhajú poľnohospodárom vyrovnávať sa s dôsledkami klimatických a iných kríz.

„Tieto formy podpory by pomohli zvýšiť odolnosť a podporiť inovácie v európskom poľnohospodárstve. Všetci sme už videli následky klimatických zmien. Potrebujeme nástroje na riadenie rizík a zmierňovanie škôd. Dôležité je aj následné posudzovanie škôd, aby sa pri poskytovaní podpory zohľadnilo, či poľnohospodári prijali preventívne opatrenia. Tieto nástroje boli v kompromisnom texte oslabené,“ uviedol Hansen.

Komisia zároveň nesúhlasí s vypustením sociálnej kondicionality ako základnej podmienky poskytovania poľnohospodárskych dotácií. Hansen vyjadril poľutovanie nad oslabením environmentálneho rozmeru SPP, predovšetkým nad vypustením environmentálnych záruk v súvislosti so znečistením pôdy a vôd dusíkom z poľnohospodárstva. Ľutuje tiež, že nebola predložená „ambiciózna definícia“ aktívneho poľnohospodára.

Komisár však ocenil, že v návrhu ostáva zachovaná podpora pre zelenú architektúru a zodpovedné hospodárenie fariem i povinná podpora pre mladých farmárov.

„Hoci sa tieto ustanovenia v oblasti klimatických priorít oslabili, podpora ekologickej poľnohospodárskej výroby by mala zostať povinná,“ povedal.

Ocenil ďalej, že článok č. 13 o investičnej podpore pre poľnohospodárov a podniky spracúvajúce poľnohospodárske produkty umožňuje podporovať produktívne aj neproduktívne investície, ktoré by prispeli k riešeniu problémov s vodou.

Kompromis medzi spoločnými pravidlami a flexibilitou pre štáty

Zdôraznil, že mnohé opatrenia nemôžu byť  dobrovoľné, je však ochotný rokovať o takých limitoch, ktoré by vyhovovali členským štátom. Úmysel nájsť vyvážený vzťah medzi spoločnými pravidlami a flexibilitou vyplývajúcou z národných špecifík sa tak posúva smerom k väčšej pružnosti a možnostiam rozhodovania na úrovni členských štátov. Degresivita a stropovanie patria podľa Hansena k neuzavretým otázkam, o ktorých je potrebné ďalej rokovať. Opäť pripustil, že Komisia je otvorená vyšším úrovniam pred strop oproti pôvodnému návrhu.

„Kľúčovou súčasťou návrhu Komisie na reformu SPP bola flexibilita, ktorá umožňuje prispôsobiť opatrenia podmienkam jednotlivých členských štátov. Tá však nesmie viesť k tomu, že si krajiny budú vyberať len tie opatrenia, ktoré im vyhovujú, ani k prideľovaniu podpôr tým, ktorí ich v skutočnosti nepotrebujú,“ uviedol Hansen.

Stropovanie na decembrovom samite lídrov EÚ

Slovensko napokon podporilo spoločnú pozíciu členských štátov k budúcej SPP. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč označil dosiahnuté výsledky za úspech slovenskej vyjednávacej stratégie, pričom zdôraznil najmä písomnú garanciu, že otázka stropovania podpôr na úrovni konečného užívateľa výhod sa bude prerokúvať aj na decembrovom samite lídrov EÚ.

„Slovensko od zverejnenia návrhu Európskej komisie v júli minulého roka vstupovalo do rokovaní s jasnými prioritami a tie sme dôsledne presadzovali. Podarilo sa nám zabezpečiť podporu pre spracovateľský a potravinársky priemysel, presadiť zmeny v definícii aktívneho poľnohospodára tak, aby podpora smerovala predovšetkým k tým, ktorí reálne hospodária, vyrábajú potraviny a vytvárajú hodnoty. Dôležitou témou bolo aj znižovanie byrokracie,” informoval minister Takáč.

Zvlášť vyzdvihol „jasnú politickú garanciu“, že sa otázka stropovania a degresivity bude prerokúvať na najvyššej úrovni – na samite Rady EÚ.

Takáč patril k najväčším kritikom stropovania a degresivity podpôr. Proti ich povinnému zavedeniu sa však postavili aj Nemecko, Rakúsko, Fínsko a viaceré východoeurópske štáty. Konečné rozhodnutie o tejto otázke zatiaľ nepadlo a rokovania budú pokračovať na ďalšej politickej úrovni. Európska komisia naďalej presadzuje povinné zavedenie týchto mechanizmov, pričom ich konečné nastavenie zostáva otvorené.

Rada rozhodla, že definícia aktívneho farmára bude pre členské štáty povinná, pričom im poskytne flexibilitu prispôsobiť si skutočnú definíciu vlastným národným podmienkam. Pri definícii aktívneho farmára má byť určujúce, že pôjde o tých, ktorí vykonávajú aspoň minimálnu úroveň poľnohospodárskej činnosti. Štáty môžu pri jeho definovaní zohľadniť príjem z poľnohospodárstva, pracovné postupy na farme, predmet činnosti podniku alebo zápis v národných či regionálnych registroch.

Takáč ako hovorca V4 + 3

Richard Takáč si na októbrovej rade Agrifish trikrát vypýtal slovo, aby predniesol stanovisko krajín V4 a Rumunska, Bulharska a Chorvátska (V4 + 3), ktorých ministri poľnohospodárstva sa 6. októbra 2026 stretli v Bratislave. Nebýva zvykom, že by predstaviteľ nejakého štátu mimo bežnej diskusie predniesol viac ako jeden príspevok. V prvom príspevku hovoril o budúcej SPP.

Štáty V4 + 3 podľa neho žiadajú vyšší a stabilný rozpočet, ktorý bude zohľadňovať infláciu, rastúce náklady i nové úlohy poľnohospodárstva. Zároveň trvajú na dobrovoľnom charaktere stropovania a degresivity priamych platieb (DABIS), možnosti odpočítať náklady na pracovnú silu a na možnosti stanoviť limity podľa štruktúry fariem. K ďalším patria realistické miery štátneho spolufinancovania, uplatňovanie pravidla N+3, teda dlhší čas na využitie pridelených prostriedkov, jasné definície poľnohospodára a oprávnenej plochy, právnu istotu a menej kontrolných povinností. Žiadajú ďalej podporu pre potravinárov a plynulý prechod na novú SPP.

Dve ďalšie vystúpenia v mene V4 + 3 venoval Takáč neférovým obchodným praktikám a účinnejšej reakcii EÚ na prírodné katastrofy a trhové krízy v poľnohospodárstve.

„Štáty V4+3 žiadajú od Európskej komisie koordinovanú pomoc na úrovni EÚ, ktorú by bolo možné rýchlo aktivovať. Požadujú tiež vyčlenenie ďalších prostriedkov z rozpočtu EÚ na poľnohospodársku rezervu. Spochybňujú, či je päťročný priemer reprezentatívnym ukazovateľom bežnej úrody, a žiadajú prehodnotiť spôsob monitorovania a evidencie škôd. Zároveň požadujú zníženie hranice škôd potrebnej na získanie krízovej pomoci tak, aby na ňu vznikol nárok už pri poklese produkcie o viac ako 20 % oproti priemernej ročnej produkcii,“ uviedol Takáč na plenárnom zasadaní.

Návrh SPP sa posúva na novú úroveň

Minister poľnohospodárstva, potravinárstva a rybolovu Írska Martin Heydon považuje dosiahnutie kompromisu o vyjednávacej pozícii k SPP sa úspech írskeho predsedníctva.

„Rokovacie stanovisko k SPP poskytne našim farmárom stabilitu a predvídateľnosť a členským štátom flexibilitu riešiť špecifické potreby farmárov v národnom a regionálnom kontexte. Budúca SPP musí podporovať aktívnych farmárov, posilňovať ďalšiu generáciu a pomáhať farmárom odolávať rizikám a krízam. Musí tiež udržať poľnohospodárstvo ekonomicky životaschopné a zároveň napĺňať klimatické a environmentálne ciele,“ uviedol Martin Heydon.

Vyjednávacia pozícia je aktualizovaná verzia návrhu Komisie o SPP z júla 2025. Je čiastočná, pretože neobsahuje finančné a horizontálne otázky, ktoré sa prediskutujú v širšom kontexte Viacročného finančného rámca na obdobie 2028 až 2035. Má slúžiť ako základ pre rokovania s Európskym parlamentom o konečnej podobe nariadenia o SPP.