Už to nie sú len sporadické útoky na lode prepravujúce náklad ukrajinských komodít cez Čierne more, ktoré hýbu burzovými cenami poľnohospodárskych komodít. Logistika prístavov sa ukazuje byť dlhodobo poškodená, prímerie je v nedohľadne a aj po ňom bude možná obnova riadnej kapacity námornej trasy pravdepodobne trvať dlho.

Väčšina vývozu (90 percent) ukrajinských komodít preto od augusta opäť prúdi suchozemskou a riečnou cestu cez EÚ, takzvanými koridormi solidarity. Táto zmena prichádza v takomto rozsahu prakticky prvýkrát od konca roku 2023. Koridory solidarity však majú svoje obmedzenia: Riečna trasa z delty Dunaja v Rumunsku vedie po maďarský Paks, kde v súčasnosti platí zákaz lodnej dopravy a má platiť do konca roka. Obmedzený je aj ponor lodí na rumunskom úseku Dunaja.

Ukrajina žiada vyššiu kapacitu suchozemských trás

Na summite EÚ v Bruseli 16. októbra požiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Maďarsko, aby umožnili zvýšený tranzit ukrajinského obilia cez svoje územia.

V Bruseli už predtým rokoval o tejto téme ukrajinský minister poľnohospodárstva Taras Vysockyj. Varoval, že ak sa situácia nezmení, ukrajinskí farmári nebudú mať potrebnú likviditu a zasejú na jeseň o tretinu menej obilia. Vysockyj zároveň požiadal EÚ o pomoc v hodnote 1,1 miliardy eur na zvýšené náklady na dopravu, obchádzkové trasy podľa neho zvyšujú náklady producentov o 45 až 50 dolárov na tonu.

Rumunský minister poľnohospodárstva Barna Tánczos pre Politico uviedol, že rumunské prístavy sú plné ukrajinského obilia, ktoré v tejto chvíli kvôli nízkym hladinám Dunaja nie je možné ďalej rýchlejšie vyexpedovať. Nízke hladiny umožňujú iba plavbu lodí s menším ponorom a teda aj s menším nákladom. V októbri bola navyše zastavená plavba cez riečny kilometer 280 v Rumunsku, no neskôr tento mesiac bola obnovená.

„Záujmy našich farmárov sú prvoradé,“ povedal pre Politico.

Podľa neho nejde „zdvojnásobiť počet ciest a vagónov ani kapacitu prístavov.“ Dunaj je však od Čierneho mora v súčasnosti splavný iba po maďarský Paks, kde postavili podvodný kamenný prah, aby zabezpečili chladiacu vodu pre jadrovú elektráreň. Od 13. augusta až do konca roka nariadilo Maďarsko toto obmedzenie plavby. Podľa Attilu Bencsika, podpredsedu Maďarskej lodnej asociácie (Mahosz), sa po rieke ročne prepraví jeden a pol milióna ton tovaru, čo približne zodpovedá 60-tisícom kamiónov, pokiaľ by bola doprava presmerovaná na cesty. V súčasnosti však ani kapacita železničnej siete, ani cestná nákladná doprava nie sú schopné absorbovať tento obrovský objem.

Poľsko je ochotné rokovať

Podobný postoj zaujíma Poľsko. Hovorkyňa poľského ministerstva infraštruktúry Anna Szumańska pre Politico najskôr uviedla, že Varšava neprijme žiadne opatrenia, ktoré by zvýšili tranzit ukrajinského tovaru cez poľské územie. Neskôr Varšava oznámila, že sa o možnostiach rozšírenia tranzitu ukrajinského obilia cez poľské územie uskutoční bilaterálne stretnutie vo Varšave.

EÚ pripravuje riešenie

Ukrajina v septembri 2026 vyviezla len 46 % objemu poľnohospodárskych produktov, ktorý by za normálnych logistických podmienok mohla vyviezť. Pri obilninách tento podiel dosiahol iba 38 %. Ukrajinský minister poľnohospodárstva Taras Vysockyj varoval, že pre obmedzený prístup k čiernomorským prístavom môže v aktuálnom marketingovom roku zostať nevyvezených približne 30 miliónov ton poľnohospodárskych produktov. Európska komisia zároveň uvádza, že v septembri smerovalo cez koridory solidarity približne 90 % ukrajinského exportu obilnín, olejnín a súvisiacich produktov.

Európsky komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen uviedol, že Komisia sa týmto problémom zaoberá a nevylúčil opatrenia na úrovni EÚ.

Ukrajinská je lacná

Stále platí, že Slovensko, Maďarsko a Poľsko uplatňujú zákaz dovozu niektorých ukrajinských komodít. EÚ zároveň uplatňuje systém kvót, ktoré stanovujú objemy bezcolného dovozu viacerých komodít do EÚ.

EÚ prišla tento rok kvôli teplám a suchu o veľkú časť úrody obilia, Ukrajina by mala mať úrodu o niečo vyššiu ako minulý rok. Kým tento stav záujem európskych štátov o ukrajinskú pšenicu výrazne nezvýšil, pri kukurici je situácia iná. Podľa Európskej federácie krmív (FEFAC) bude EÚ tento rok potrebovať doviezť 26 miliónov ton kukurice.

Úroda kukurice bola veľmi slabá na Slovensku aj v Maďarsku, s uspokojivou úrodou sa môže pýšiť iba Poľsko. Maďarsko, ktoré kukuricu aj vyváža, by jej tento rok potrebovalo pre svoju živočíšnu výrobu doviezť viac ako 2 milióny ton. Slovensko, ktoré tradične býva v kukurici sebestačné, bude pravdepodobne tento rok tiež potrebovať časť kukurice z dovozu.

Zväz chovateľov hospodárskych zvierat v Maďarsku sa spolu s ďalšími združeniami obrátil na ministerstvo poľnohospodárstva a vyzval ho, aby Maďarsko chýbajúce zásoby doplnilo kukuricou z Ukrajiny, ktorá je podľa nich o 15 až 20 percent lacnejšia ako kukurica z iných zdrojov dostupných v regióne. Zväz maďarských pestovateľov obilia však trvá na tom, aby Maďarsko ďalej uplatňovalo zákaz dovozu určitých komodít vrátane obilia aspoň do jari 2027.

„Maďarsko by malo zákaz ponechať do roku 2027. Uvažovať o ukrajinskej kukurici by bolo aktuálne na jar roku 2027, keď sa maďarské zásoby minú a ani z okolitých krajín nebude možný jej dovoz. Vtedy bude čas začať vyjednávať,“ cituje Agroinform.hu Tamása Petőháziho, predsedu Národnej asociácie pestovateľov obilia.

Keď Slovensko a Maďarsko súhlasili s tranzitom ukrajinských komodít, ukrajinský prezident počas návštev Maďarska prisľúbil, že sa obilie bude prevážať „v zapečatených vagónoch“.

Ukrajinská úroda kukurice sa tento rok očakáva okolo 35 miliónov ton a Petőházi odhaduje, že do EÚ by mohla Ukrajina vyviezť z toho 20 miliónov. EÚ má na rok 2026 stanovenú bezcolnú kvótu na jeden milión ton ukrajinskej kukurice, pričom tento rok sa doviezlo iba asi 6-tisíc ton.

Poľská kukurica nemá dobrú povesť,

Podľa Petőháziho sa produkčná plocha pestovania kukurice v EÚ zmenšuje a posúva ďalej na sever. V Poľsku kukuričná oblasť rastie, podľa Reuters sa tento rok očakáva úroda 9,2 milióna ton, približne rovnaká ako minulý rok.

„Poliaci sa iba teraz učia, ako pestovať kukuricu, a nemajú potrebné kapacity na jej sušenie. Minulý rok bola viac ako polovica poľskej kukurice kontaminovaná toxínmi, čo vyvoláva určitú nedôveru,“ povedal Petőházi.

Mnohí z domácich maďarských pestovateľov podľa neho zároveň čakajú, že ceny kukurice ešte stúpnu, preto ju zatiaľ držia na sklade.

„V súčasnosti sa trhové ceny kukurice v Maďarsku pohybujú okolo 100-tisíc forintov za tonu. Vyzývame všetkých, aby teraz predávali a neskladovali úrodu. Pravdepodobnosť, že cena stúpne na 120- až 140-tisíc forintov, je veľmi nízka,“ povedal Petőházi.

Útoky Ruska aj Ukrajiny tlačia ceny hore

Ruské útoky dronov na prístavy, lode a sklady v Čiernom mori od augusta nastolili novú situáciu. V auguste už 90 % ukrajinských zásielok obilia, olejnín a ďalších komodít smerovalo cez koridory solidarity EÚ, kým v júli to bolo približne 20 %.

Vývozcovia sa pritom snažia obmedzené dopravné kapacity využívať prednostne na prepravu komodít, pri ktorých sa vyššie prepravné náklady ľahšie premietnu do predajnej ceny. Platí to najmä o olejninách a spracovaných produktoch – vývoz obilia to naopak brzdí, čo znamená, že veľké objemy obilia ostávajú na Ukrajine.

Ukrajinské drony to Rusku oplácajú najmä v Azovskom mori a vojna znižuje aj možnosti Ruska vyvážať svoje obilie. Oba štáty súperia o trhy v treťom svete. Spolu s poklesom úrody obilia v EÚ tieto faktory ženú trhové ceny obilia nahor.

Svetové trhové ceny obilia boli v septembri o 17 percent vyššie v porovnaní s predchádzajúcim rokom, ceny kukurice o viac ako 21 percent. Rusko a Ukrajina spolu vyprodukujú 14 percent svetovej produkcie obilia.