Články z kategórie Článok dňa
Ministerstvo pôdohospodárstva má záujem zrušiť organizáciu, ktorá podľa samotných zástupcov chovateľov mliečnych a mäsových plemien dobytka, ako aj ošípaných, funguje veľmi dobre. Zástupcovia zväzov upozorňujú, že neuváženým postupom rezortu by mohlo dôjsť k zničeniu toho, čo sa tvorilo viac ako sto rokov. Samotné ministerstvo pôdohospodárstva pritom v súvislosti so zánikom organizácie vytvára vlastnú realitu, ktorú rozporujú chovatelia podpísaní pod listom doručeným na ministerstvo vo štvrtok 10. septembra.
Na Slovensku vzniká nová Národná komisia pre vodu a sucho. Vláda zámer na jej zostavenie schválila ešte počas minulotýždňového rokovania na pôde Agrokomplexu, dnes odobrila štatút, na základe ktorého bude komisia fungovať.
Na Slovensku štartuje projekt, ktorý chce priniesť nový pohľad na hodnotenie pestovateľských technológií. CROP ARENA nebude porovnávať jednotlivé prípravky ani odrody, ale kompletné technológie pestovania ozimnej pšenice v identických podmienkach jedného poľa. O tom, prečo projekt vznikol, ako bude fungovať a aké poznatky môže priniesť agronomickej praxi, sme sa rozprávali s jeho iniciátorom Ing. Jánom Guttenom (Blumeria consulting s.r.o.) a odborným garantom prof. Kamilom Hudecom (SPU v Nitre).
Európska komisia (EK) firmám z holdingu Agrofert pozastavila preplácanie časti únijných dotácií, pretože premiér Andrej Babiš (ANO) sa nachádza v potenciálnom konflikte záujmov. Babiš vo februári s cieľom vyriešiť konflikt záujmov vložil Agrofert do novovytvoreného zvereneckého fondu RSVP Trust, podľa komisie ale tento postup situáciu dostatočne nerieši. Babiš trvá na tom, že Agrofert nevlastní, postoj Komisie k jeho konfliktu záujmov ho nezaujíma, uviedol. Na tento spor by nemala doplácať ČR ani jej občania, uviedla Kancelária prezidenta republiky. Podľa opozície Babiš oklamal prezidenta aj občanov. Agrofert je presvedčený, že postupoval v súlade so zákonmi.
Za počet registrácií zemepisných označení sa Slovensko nemusí hanbiť. V celej EÚ ich počet už prekročil 3700, pričom Slovensko ich má 33. Iba za uplynulé dva roky zaregistrovalo Slovensko sedem nových Chránených označení pôvodu (CHOP) a ďalších osem potravinových produktov a jedno víno čaká na registráciu. Pavol Gregorčok, predseda Úradu priemyselného vlastníctva (ÚPV) SR to považuje za veľký úspech.
V závere pracovného týždňa došlo k aktualizáciám viacerých výziev určených na investície v poľnohospodárstve či potravinárstve. Najzásadnejšími zmenami sú posunutie termínov na podávanie žiadostí o poskytnutie príspevku, no aj zmeny v katalógoch techniky, ktoré nahrádzajú verejné obstarávanie.
V nedeľu, hodinu pred uzavretím 51. ročníka výstavy Agrokomplex, opoziční politici Alojz Hlina z SaS a Marián Čaučík z KDH predstúpili pred novinárov, aby prečítali spoločné vyhlásenie. Pod dokumentom je okrem nich podpísaný aj zástupca PS Peter Horný.
Už po druhý raz sa počas výstavy Agrokomplex na pôde výstaviska v Nitre konala súťaž študentov poľnohospodárskych odborov. Po úspešnom vlaňajšom prvom ročníku aj tento rok súťaž prilákala mladých ľudí z rôznych kútov Slovenska. Celkovo sa ich zúčastnilo 28, pričom na súťaž pricestovali zo 14-tich škôl.
Tohtoročné sucho spojené s mliečnou krízou je mimoriadnou udalosťou, ktorá je dôsledkom jedného z najhorších prejavov klimatických zmien na poľnohospodárstve v strednej Európe. Zhodli sa na tom zástupcovia agropotravinárskych organizácií krajín V4 – teda Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska. O problémoch a možných krokoch diskutovali počas dvoch dní.
Oficiálne prejavy sprevádzajúce prvý deň výstavy Agrokomplex boli o vzájomnom potľapkávaní sa agrárnej samosprávy a vládnej moci. Až keď zhasli svetlá a veľkoformátové obrazovky v kongresovom pavilóne, poľnohospodári sa postupne rozhovorili.
Stredajšie zasadnutie vlády Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo ešte pred oficiálnym otvorením výstavy Agrokomplex v Nitre, prinieslo poľnohospodárom mimoriadnu štátnu pomoc vo výške 43,1 milióna eur. Vláda okrem iného schválila odškodnenie za sucho a kompenzáciu cien hnojív pre poľnohospodárov, ktorých najviac postihli dôsledky krízy na Blízkom východe, pokiaľ ide o náklady súvisiace s cenami hnojív a energií. Medzi ďalšie opatrenia patrí zvýšenie priamych platieb za rok 2027 s tým, že ich krytie bude zabezpečené rozpočtom spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2028.
Druhý odhad potvrdil, že produkcia hustosiatych obilnín medziročne klesne o 16 %. Výrazne nižšia úroda sa očakáva aj pri cukrovej repe, kukurici na zrno a sóji. Hektárové výnosy kukurice budú v dôsledku pretrvávajúceho sucha až o 39 % nižšie ako vlani.
Monitoring úrody, jej prípadného poškodenia, vplyvu škodcov, poveternostných podmienok, ale tiež pomoc pri identifikácii ložísk škodcov či pri rozmetaní hnojiva. Aj to sú oblasti, pri ktorých sa v poľnohospodárstve čoraz viac namiesto ľudskej pracovnej sily využívajú drony. Na jednej strane vedia nahradiť človeka, ktorý sa čoraz ťažšie zháňa pre prácu v agrosektore, na druhej strane eliminujú chyby spôsobené práve ľudským faktorom a prinášajú presné, rýchle a efektívne informácie, čím neraz uľahčujú plánovanie a šetria aj náklady. Hoci drony prinášajú do agrosektora viaceré pozitíva, ich využitie v niektorých oblastiach naráža na otázky ohľadom bezpečnosti a kontrolovateľnosti systému. To sa týka aj ich využitia pri chemických postrekoch rastlín, ktoré by sa však čoskoro mohlo dostať do praxe.
Slovensko bude mať odhadovane najväčší percentuálny pokles úrody medzi krajinami EÚ medziročne aj oproti päťročnému priemeru pri dvoch plodinách - cukrovej repe a kŕmnom hrachu. V tabuľkách odhadu úrody v augustovom vydaní štatistiky JRC MARS Bulletin Slovensko neslávne exceluje aj pri ďalších plodinách, napríklad pri kukurici, obilí a repke. Úbytok úrody je často horší ako vo Francúzsku alebo v Maďarsku, dvoch krajinách, ktoré sa v správe spomínajú ako najviac postihnuté tohtoročným extrémnym suchom a vysokými teplotami. Správa zaradila Slovensko medzi krajiny s „vážnymi následkami“.
Rozprávali sme sa s prezidentom Agrárnej komory ČR Janom Doležalom o aktuálnej situácii českých poľnohospodárov, vývoji cien mlieka, dôsledkoch sucha aj o pripravovanej štátnej pomoci. Doležal uviedol, že české poľnohospodárstvo tento rok môže skončiť s nulovým výsledkom hospodárenia a mnohé podniky už teraz výrazne siahajú do svojich finančných rezerv. Českí poľnohospodári dostanú mimoriadnu pomoc vo výške 157 miliónov eur (3,8 miliardy českých korún), podľa Doležala by však vzhľadom na rozsah škôd spôsobených suchom boli potrebné ďalšie kompenzácie. Hovoril aj o možnosti ďalších 83 miliónov eur (dvoch miliárd korún), ktoré by mohli byť vyplatené v roku 2027. Rozhovor prináša aj pohľad na to, ako sa mení štruktúra českej rastlinnej výroby a čo sa deje s podnikmi, ktoré sa dostávajú pod ekonomický tlak.
Najnovšie komentáre
Komoditný trh
Americké obilie rástlo pred WASDE, MATIF stál
11. septembra 2026
Európska pšenica rástla, americká klesla
10. septembra 2026
Obilie cúvlo pred piatkovým WASDE, repka odolala
9. septembra 2026
Kukuricu na MATIF ženie deficit v EÚ napriek úrode v USA
4. septembra 2026
Pšenica na MATIF cúvla o 1 %, kukurica späť pod 270 EUR
1. septembra 2026
Aktuálna predpoveď počasia
Komerčné informácie
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Partneri
Najkomentovanejšie za 7 dní