Články z kategórie Článok dňa
Druhý odhad potvrdil, že produkcia hustosiatych obilnín medziročne klesne o 16 %. Výrazne nižšia úroda sa očakáva aj pri cukrovej repe, kukurici na zrno a sóji. Hektárové výnosy kukurice budú v dôsledku pretrvávajúceho sucha až o 39 % nižšie ako vlani.
Monitoring úrody, jej prípadného poškodenia, vplyvu škodcov, poveternostných podmienok, ale tiež pomoc pri identifikácii ložísk škodcov či pri rozmetaní hnojiva. Aj to sú oblasti, pri ktorých sa v poľnohospodárstve čoraz viac namiesto ľudskej pracovnej sily využívajú drony. Na jednej strane vedia nahradiť človeka, ktorý sa čoraz ťažšie zháňa pre prácu v agrosektore, na druhej strane eliminujú chyby spôsobené práve ľudským faktorom a prinášajú presné, rýchle a efektívne informácie, čím neraz uľahčujú plánovanie a šetria aj náklady. Hoci drony prinášajú do agrosektora viaceré pozitíva, ich využitie v niektorých oblastiach naráža na otázky ohľadom bezpečnosti a kontrolovateľnosti systému. To sa týka aj ich využitia pri chemických postrekoch rastlín, ktoré by sa však čoskoro mohlo dostať do praxe.
Slovensko bude mať odhadovane najväčší percentuálny pokles úrody medzi krajinami EÚ medziročne aj oproti päťročnému priemeru pri dvoch plodinách - cukrovej repe a kŕmnom hrachu. V tabuľkách odhadu úrody v augustovom vydaní štatistiky JRC MARS Bulletin Slovensko neslávne exceluje aj pri ďalších plodinách, napríklad pri kukurici, obilí a repke. Úbytok úrody je často horší ako vo Francúzsku alebo v Maďarsku, dvoch krajinách, ktoré sa v správe spomínajú ako najviac postihnuté tohtoročným extrémnym suchom a vysokými teplotami. Správa zaradila Slovensko medzi krajiny s „vážnymi následkami“.
Rozprávali sme sa s prezidentom Agrárnej komory ČR Janom Doležalom o aktuálnej situácii českých poľnohospodárov, vývoji cien mlieka, dôsledkoch sucha aj o pripravovanej štátnej pomoci. Doležal uviedol, že české poľnohospodárstvo tento rok môže skončiť s nulovým výsledkom hospodárenia a mnohé podniky už teraz výrazne siahajú do svojich finančných rezerv. Českí poľnohospodári dostanú mimoriadnu pomoc vo výške 157 miliónov eur (3,8 miliardy českých korún), podľa Doležala by však vzhľadom na rozsah škôd spôsobených suchom boli potrebné ďalšie kompenzácie. Hovoril aj o možnosti ďalších 83 miliónov eur (dvoch miliárd korún), ktoré by mohli byť vyplatené v roku 2027. Rozhovor prináša aj pohľad na to, ako sa mení štruktúra českej rastlinnej výroby a čo sa deje s podnikmi, ktoré sa dostávajú pod ekonomický tlak.
Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie (EÚ), ktoré podporujú silnú politiku súdržnosti a odstraňovania regionálnych rozdielov, tzv. kohéziu, ako aj silnú poľnohospodársku politiku. Tieto oblasti budú aj prioritami SR v novom viacročnom rozpočte Európskej únie (EÚ) na roky 2028 až 2034 a nepodporuje preto škrty v týchto dôležitých politikách, ktoré navrhuje Európska komisia (EK). Informoval o tom v utorok premiér Robert Fico (Smer-SD) po rokovaní s predsedom Európskej rady Antóniom Costom, ktorý v Bratislave začal tohtoročného turné po členských štátoch EÚ.
Oteplenie planéty o tri stupne Celzia by mohlo zvýšiť priemernú cenu pšenice na trojnásobok oproti roku 2010, upozornili vedci v novej medzinárodnej štúdii. Zistili, že ak sucho zasiahne niektoré z kľúčových svetových oblastí pestovania obilnín, cena pšenice na globálnych trhoch rastie. Otepľovanie planéty môže túto súvislosť ešte zosilniť. Štúdiu publikoval časopis Earth's Future.
Pre sektor pôdohospodárstva je veľmi dôležitá budúca generácia pracovníkov v poľnohospodárstve, potravinárstve aj lesníctve. Podobne ako iné sektory má pritom problém s lákaním mladých ľudí. Cieľom nového projektu AGRIWOW je preto zvýšiť záujem žiakov v 7. až 9. ročníkoch základných škôl o štúdium v tejto oblasti, uviedol v pondelok po podpise memoranda o spolupráci k tomuto projektu minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD).
Cena mlieka je hlboko pod výrobnými nákladmi a stále klesá. Problémy v sektore by možno neboli tak vyhrotené, ak by ich poľnohospodári dokázali vykryť pomocou výsledkov rastlinnej výroby. Tá je však už tri roky v cenových problémoch, k čomu sa aktuálne pridružilo aj sucho, ktoré ovplyvnilo celkovú produkciu. Približne takto hodnotia aktuálnu situáciu juhočeskí poľnohospodári a predáci agrárnej samosprávy, s ktorými sme hovorili počas výstavy Zem Živiteľka v Českých Budějoviciach.
Kríza, ktorú zažívajú v ostatných mesiacoch slovenskí poľnohospodári, je podobná aj v Českej republike. Sucho, obavy o dostatok krmovín, ceny mlieka či prebujnelá byrokracia Európskej únie dominovali otvoreniu 52. ročníka výstavy Zem Živiteľka v Českých Budějoviciach. Spoločným menovateľom príhovorov tamojších politikov bolo najmä riešenie aktuálnej situácie národnými opatreniami, zo zdrojov štátneho rozpočtu a takpovediac vlastnými silami. Dokonca aj zástupcovia českej agrárnej samosprávy hovorili o možnostiach, ktoré majú v rukách domáci úradníci. Richard Takáč, slovenský minister pôdohospodárstva, ktorý na podujatí taktiež vystúpil, videl riešenia najmä v Európskej únii a v jej výraznej kritike.
Keď v USA v roku 1923 Henry A. Wallace, ktorý sa neskôr stal viceprezidentom, vytvoril svoj prvý komerčne predávaný hybrid kukurice, farmári boli spočiatku skeptickí. Vlastnosti takejto plodiny neboli také nadpriemerné, aby prekonali hendikep - nutnosť kupovať si každý rok nové osivo a nemôcť si ho odkladať z vlastnej úrody. Názor zmenili až keď si pri veľkých suchách v 30. rokoch minulého storočia viedla hybridná kukurica lepšie. Na konci tridsiatych rokov už bolo v USA (podľa USDA) hybridným osivom kukurice osiatych 22,5 percenta plôch a o desať rokov neskôr to bolo dokonca 78 percent výmery kukurice.
To, že rok 2026 sa v sektore prvovýroby mlieka do histórie nezapíše ako jeden z úspešných, bolo jasné už vlani, keď výkupná cena mlieka začala klesať. V poklese pokračovala aj tento rok a straty sa postupne kopili. Prvovýrobcovia ich predbežne vyčíslili už v prvej polovici roka, keď z diskusného fóra o krízovej situácii v sektore mlieka na konci marca v komuniké uviedli:
Územie južných Čiech pripomína ostrovy v mori jazier. Ťažko by sa hľadal lepší model na zadržiavanie vody v krajine, ako v tomto kraji vymysleli ešte v 16. storočí. Dômyselný systém jazier a kanálov funguje dodnes, umelý kanál Zlatá stoka odvádza vodu z rieky Lužnice do rybníkov na jej ľavom brehu a až dosiaľ dokázal zabezpečiť dostatok vody na chov rýb.
Chov ošípaných na Slovensku prechádza najväčšou ekonomickou krízou vo svojej histórii a spotrebitelia preto možno v súčasnosti kupujú jedno z posledných slovenských karé. Prepad odvetvia znásobili aj dôsledky minuloročnej slintačky a krívačky vo vzťahu k poklesu odbytových cien zvierat. Situáciu ďalej zhoršujú masívne dovozy lacnej bravčoviny, upozornila v piatok Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK).
Na pohľad to často nevidno, ale drony ukazujú žalostný výjav. Začiatkom augusta, keď sa teploty pohybovali okolo štyridsiatky, prichádzalo Maďarsko denne v priemere o 200-tisíc ton kukurice, toľko jej podľa Tamása Petőháziho, predsedu Národného zväzu pestovateľov obilia (GOSZ), slnko denne doslova spálilo. Popri slnečnici je kukurica plodinou najväčšmi postihnutou tohtoročným suchom a teplom.
Sucho na Slovensku pretrváva a o extrémoch sa hovorí naprieč krajinou. Aktuálne zažíva rôznu intenzitu sucha celé Slovensko, v kategórii extrémneho sucha sa ocitlo už 59 percent územia.
Najnovšie komentáre
Komoditný trh
Pšenica na MATIF cúvla o 1 %, kukurica späť pod 270 EUR
1. septembra 2026
Kukurica na MATIF nad 270 EUR, pšenicu drží Čierne more
31. augusta 2026
Vývoz z Čierneho mora viazne, kupci mieria do Baltu
28. augusta 2026
Pšenica na MATIF vyskočila o takmer 4 % pre Čierne more
27. augusta 2026
Repka na MATIF sa odrazila, kukurica v USA sa zhoršuje
26. augusta 2026
Aktuálna predpoveď počasia
Komerčné informácie
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Partneri
Najkomentovanejšie za 7 dní