Poľnohospodárske družstvo v Sokolciach má vysokú spotrebu energií. Vyplýva to z ich širokého výrobného zamerania, keď okrem chovu hovädzieho dobytka, ošípaných či hydiny prevádzkujú aj vlastný mlyn, pekáreň, rozrábku mäsa či výrobňu kŕmnych zmesí. Nárast cien energií od minulého roka vnímajú s obavami a preto začali s realizáciou opatrení, ktoré im do budúcnosti ušetria finančné prostriedky.
Nenahraditeľnými strojmi v období žatvy sú kombajny. História ich používania je relatívne krátka. Viete kto skonštruoval prvý kombajn? Ktorá značka vstúpila na náš trh ako prvá? Kedy prekročil počet kombajnov na Slovensku sto kusov? Ako sa kombajny inovovali v ostatných desaťročiach? Skúste si náš kvíz.
Žatvu pšenice poznamenali výrazné teritoriálne rozdiely. Priemerné úrody na Slovensku dosahujú od 3,5 do 9 ton z hektára. Pšenica pritom zväčša dosahuje dobré potravinárske parametre, najlepšie na východnom a severnom Slovensku. Skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii Jozef Rebro zo zväzu krmovinárov.
K poľnohospodárstvu sa Juraj Burdej dostal cez záujem o motorky a neskôr aj o traktory. Dnes má v rukách stále čerstvé maturitné vysvedčenie, ktoré dokazuje, že poľnohospodárskym strojom by sa mal rozumieť. Školské vedomosti porovnával s praktickými skúsenosťami už na povinnej praxi. Absolvoval ju u dodávateľa techniky a od začiatku prázdnin tu aj brigáduje.
Iniciatíva LEADER už viac ako 30 rokov úspešne pomáha v celej Európskej únii rozvíjať vidiecke oblasti, len na Slovensku nie. Národná sieť miestnych akčných skupín Slovenskej republiky (NS MAS SR) upozorňuje, že LEADER, jeden z najjednoduchších európskych programov, je u nás natoľko zbyrokratizovaný, že sa takmer nedá čerpať. Ak sa nič nezmení, pri súčasnom tempe kontroly verejného obstarávania bude Pôdohospodárska platobná agentúra len aktuálne schválené projekty kontrolovať ďalších 13 rokov.
Takmer 99 percent územia Slovenska trpí suchom. Extrémne sucho aktuálne zasahuje podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu až 60 percent územia. Do takýchto vlahových podmienok majú poľnohospodári do konca júla vysiať letné medziplodiny, aby splnili podmienku platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie , tzv. greening. Celkovo sa majú letné medziplodiny v tomto roku vysievať na výmere vyššej ako 58 tisíc hektárov pôdy.
Nikdy sme nedojili toľko mlieka, ako v tomto roku! Začína rozprávanie Zoltán Cibula, predseda kukučínovského družstva. Aktuálny výsledok 12 tisíc kilogramov mlieka na dojnicu a rok ich katapultoval medzi desať najlepších mliečnych fariem v republike. Ešte pred rokom boli umiestnení v tretej desiatke. Radosť z medziročného zlepšenia výsledkov ale netrvala dlho.
Najkomentovanejšie za 7 dní