Od budúceho roka by na Slovensku mala pribudnúť nová daň. Zaťaží výrobcov sladených nápojov. Ministerstvo financií predložilo do pripomienkového konania návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý bol avizovaný už v legislatívnom pláne úloh novej vlády na tento rok. Daň sa má vzťahovať na všetky nealkoholické nápoje, ktoré sú sladené cukrom aj inými sladidlami.

„Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít, v tomto prípade sladených nealkoholických nápojov. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia, nakoľko dosladenie nápoja v akomkoľvek množstve nie je zdraviu prospešné. Zároveň, neexistuje sladený nealkoholický nápoj, ktorý by človek z pohľadu zdravia a výživových potrieb musel nevyhnutne konzumovať,“ píše sa v predkladacej správe.

Návrh sa tento týždeň dostal do pripomienkového konania. Hoci v čase prípravy článku neboli predložené ešte žiadne pripomienky, výhrady voči návrhu sa ozývajú z viacerých strán.

Navrhované zmeny bez odozvy

„Zavedenie dane na sladené nápoje považujeme za diskriminačné opatrenie vybranej kategórie potravín, ktoré spôsobí ďalšie zvyšovanie cien nápojov a negatívne zasiahne najviac ohrozené, nízkopríjmové, skupiny obyvateľstva. Opatrenie nevyhnutne podporí nákupy v zahraničí a tým ohrozuje stabilitu slovenských podnikov, pre mnohých lokálnych výrobcov môžu byť dôsledky likvidačné,“ vyjadrila sa pre poľnoinfo.sk Lucia Morvai, výkonná riaditeľka Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku.

Potravinárska komora Slovenska uvádza, že každému zavedeniu novej dane by mala predchádzať odborná diskusia, v prípade zavádzania daní z potravín by to mali byť konzultácie so zdravotnými odborníkmi, ekonómami a odbornými združeniami.

„Zavedenie dane musí byť rovnako založené na dostupných národných dátach a počítať so všetkými vplyvmi na spotrebiteľa, verejné zdravie, verejné financie, výdavky verejnej správy spojené s administráciou dane, s vplyvmi na podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť podnikov až po vplyv na ekonomiku,“ myslí si Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska.

V rámci predbežného pripomienkovania potravinári predložili viacero výhrad, avšak bez odozvy.

„Napriek tomu bol návrh hneď posunutý do pripomienkového konania,“ dodala pre poľnoinfo.sk Venhartová.

Zdravie alebo peniaze?

Podľa samotných potravinárov ide návrhu predovšetkým o finančný prínos do štátneho rozpočtu. To priznáva aj predkladateľ v predkladacej správe – avšak až ako druhý argument za tým, ktorý vyzdvihuje potrebu regulácie konzumácie „negatívnych externalít“.

„Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska je navrhovaný zákon tiež súčasťou súboru konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií   a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky,“ uvádza sa v predložených materiáloch zo strany ministerstva financií.

V praxi sa nová daň má týkať všetkých sladených nápojov, ktoré budú na liter zdanené vo výške 15 centov. Pri energetických nápojoch sa ráta s daňou vo výške 30 centov na liter.

„Pri sirupoch, ktoré sa štandardne riedia v pomere 1:7, bude daň ešte násobne vyššia – až 1,05 eura na liter. Konečná cena pre spotrebiteľa sa tak po započítaní novej dane na nápoj, vyššej DPH a obchodnej marže môže v niektorých prípadoch zvýšiť aj o 100 percent. To pre niektoré kategórie nápojov a ich výrobcov môže byť likvidačné. Najviac budú zasiahnuté lacnejšie kategórie nápojov. Existuje vážna obava, že  sa jednoducho stanú nepredajné a tým prirodzene zasiahnu hlavne nízkopríjmové skupiny obyvateľstva,“ konštatuje Lucia Morvai.

Predkladateľ nezohľadňuje sladidlo

Kritici návrhu pritom poukazujú na to, že v niektorých krajinách sú nealkoholické sladené nápoje zdaňované tak, že systém zohľadňuje, či výrobca používa na dosladzovanie cukor, alebo jeho zdravšie alternatívy, napríklad stéviu.

„V zahraničí je bežné že cieľom dane je aj motivovať výrobcov znižovať obsah cukru, resp. kalórií v nápojoch tak, že zákon odlišuje sadzby podľa obsahu cukru. Otvára sa tak priestor pre inovácie, rozšírenie portfólia s nižším kalorickým obsahom, čo prispieva k celkovému poklesu vypitých kalórií z nealko nápojov. U nás však ide len o fiškálny nástroj, ktorého cieľom je vyzbierať takmer 120 miliónov eur ročne. Pre porovnanie v Írsku, čo je porovnateľný trh, to je asi 30 miliónov,“ dodala Morvai.

Dvojitú sadzbu dane majú napríklad aj v Rumunsku alebo v spomínanom Írsku.

„Máme príklady krajín, ktoré z ekonomických dôvodov zavedenú daň zrušili, napríklad Nórsko či Dánsko. Práve vzhľadom na ekonomické dopady na podnikateľov nielen v potravinárskom odvetví, ale aj v gastro sektore. Zavedenie dane totiž bude mať priamy vplyv aj na výrobcov cukru, sladidiel a medu, ktorí dodávajú suroviny do potravinárskeho priemyslu. Nepriamo sa zavedenie dane dotkne celého gastro sektora, ale napríklad aj programu školského mlieka. Preto nás veľmi mrzí, že ekonomické dopady neboli predkladateľom zákona dôkladne zvážené,“ uviedla Jana Venhartová a vyslovila prianie, že sa k návrhu zákona rozbehne v rámci riadneho pripomienkového konania korektná diskusia.

Vzhľadom na široko koncipovaný predmet dane podľa nej budú zasiahnutí aj pivovarníci či vinári, keďže tiež vyrábajú nealkoholické alternatívy svojich bežných výrobkov.

A čo mliečne nápoje?

Pobúrenie vo vzťahu k návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov vyjadrujú aj predstavitelia spracovateľov mlieka. Hoci sa konkrétne nápoje v samotnom návrhu zákona presne neuvádzajú, v jednej z príloh sú spomenuté podrobnejšie a zahŕňajú aj mliečne nápoje. V Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu je uvedený aj tabuľkový prehľad dane zo sladených nealkoholických nápojov. Sadzbou 0,15 eura na liter, respektíve na kilogram výrobku, by podľa tejto tabuľky mali byť zaťažené aj jogurtové a mliečne nápoje, rovnako aj rastlinné mlieka.

„Keď niekoho napadne zdaniť v rámci boja za zdravú výživu a najmä znižovania deficitu štátneho rozpočtu aj mliečne výrobky, ide o hrubé nepochopenie situácie,“ uviedol pre poľnoinfo.sk Marián Šolty, prezident Slovenského mliekarenského zväzu.

Mlieko a mliečne výrobky patria medzi obľúbené produkty aj v rámci programu Školské mlieko.

„Mlieko a mliečne výrobky majú dokázateľné zdravotné benefity a najmä ochutené mlieko a jogurtové nápoje sú populárne u detí na základných školách. Konzumáciu týchto výrobkov z hľadiska ranného veku vnímame ako zásadnú pre výchovu našich spotrebiteľov do budúcnosti. Akonáhle by sme z populárneho kakaa odstránili cukor, tak čo zostane a kto ho bude piť? Alebo pôjdeme cestou ako navrhuje predkladateľ, že deťom túto potravinu zdaníme a postavíme ju na úroveň cigariet alebo alkoholu, ktorých konzumáciu tiež reguluje štát formou spotrebných daní?,“ pýta sa Marián Šolty.

Mliečne výrobky zaradené do programu Školského mlieka pritom v minulosti museli spĺňať maximálne percento pridaného cukru.

Pripomienkové konanie k návrhu zákona začalo v stredu a malo by pokračovať do 10. mája tohto roka. Viaceré organizácie spracovateľov už teraz avizujú, že sa do neho zapoja.