Hlavní aktéri európskeho mliekarenstva rokujú od štvrtka v Bratislave na svojom výročnom kongrese. Organizáciou podujatia bol poverený Slovenský mliekarenský zväz v čase, keď spracovanie mlieka čelí výrazným svetovým výzvam, najmä z hľadiska geopolitickej nestability, do ktorej môžeme zahrnúť colné politiky, nárast cien energií či narušenie globálnych obchodných tokov. Mliekarenský sektor zároveň čelí tlaku na zvyšovanie efektivity výroby, udržateľnosť a prispôsobovanie sa meniacim sa požiadavkám spotrebiteľa.
Podobne ako počas predchádzajúceho obdobia roka 2026, aj v priebehu jesene pretrváva dlhodobá absencia priestorových atmosférických zrážok, ktorá prehlbuje pôdne sucho. V dôsledku tohto javu zaznamenávajú v súčasnosti poľnohospodári negatívne vplyvy na poľnohospodárske plodiny vysiate na sezónu 2026/2027. Informuje o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).
Rozdelenie 19,73 milióna eur určených na kompenzáciu cien priemyselných hnojív považuje Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska (ZVPAS) za diskriminačné. Združenie nespochybňuje náročnú situáciu podnikov so živočíšnou výrobou, odmieta však, aby sa pomoc jednej skupine poľnohospodárov poskytovala na úkor ostatných. Poľnohospodári preto vstupujú do štrajkovej pohotovosti. O situácii informoval Ján Jelen, predseda združenia.
Poľnohospodári so špeciálnou rastlinnou výrobou a tí, ktorí mali ku koncu augusta 2026 evidované hospodárske zviera v centrálnom registri získajú 90 percent finančných prostriedkov určených na podporu na hnojivá. Ide o európske zdroje vo výške 6,58 milióna eur, pri ktorých neskôr vláda rozhodla o využití maximálne možného vnútroštátneho doplatku vo výške 200 percent. Celkový rozpočet podpory tak dosahuje 19,73 milióna eur. Pravidlá poskytnutia núdzovej finančnej podpory v stredu schválil vládny kabinet.
Po rokoch, keď u nás zanikla tradícia majstrovstiev v orbe, sa v tomto roku uskutočnilo viacero súťaží, ktoré preverili schopnosti pripraviť pôdu týmto tradičným spôsobom. Paradoxne, k resuscitácii majstrovstiev dochádza na Slovensku v čase, ktorý z hľadiska úhrnu zrážok orbe vôbec nepraje. A tak sa v tomto roku uskutočnili tri regionálne kolá v orbe v Mani (okres Nové Zámky), v Nových Sadoch (okres Nitra) a Dolnej Krupej (okres Trnava) a najlepší oráči z regionálnych kôl sa v minulom týždni stretli na podujatí v Kolíňanoch (okres Nitra). Svoje schopnosti si už druhý rok preverovali aj študenti stredných škôl v súťaži, ktorú organizuje Stredná odborná škola v Pruskom (okres Ilava). Podujatie sa uskutočnilo na parcele, na ktorej, podobne ako na mnohých miestach Slovenska, chýba vlaha a ktorú tamojší poľnohospodár v posledných rokoch obrába bezorbovým systémom.
Zo slovenských polí už poľnohospodári pozberali 99 percent kukurice na siláž, 46 percent kukurice na zrno a 76 percent slnečnice. Pri sóji pozberaná plocha predstavuje 82 percent, pri zemiakoch 79 percent. Vyplýva to z monitoringu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorý bol sumarizovaný k 13. októbru 2026.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) pokračuje vo vzdelávaní mladých ľudí na tému slovenských potravín a 12. októbra spúšťa 14. ročník týždňa Hovorme o jedle. Tento rok budú o potravinách diskutovať a tvoriť žiaci z 502 základných škôl (ZŠ). Oproti minulému roku ide približne o 13-percentný nárast v počte zapojených škôl, žiakov, a tým aj rodinných príslušníkov a pedagogických pracovníkov. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK.
Klimatická zmena už pre poľnohospodárov nie je témou budúcnosti. Extrémne výkyvy počasia, dlhé obdobia bez zrážok a vysoké teploty vplývajú na úrodu, ceny komodít aj investičné rozhodnutia podnikov. Martin Hubinský, senior segmentový manažér pre poľnohospodárstvo VÚB banky a podpredseda Dozornej rady SPPK, hovorí, že odpoveďou nemôže byť zastavenie investícií. Práve naopak – agropodniky budú potrebovať investovať do závlah, vodozádržných opatrení, šetrnejších spôsobov obrábania pôdy aj technológií, ktoré zvyšujú efektivitu. Banka pritom podľa neho nemá byť iba zdrojom peňazí, ale aj partnerom pri správnom nastavení financovania.
Chov ošípaných to má v Chynoranoch mimoriadne nahnuté. Na produkcii bravčového mäsa v minulosti každoročne prerábali približne 150-tisíc eur. Za prvý polrok 2026 už podľa predsedu tamojšieho družstva Roberta Šmatláka strata dosahuje 300-tisíc eur. Družstevníci z Chynorian pritom ekonomike výroby pomáhajú už tým, že majú vlastný bitúnok, kde ročne odporazia približne polovicu dochovaných ošípaných.
Nové programové obdobie, teda zjednodušene eurofondy, by sa mohli od roku 2028 podobať skôr na plán obnovy. Členské štáty by si mali vopred vytýčiť priority, na čo by chceli európske peniaze minúť. Slovensko by mohlo byť v období 2028 - 2034 poslednýkrát čistým prijímateľom európskych prostriedkov. V relácii TASR TV Štúdio TASR na to upozornil vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Peter Stano.
Spoločná poľnohospodárska politika EÚ v novom programovom období od roku 2028 musí byť silná, musí mať viac finančných prostriedkov, nie menej. Uviedol to v Bratislave slovenský minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) na ministerskom stretnutí agroministrov krajín V4, ktoré sa uskutočnilo v rozšírenom formáte za účasti Bulharska, Chorvátska, Rumunska, Slovinska (V4+4) a Talianska. Na ministerskom stretnutí boli podľa slov slovenského ministra pôdohospodárstva podpísané aj tri deklarácie.
Ak sa má na Slovensku zachovať produkcia a spracovanie mlieka, ceny mliečnych výrobkov nemôžu klesať. Obchodné reťazce nemôžu vyvíjať nátlak na ďalšie znižovanie cien mliečnych výrobkov. Naopak, ceny mliečnych výrobkov sa musia zvýšiť. Mliečne výrobky, ako aj všetky potraviny majú svoju hodnotu, je za nimi tvrdá práca a náklady na ich produkciu, ktoré musia byť zaplatené. Uviedla to Zuzana Nouzovská, generálny sekretár Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ).

Najkomentovanejšie za 7 dní