Slovensko je za zavedenie väčšej flexibility pri vynakladaní financií z rozpočtu EÚ na takzvané ekoschémy v poľnohospodárstve. Uviedol v stredu štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva SR Andrej Gajdoš po skončení sa zasadnutia rady EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli.
Česká republika bude podľa Agrárnej komory ČR a Poľnohospodárskeho zväzu ČR, najviac znevýhodnená medzi európskymi štátmi po príchode novej poľnohospodárskej politiky. Ukazujú to podľa nich predložené návrhy európskych inštitúcií, oznámili dnes zástupcovia týchto organizácií na spoločnej tlačovej konferencii.
Program Agricovid, na základe ktorého Česká republika prerozdelí až tri miliardy českých korún (110,6 milióna eur) poľnohospodárom a potravinárom postihnutým koronavírusom, musí ešte schváliť Európska komisia. Dnes (2.11.2020) to v tlačovej správe uviedlo české ministerstvo poľnohospodárstva.
Po niekoľkodňovom hlasovaní o stovkách pozmeňujúcich návrhov schválil v piatok Európsky parlament svoju pozíciu k novým pravidlám rozdeľovania poľnohospodárskych dotácií v Európskej únii. Poslanci sa okrem iného zhodli, že zastropovanie dotácií pre veľké podniky, pri splnení určitých podmienok, bude pre štáty dobrovoľné.
Vláda schválila návrh štátneho rozpočtu pre budúci rok. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v ňom bude hospodáriť so sumou 1,5 miliardy eur.
Do dotačného titulu Zelená nafta sa v prvej a druhej výzve zapojilo presne 2 331 žiadateľov. Suma, ktorú požadujú, dosahuje 26,37 milióna eur. Desať najväčších žiadateľov si z daného finančného balíka rozdelí takmer 13-percent prostriedkov, to znamená 3,4 milióna eur. V rozhodujúcom rozsahu ide o chovateľov ošípaných s dánskym kapitálom.
Kukurica je kráľovnou polí, z ktorej sa dá podľa dostupných zdrojov vyrobiť až približne 500 druhov výrobkov. Od využitia v potravinárskom priemysle vo výrobe škrobu, oleja, glukózy, fruktózového sirupu alebo bioethanolu, cez priemysel vo forme acetónu, papiera, linolea alebo izolačných dosiek, až po jej nenahraditeľnú pozíciu pri kŕmení hospodárskych zvierat. V najbližších dňoch sa aj na Slovensku naplno rozbehne jej zber. Všetci účastníci štvrtkovej diskusie na Dni poľa kukurice v Seliciach sa zhodli, že poľnohospodári budú tento rok s úrodami spokojní.
Saldo zahraničného obchodu SR s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo v januári až júni 2020 pasívne, a to v hodnote –932,7 milióna eur. Medziročne sa zvýšilo o 4,7 %. Uviedol to pre TASR Matej Korpáš zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).
V júli 2020 nakúpili spracovatelia od producentov spolu 71 333 ton surového kravského mlieka, čo bolo o 1,7 % viac ako v júni. Mlieka Q. triedy sa nakúpilo medzimesačne menej o 3,6 %, spolu 53 546 ton. Nákup mlieka 1. triedy kvality dosiahol v júli 2020 spolu 16 426 ton (+19,1 %) a neštandardného mlieka sa v júli nakúpilo 1 362 ton (+68,3 %).
V 1. polroku 2020 dosiahla priemerná mesačná mzda v potravinárskom priemysle SR úroveň 1075 eur. Oproti 1. polroku 2019 to predstavuje nárast o 6,3 %. Uviedol Matej Korpáš zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Zberové plochy chmeľníc v Českej republike, oproti vlaňajšku, klesli o 36,7 hektárov na 4966 hektárov. Vlani predstavovali 5003 hektárov.
Zo slovenského spracovateľského priemyslu zostalo torzo, ktoré priamo odráža stav, v ktorom sa nachádza celý agropotravinársky komplex. V potravinárskom priemysle prevažujú menšie a stredné subjekty, ktoré len v obmedzenom rozsahu dokážu svoju produkciu exportovať a zložitejšie je pre ne aj odolávanie koncentrovanému maloobchodu. Pre väčšinu našich potravinárov tiež platí, že v dôsledku dlhodobej ignorácie zo strany štátu sú ich výroby poznamenané vysokým investičným dlhom.
Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve za rok 2019, ktorú každoročne pripravuje Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Termín na zaslanie pripomienok je do 5. augusta 2020. Podľa predbežných údajov slovenské poľnohospodárstvo dosiahlo za minulý rok výrazne nižší zisk ako v roku 2018. Horšie obstálo aj v rámci porovnania s päťročným priemerom.
Protipožiarny kamerový systém, ktorý Lesy Slovenskej republiky obstarali za 23 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty, je krádež a špekulácia, ako odčerpať finančné prostriedky EÚ.
Rada EÚ v utorok poobede, v posledný deň chorvátskeho predsedníctva, dospela k spoločnému porozumeniu s Európskym parlamentom (EP) pokiaľ ide o pokračujúcu podporu európskych poľnohospodárov podľa súčasného právneho rámca až do konca roka 2022, keď nadobudne účinnosť nová spoločná poľnohospodárska politika.
Najkomentovanejšie za 7 dní