Články z kategórie PoľnoEÚ
Keď bolo na program pondelkovej Rady ministrov EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov (Agrifish) zaradené vystúpenie Maďarska o tom, ako táto krajina riešila situáciu s výskytom slintačky a krívačky, ešte sa nevedelo, že Slovensko ako ďalší štát EÚ nahlási výskyt tejto choroby zvierat v troch lokalitách blízko hraníc s Maďarskom. Vystúpenie slovenského ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richarda Takáča v záverečnom bode plenárneho zasadania tak budilo pozornosť všetkých ministrov rady a vírusové ochorenie možno zatienilo aj hlavný bod zasadania o vízii pre európske poľnohospodárstvo.
Hoci sa s nimi rátalo už v roku 2024, v praxi nefungujú doteraz a navyše je o nich stále málo informácií medzi tými, ktorým by mali slúžiť. Finančné nástroje zostávajú zahalené rúškom tajomstva aj s blížiacim sa koncom prvého kvartálu roka 2025, ktorý je tretím z piatich rokov aktuálnej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ako by mali v praxi fungovať nevedia presne ani banky, ani poľnohospodári. Navyše sa v uplynulých týždňoch ozvali aj názory hovoriace o tom, že finančné nástroje by bolo lepšie zrušiť alebo minimalizovať. Ten, kto by mal tému komunikovať – a teda Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, však o týchto nástrojoch mlčí, čím medzi samotnými poľnohospodármi vyvstáva stále viac otáznikov, aj kritiky.
Poľnohospodársky cenzus je prostriedok na zber, spracovanie a šírenie údajov o všetkých farmách a farmároch v krajinách EÚ. Poskytuje pravdivý pohľad o európskom poľnohospodárstve, ale aj rozdieloch medzi jednotlivými členskými štátmi. Zatiaľ posledný sumárny Cenzus sa uskutočnil v roku 2020. Vďaka nemu vieme napríklad aj odpovede na otázky - v ktorej krajine vlastnia farmári najviac poľnohospodárskej pôdy, koľko fariem nad 100 hektárov hospodári v Európskej únii, kde v rámci EÚ nie sú žiadne trvalé trávne porasty a v ktorom slovenskom kraji je najväčšie zaťaženie zvieratami na hektár.
Poľnohospodári by mali byť odmeňovaní za postupy šetrné voči prírode, malým by sa malo dostať väčšej podpory, ale predovšetkým vtedy, keď budujú udržateľný biznis. Budúca Spoločná poľnohospodárska politika bude mať charakter politických cieľov a členské štáty ich budú plniť s oveľa väčšou flexibilitou ako dnes. Podpora a jej spravodlivé rozdelenie, investície do rozvoja i administratívna záťaž teda budú závisieť predovšetkým od toho, ako dokáže slovenská vláda využiť nové príležitosti a pretaviť ich do zmysluplného plánu pre poľnohospodárstvo.
Európski politici a poľnohospodári už takmer týždeň žijú debatou o novej Vízii EÚ pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo, ktorú minulý týždeň v stredu predstavil agrokomisár Christophe Hansen. Napriek rozsahu a vážnosti v nej nastolených tém sa pondelkové (24.2.2025) zasadanie Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu (Agrifish) dotklo vízie iba okrajovo. Prvé hlbšie diskusie sa majú uskutočniť až na ďalšom, marcovom zasadnutí.
Priame platby na pôdu majú pokračovať, ale budú viac nasmerované k poľnohospodárom, ktorí prispievajú k potravinovej bezpečnosti a životaschopnosti sektora. Malé a stredné podniky čaká viacero administratívnych zjednodušení a nové opatrenia majú podporiť financovanie sektora z iných zdrojov ako z rozpočtu Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Farmy môžu počítať s platbami za ekosystémové služby, prírodné kredity a budú môcť obchodovať s emisiami. Ich lepšie postavenie na trhu má zabezpečiť revízia nekalých obchodných praktík a odmietnutie dovozu produktov nespĺňajúcich európske štandardy, napríklad čo do obsahu pesticídov či dobrých životných podmienok zvierat. Uvádza sa to v návrhu dokumentu Vízia pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo, jedného z dvoch zásadných dokumentov, ktoré Európska komisia zahrnula do svojho programu na nasledujúcich päť rokov.
Pôdohospodárska platobná agentúra vyhlásila 10. februára 2025 novú investičnú výzvu, ktorej celková alokácia dosahuje 10 miliónov eur. Výzva je určená len dvom žiadateľom, ktorí môžu podať ľubovoľný počet žiadostí o nenávratný finančný príspevok.
Rok 2025 je rokom vstupu takzvanej sociálnej kondicionality do praxe. O tom, že sa to má stať, vedeli poľnohospodári zo strategického plánu už dávno vopred. Ide však o jednu z mála informácií, ktorá je aj po začatí roka 2025 jasná. Podrobnosti o tom, ako sa má sociálna kondicionalita v praxi uplatňovať, zatiaľ tí, na ktorých sa má vzťahovať, nepoznajú. Rokovania k tejto téme sa uskutočnili aj v uplynulom mesiaci.
Európska komisia v pondelok na zasadaní Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ (Agrifish) predstavila dva návrhy na zlepšenie postavenie farmárov v potravinovom dodávateľskom reťazci a na ich ochranu pred nekalými obchodnými praktikami. Návrhy podporil aj slovenský minister pôdohospodárstva Richard Takáč.
Pred rokom sme sa v článku „Ako je to naozaj so zapojením do ekoschém“ zaoberali ich implementáciou v roku 2023. Teraz sa podrobnejšie pozrieme na stav minulého roka a aké sú aktuálne očakávania.
Záujem poľnohospodárov výrazne prevyšuje rozpočet päťdesiatmiliónovej výzvy určenej na modernizáciu živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výroby. Do pravdepodobne poslednej vyhlásenej investičnej výzvy zameranej na podporu poľnohospodárskych podnikov v programovom období 2014 – 2022 sa mohli agropodnikatelia zapojiť do 22. novembra 2024. Výzva je charakterizovaná neskorým vyhlásením a enormným časovým tlakom, ktorý vytvára na poľnohospodárov, dodávateľov technológií, ale aj samotnú platobnú agentúru. Dôvodom je, že úspešní žiadatelia musia podať poslednú žiadosť o platbu do konca septembra 2025. V tejto chvíli poľnohospodári pritom stále nevedia, či v súťaži o európske zdroje uspeli.
Ministri poľnohospodárstva Európskej únie v pondelok vyjadrili spoločné stanovisko k budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky, čo je ďalší „strategický” dokument popri záveroch Strategického dialógu. Oba by mali byť určujúce pri formulovaní poľnohospodárskej politiky v novom programovom období. Na zasadaní Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ (AGRIFISH) v Bruseli toto stanovisko podporili ministri všetkých štátov únie.
Europoslanci dnes schválili odklad platnosti únijného nariadenia o odlesňovaní, ktoré má zabezpečiť, že výrobky predávané v EÚ nepochádzajú z odlesnenej pôdy kdekoľvek na svete. Posunutie platnosti o jeden rok navrhla Európska komisia po kritike zo strany firiem aj niektorých členských štátov.
Prijímanie budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ platnej po roku 2027 nemusí byť jednoduché. Uviedol to v Bratislave poslanec Európskeho parlamentu (EP) Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) na konferencii o ďalšom smerovaní spoločnej európskej agropolitiky, ktorú zorganizovala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) s Euractiv Slovensko.
Čerpanie prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka bolo témou aj na zasadaní agroministrov (AGRIFISH), ktoré sa v pondelok a v utorok uskutočnilo v Luxemburgu. Tému prinieslo na zasadanie Slovensko, ktorému ostáva do konca roka vyčerpať ešte 260 miliónov eur a hrozí, že o tieto peniaze príde.
Najnovšie komentáre
Aktuálna predpoveď počasia
Komerčné informácie
Viac než len jedlo: Slovenské potraviny s príbehom
25. januára 2025
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Partneri
Najkomentovanejšie za 7 dní