Články z kategórie PoľnoEÚ
V utorok doobeda boli na pôde Európskeho parlamentu (EP) prezentované dve správy o Slovensku. Vo Výbore EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) bola odprezentovaná správa parlamentnej delegácie, ktorá na Slovensku preverovala stav právneho štátu, a na Výbore EP pre kontrolu rozpočtu (CONT) odznela správa zameraná na kontrolu čerpania fondov EÚ na Slovensku. Obe správy boli kritické, informuje spravodajca TASR.
Zasadanie Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu (Agrifish) v pondelok a v utorok v Luxemburgu uzatvorilo polročné obdobie poľského predsedníctva, ktoré bolo zároveň prvým obdobím práce Európskej komisie v novom funkčnom období. Poľský minister poľnohospodárstva Czesław Siekierski hodnotil toto obdobie ako mimoriadne plodné, avšak uviedol, že stále nedošlo k predloženiu návrhu o novej finančnej koncepcii Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Slovensko na zasadaní zastupoval štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Vladimír Vnuk.
Suchá predstavujú najväčšiu hrozbu pre poľnohospodárov vyplývajúcu z klimatických zmien. V budúcnosti sa s nimi budú musieť popasovať aj krajiny, ktoré dosiaľ nepostihovali, a ohrozia úrodu čoraz viacerých druhov plodín. Analýza, ktorú s podporou Európskej investičnej banky (EIB) a Európskej komisie (EK) vypracovala poisťovacia spoločnosť Howden Group a Technologický inštitút v Karlsruhe v Nemecku, odhadla rozsah škôd spôsobených klimatickými zmenami pre poľnohospodárov EÚ do roku 2050. Vyplýva z nej, že klimatické riziká sú väčšie, ako je poisťovací sektor schopný, alebo ochotný niesť.
Bez olovených brokov si poľovníci neporadia s premnoženou vysokou zverou ani so šírením afrického moru ošípaných. Zákaz ich používania zároveň ohrozí výrobu munície a obranný priemysel, argumentovala česká a slovenská delegácia v spoločnom stanovisku, ktoré na ostatnom zasadaní Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu predstavil český minister poľnohospodárstva Marek Výborný.
Poľnohospodári sa ocitajú v pretekárskom závode s termínmi, ktoré nastavila sama štátna správa a pritom im štartovacie čísla doručuje na poslednú chvíľu. Termín na podanie poslednej žiadosti o platbu je pri investičných výzvach stanovaný do konca aktuálneho mesiaca. Napriek tomu, Pôdohospodárska platobná agentúra ani niekoľko týždňov pred uzavretím podávania žiadostí o platbu nemá tieto výzvy vyhodnotené. Bezproblémové nie sú ani výzvy zamerané na poľnohospodárske investície (65/PRV/2022) a lesnícke technológie (70/PRV/2023).
Brusel už rozhodol. Chce prijať Ukrajinu do Európskej únie (EÚ) v zrýchlenom procese. A kto to zaplatí? Členské štáty. Týmito a ďalšími heslami sa prezentuje oficiálne video kampane maďarskej vlády proti vstupu Ukrajiny do EÚ. Na pozadí bežia zábery usmievajúceho sa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a šéfa Európskej ľudovej strany Manfreda Webera, ako si srdečne potriasajú ruky.
Čerpanie európskych peňazí v sektore pôdohospodárstva nemožno zaradiť medzi silné stránky Slovenska. Z dobiehajúceho programového obdobia zostala časť prostriedkov nevyčerpaná. O ďalších prepadnutých miliónoch sa hovorí aj v súvislosti s týmto rokom. Hoci presné čísla známe nie sú, vlani v máji sa hovorilo o potrebe dočerpať 800 miliónov eur do konca roka 2025.
V ostatných dňoch rozoslala Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) emailom žiadateľom o priame podpory, ktorí už podali žiadosť, upozornenie na chýbajúcu elektronickú evidenciu prenajatých a vlastných pozemkov alebo na nahratie tejto evidencie v zlom (nesprávnom) formáte (nedostatok číslo 482). Snahu PPA proaktívne upozorňovať žiadateľov na chyby, aby ich mohli včas opraviť, treba oceniť. Problém však je, že takéto upozornenie bolo doručené aj niektorým žiadateľom, ktorí evidenciu podali korektne.
V uplynulých dvoch rokoch sa ochorenie katarálnej horúčky oviec (KHO), známe aj ako choroba modrého jazyka, nevyskytlo iba v úzkom páse východnej Európy. Tento pás vedie od Fínska na severe cez pobaltské krajiny, východ Poľska, Slovensko a Maďarsko až na juh. Ako ukazuje mapa na stránke Európskej komisie, aktuálne sa veľká časť Španielska nachádza v zóne „eradikácie“, kde platia určité opatrenia. Minulý rok identifikovali toto ochorenie v 12 európskych krajinách, vyskytovalo sa aj u našich českých a rakúskych susedov, ktorí po zimnej prestávke, keď sa šírenie zastavilo, znovu zavádzajú opatrenia.
Od tohto roka môžu aj na slovenských poliach pribúdať takzvané ostrovy biodiverzity. Ide o nový poľnohospodársky prvok, ktorý má v chránených územiach uľahčiť zapájanie sa do ekoschém.
Zástupcovia členských štátov dospeli k spoločnej pozícii o deregulácii využitia nových genomických techník (NGT) v potravinách a krmivách, uvádza správa Európskej komisie. Otázka prijatia legislatívy, ktorá umožní šírenie a používanie rastlín vytvorených niektorými NGT je už iba otázkou času. Poľskému predsedníctvu sa podarilo odstrániť posledné výhrady členských štátov, ktoré sa týkali najmä patentových postupov. Návrh musí ešte prerokovať a schváliť Európsky parlament i Európska rada.
Pôdohospodárska platobná agentúra spustila podávanie Jednotných žiadostí o priame podpory pre poľnohospodárov. Termín, ktorý avizovala už v januári tohto roka, a teda 14. apríl 2025, sa podarilo naplniť.
Prísna ochrana vlka sa Európe pred mesiacom (7. marca 2025) zrušila a namiesto nej vstupuje podľa Bernského dohovoru do platnosti nižší stupeň ochrany. Vlk už je iba „chránený“, nie „prísne chránený“, ako bol do spomínaného dátumu, kedy vstúpila do platnosti modifikácia Bernského dohovoru na návrh Európskej komisie. Vyškrtnutie jedného slova „prísne“ znamená, že štátne a regionálne úrady budú môcť slobodnejšie rozhodovať o love vlka.
Byrokracia, sankcie aj subjektívne posúdenie – aj takéto obavy majú poľnohospodári zo sociálnej kondicionality, ktorá sa uplatňuje od začiatku aktuálneho roka. Odpovede uviedli v rámci ankety, v ktorej portálu poľnoinfo.sk odpovedalo 58 agrosubjektov naprieč Slovenskom. Okrem opakujúcich sa obáv z nových podmienok viac ráz zaznela aj výčitka vo vzťahu k tomu, že informácií medzi tými, ktorých sa má sociálna kondicionalita dotknúť, je stále málo.
Keď bolo na program pondelkovej Rady ministrov EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov (Agrifish) zaradené vystúpenie Maďarska o tom, ako táto krajina riešila situáciu s výskytom slintačky a krívačky, ešte sa nevedelo, že Slovensko ako ďalší štát EÚ nahlási výskyt tejto choroby zvierat v troch lokalitách blízko hraníc s Maďarskom. Vystúpenie slovenského ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richarda Takáča v záverečnom bode plenárneho zasadania tak budilo pozornosť všetkých ministrov rady a vírusové ochorenie možno zatienilo aj hlavný bod zasadania o vízii pre európske poľnohospodárstvo.
Najnovšie komentáre
Aktuálna predpoveď počasia
Komerčné informácie
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Partneri
Najkomentovanejšie za 7 dní