Väčší dôraz na poľnohospodárstvo a jeho konkurencieschopnosť namiesto ekologických cieľov. Aj tie musia ostať ambiciózne, ale ťarchu nákladov za ozeleňovanie by nemali niesť samotní poľnohospodári. Malo by sa im dostať väčšej finančnej podpory, aby vidiek mal primeranú životnú úroveň a poľnohospodárstvo bolo atraktívne pre budúce generácie. Už teraz sú známe tieto hlavné línie, po ktorých sa bude odvíjať Strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ, ktorý predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová otvorila v predposledný januárový týždeň.

Tieto ciele uviedla takmer jednohlasne väčšina ministrov poľnohospodárstva EÚ na zasadaní Rady ministrov pre poľnohospodárstvo a rybolov (AGRIFISH). Uskutočnilo sa dva dni pred začiatkom Strategického dialógu.

„Na jednej strane ide o konkurencieschopnosť, dôstojné príjmy v poľnohospodárstve, na druhej sú to obmedzenia, ktoré nám dáva naša planéta. Musíme zabezpečiť, aby tieto témy išli ruka v ruke. Práve okolo nich vzniká polarizácia,“ uviedol podpredseda EK Maroš Šefčovič na zasadaní AGRIFISH.

Vyhnúť sa polarizácii bol jedným z dôvodov, prečo predsedníčka EK vyhlásila túto širokú diskusiu.

Špeciálne fórum

Strategický dialóg by mal vytvoriť základy pre poľnohospodársku politiku EÚ na obdobie 2027- 2033. Ide o špeciálne fórum, ktoré bude pod vedením nemeckého profesora Petra Strohschneidera zbierať a vyhodnocovať pripomienky jednotlivých hráčov v poľnohospodárstve v krajinách EÚ i na európskej úrovni:  poľnohospodárov, samosprávnych organizácií, potravinárov, vidieckych komunít, mimovládnych organizácií, finančných inštitúcií, zástupcov občianskej spoločnosti a akademickej obce.

Na úrovni EÚ sa do tohto procesu zapojí Rada ministrov i Európsky parlament. V septembri by mal potom profesor Strohschneider predstaviť „strategický plán“.

„Poľnohospodári čakajú na signály ohľadne ich budúcnosti. Spoločná poľnohospodárska politika je určená zmluvou, ale jej financovanie nie. Musíme im vyslať signál, že posilníme rozpočet. Súčasné 0,4 percenta HDP nestačia, ak nám ide o klímu a udržateľnosť,“ uviedol Janusz Wojciechowski.

Niektorí ministri sa vyjadrili ešte priamejšie.

„Konkurencieschopnosť by mala byť prvotným cieľom SPP a Komisia by mala predložiť konkrétne návrhy, ako dosiahnuť a zároveň zjednodušiť enviromentálne ciele a požiadavky,“ uviedol rumunský minister poľnohospodárstva Florin Ionut Barbu.

„Veríme, že poľnohospodári uvidia v SPP riešenie ich problémov a budú podporení v prechode na udržateľnejší systém produkcie potravín,“ uviedol Luis Planas Puchades, španielsky minister poľnohospodárstva.

Podobné bolo aj stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

„Treba zabezpečiť rovnováhu medzi konkurencieschopnosťou sektora a narastajúcim množstvom environmentálnych požiadaviek EÚ,“ toto stanovisko na zasadaní prečítal štátny tajomník ministerstva Vladimír Vnuk.

Minister Richard Takáč sa januárovej Rady ministrov nezúčastnil. Predtým v decembri vyjadril úmysel, že sa bude aktívne zapájať do dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ. Na zasadaní Rady to bola prvá príležitosť nechať sa počuť. Portál poľnoinfo.sk sa stanoviska agrorezortu k strategickému dialógu nedočkal.

Treba riešiť dnešok

Viacerí ministri poľnohospodárstva žiadali začať so zmenami hneď, nakoľko aktuálna SPP v prvom roku jej realizácie priniesla viacero zmien a tým aj viacero problémov.

„Dialóg by musí prebiehať aj o prítomnosti, politici musia riešiť problémy, ktoré sa priebežne objavujú. Súčasná SPP je rok stará a nie sme v plnej rýchlosti,“ uviedol k tomu Luis Planas Puchades.

Španielskeho kolegu podporil taliansky agrominister Francesco Lollobrigida.

„Potrebujeme analyzovať SPP, previesť jej kritické hodnotenie. Počet fariem v Európe sa za posledných desať rokov znížil o 24,5 percenta a v Taliansku dokonca o 30 percent. Medzi rokmi 2021 a 2022 narástli poľnohospodárom výrobné náklady o 22 percent, pričom cena ich výrobkov na trhu sa zvýšila iba o 15 percent. Potrebujeme analyzovať a pochopiť takéto javy,“ uviedol F. Lollobrigida.

Podobný názor vyslovil aj český minister poľnohospodárstva Marek Výborný.

„Len ak vyhodnotíme základné parametre SPP, zredukujeme administratívnu, až potom môžeme kontinuálne naviazať na súčasný strategický rámec. Keď tu nebude kontinuita, keď neprehodnotíme, kde sme nešli správnou cestou, nebudeme dôveryhodní pre vidiek,“ uviedol.

Eurokomisár Janusz Wojciechowski navrhol vytvorenie nového fondu pre pomoc poľnohospodárom v čase krízy, čo by mohol byť tretí pilier pomoci popri priamych platbách a Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka

„Nemáme dosť nástrojov, aby sme poľnohospodárom pomohli na úrovni EÚ. Krízové poľnohospodárske rezervy sú v súčasnosti 450 miliónov eur a to nestačí,“ uviedol.

Krok správnym smerom

Už samotné vyhlásenie takejto širokej diskusie je signálom, že EK prikladá väčší význam poľnohospodárstvu vo svojich politikách, ako tomu bolo doteraz. Čiastočne k tomu prispela aj vojna na Ukrajine a ďalšie udalosti, ktoré podnietili diskusie o potravinovej bezpečnosti. S tou podľa slov Janusza Wojciechowského v súčasnosti nie je problém, na druhej strane však upozornil, že v oblasti poľnohospodárstva prebieha degradácia.

„Za uplynulých desať rokov sme prišli o štyri milióny fariem, to je 800 fariem denne. Stratili sme 1,5 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy, čo je vlastne územie veľkosti Belgicka,“ uviedol.

V komentároch k iniciatíve predsedníčky sa často spomína „koniec stratégie z farmy na stôl“, eurokomisár pre poľnohospodárstvo sa však zastával tohto konceptu.

„Všetky prvky, ktoré boli zo stratégie Z farmy na stôl zahrnuté do SPP, fungujú dobre. Kontroverzie sú okolo tých, ktoré tam ešte zahrnuté neboli, ako napríklad nové pravidlá o používaní pesticídov alebo Nariadenie o obnove prírody. Kompromis, ktorý sa dosiahol je funkčný,“ uviedol Wojciechowski.