Na pohľad to často nevidno, ale drony ukazujú žalostný výjav. Začiatkom augusta, keď sa teploty pohybovali okolo štyridsiatky, prichádzalo Maďarsko denne v priemere o 200-tisíc ton kukurice, toľko jej podľa Tamása Petőháziho, predsedu Národného zväzu pestovateľov obilia (GOSZ), slnko denne doslova spálilo. Popri slnečnici je kukurica plodinou najväčšmi postihnutou tohtoročným suchom a teplom.

„Snímky z dronov ukazujú, ako je celý stred poľa doslova spálený,“ cituje teol.hu Jánosa Kocsisa, pestovateľa kukurice z maďarskej Báty.

Zrná sú malé, klasy slabo vyvinuté a veľké sú aj rozlohy polí, kde kukurici klasy vôbec nenarástli, lebo nedošlo k opeleniu. Maďarsko kukuricu tradične vyváža, tento rok však bude pravdepodobne odkázané na dovoz, aby uspokojilo potreby živočíšnej výroby. Aktuálne odhady hovoria o úrode okolo 2 miliónov ton, pričom podľa niektorých odhadov môže byť konečná úroda v rozmedzí 1,8 až 2,4 milióna ton.

„Na čoraz viacerých miestach sa neurodí na hektár ani tona,“ opisuje Tamás Petőházi.

Mnohí poľnohospodári preto nečakali na obvyklé obdobie zberu kukurice a zberajú ju predčasne zelenú, na siláž, aby nedošlo k ďalším stratám. Ak sa extrémy ako tento budú opakovať, farmy budú musieť prejsť na plodiny odolnejšie voči suchu alebo oziminy, ktoré sa dajú zberať na jar, aby najcitlivejšia fáza vývoja rastlín nespadala do obdobia letných horúčav. To však možno nebude stačiť.

„Tam, kde to už nie je ziskové, by orná pôda mala byť premenená na trávnaté porasty. Súčasná situácia poukazuje na to, že problém je väčší, než aby sa dal riešiť iba zmenou výberu druhov a odrôd pestovaných rastlín. Tradičná štruktúra rastlinnej výroby sa môže stať ekonomicky úplne neudržateľnou,“ cituje agrarszektor.hu Tamása Petőháziho, predsedu Národného zväzu pestovateľov obilia (GOSZ).

Tam kde sa to neoplatí, sa nebude pestovať

Od svojho vymenovania do funkcie maďarského ministra poľnohospodárskej a potravinárskej ekonomiky (AÉM) Szabolcs Bóna neustále hovorí o potrebe „revízie štruktúry maďarského poľnohospodárstva“ a vytvorení „komplexného programu na zadržiavanie vody v krajine.“ Úvahy o poľnohospodárstve odolnejšom voči zmenám klímy v Maďarsku už nemajú iba povahu teoretizovania. Hovorí sa o vážnych štrukturálnych zmenách a zmene dotačnej politiky.

Na základe vyjadrení odborníkov a zamestnancov ministerstva sú dnes už známe niektoré plánované opatrenia, medzi ktoré patrí nový druh dotácie, takzvaná „vodná prémia“, ktorá bude vyplácaná farmárom na základe množstva vody, ktorú dokážu na svojich pozemkoch zadržať.

Minister Szabolcs Bóna aj odborníci pritom pripúšťajú, že vodozádržné opatrenia by sa mali uskutočňovať na úkor obrábanej pôdy. V mnohých oblastiach, kde je rastlinná výroba konvenčnými metódami obrábania pôdy nerentabilná, by mala byť ukončená a nahradená trávnymi porastmi alebo vodnými plochami. Farmári by však o podporu na túto pôdu neprišli úplne, mohli by na ňu dostávať príspevky z fondov pre životného prostredie.

„Systém dotácií by mal byť prepracovaný tak, aby napríklad oblasti, kde sa poľnohospodárstvo nevyplatí, mohli byť premenené na oblasti ekologického významu, ktoré by zabezpečili farmárom alternatívny príjem – napríklad za zachytávanie oxidu uhličitého, zníženie emisií, zvýšenie biodiverzity a v neposlednom rade na zadržiavanie vody,“ cituje agrarszektor.hu Anikó Juhászovú, námestníčku štátneho tajomníka AÉM.

Inštitút pôdnej vedy Centra pre poľnohospodársky výskum vypracoval štúdiu, na základe ktorej by sa malo s tradičnou rastlinnou výrobou skoncovať približne na milióne hektárov ornej pôdy v oblasti Alföldu (Veľká uhorská nížina, juhovýchodné územie Maďarska o rozlohe 5,2 milióna hektárov), teda približne pätine tohto územia. Je to prevažne stepná nížinatá oblasť so subtropickým charakterom počasia.

„Alföld predstavuje jednu z krízových zón klimatických zmien v Európe. Preto musí byť celý systém využívania pôdy prehodnotený,“ cituje raketa.hu Zsolta Pinkeho, výskumníka z Inštitútu pôdnej vedy.

Zmena hospodárenia by mala nastať najmä na územiach, kde by bola možná obnova mokradí. Výskumníci vypracovali model, ako na úkor obrábania pôdy premeniť Alföld na územie s väčšími zásobami podzemnej vody, vďaka ktorým by bolo hospodárenie na zvyšku územia tejto suchej oblasti efektívnejšie. Výskum poukázal na to, že pri súčasnom modeli poľnohospodárstvo v určitých oblastiach neprináša farmárom úžitok a súčasná prax obrábania pôdy spôsobuje škody národnej ekonomike.

„V oblastiach, ktoré sú ťažšie obrábateľné, majú nižšie výnosy alebo sú citlivé z hľadiska ochrany vody, napríklad pozdĺž kanálov a prírodných vôd, môže byť v budúcnosti opodstatnené vzdať sa tradičnej poľnohospodárskej pôdy,“ hovorí Anikó Juhász.

S konverziou ornej pôdy na pasienky už má Maďarsko skúsenosti

Táto myšlienka nie je celkom nová, v stepných oblastiach maďarskej Puszty sa vďaka kombinovanej podpore zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a ekologických fondov v uplynulých rokoch stovky hektárov ornej pôdy premenili na pasienky. Stepné územia sa tradične využívali na chov dobytka a oviec, intenzívne pestovanie plodín sem prinieslo až socialistické poľnohospodárstvo.

„V nadchádzajúcom období by sa mohlo uvažovať o ochrane vodných tokov a plôch formou vytvorenia trvalých trávnych porastov či ekologického hraničného pásu v ich blízkosti a zmene využitia pôdy. Farmári by za to mohli dostať určitú formu kompenzácie. Stojí za to nad takýmito krokmi premýšľať, pretože môžu spĺňať podmienky pre viaceré druhy podpory: na ochranu vodných zdrojov, z plánu obnovy prírody, či vyplývajúce z pripravovaného klimatického zákona. Môžu tak byť pre farmárov ďalším zdrojom príjmu,“ opisuje Anikó Juhász.

Dostanú peniaze skôr

Maďarsko má novú vládu od mája, ktorá okrem dlhodobých štrukturálnych zmien pripravila farmárom aj sériu okamžitých opatrení, ktoré by mali v súlade s plánom Európskej komisie uľahčiť ich situáciu pred jesenným výsevom. Ministerstvo poľnohospodárstva oznámilo, že už od 14. augusta začne poľnohospodárom vyplácať preddavky.

S vyplácaním sa začne u chovateľov mliečneho dobytka, ktorí dostanú maximálnu výšku preddavku 88-tisíc forintov na dobytčiu jednotku (241 eur) a vláda im celkovo vyplatí 14 miliárd forintov (38 miliónov eur). Potom bude nasledovať koncom augusta vyplácanie zálohy priamych platieb do výšky 36-tisíc forintov na hektár (99 eur). Do 15. októbra môže ministerstvo vyplatiť zálohu vo výške až 75 percent priamych platieb a na tento účel by malo celkovo smerovať 106 miliárd forintov (290 miliónov eur).

Okrem toho plánuje ministerstvo vyplatiť do konca roka ďalších 321 miliárd forintov v rámci programu na podporu vidieka (880 miliónov eur). Ďalšou formou podpory má byť podpora pre združenia producentov a odbytové družstvá. Maďarská rozvojová banka (MFB) im poskytne úvery s nulovými úrokmi a nulovými poplatkami za správu na obdobie šiestich rokov.

Šesť zlých rokov

„Z posledných šiestich rokov bolo päť zlých  – štyri suché. Keď rok nebol suchý, farmárov zaťažovali extrémne trhové podmienky. A tento rok tu máme obe tieto okolnosti. Takže farmári mali šesť obzvlášť zlých rokov po sebe. Predpokladalo sa, že poľnohospodár dokáže prekonať tri po sebe nasledujúce zlé roky, ak má jednu rezervu vo financiách, druhú v sklade a tretiu v pôde. Ale ďalšie zlé roky už nemusí prežiť. Preto bude závisieť od dotačnej politiky, či bude farmár schopný pokračovať v produkcii aj v nasledujúcom roku,“ uviedla Anikó Juhászová.

Podpora pre regeneratívne praktiky

Podľa nej sa dotačný systém v budúcnosti bude musieť zmeniť a medzi inými vyzdvihla potrebu podporovať praktiky regeneratívneho poľnohospodárstva, ktoré pomáhajú zadržiavať vodu v pôde.

Podľa nej okrem bežných mechanizmov SPP, ako sú GAEC (Dobré poľnohospodárske a ekologické podmienky) môžu maďarskí poľnohospodári už dnes využívať rôzne formy podpory pre opatrenia, ktoré sú základom regeneratívneho poľnohospodárstva, napríklad v rámci Programu pre agroekológiu (AÖP) a Programu pre agroenvironmentálny manažment (AKG). Tieto myšlienky majú byť zahrnuté aj v osnovách poľnohospodárskych škôl. V súčasnosti sa pripravuje na vydanie učebnica o ochrane pôdy v poľnohospodárstve.

„Cieľom je, aby bolo všetkých 52 odborných škôl pre poľnohospodárske vzdelávanie pripravených vychovávať študentov, ktorí dbajú o klímu a majú vedomosti o ochrane pôdy a šetrení vody. Rovnakej téme by malo byť venované aj vzdelávanie dospelých na týchto školách,“ uviedla Anikó Juhász.

Poľnohospodárstvu sa bude venovať aj časť nového klimatického zákona, ktorý by mal byť zverejnený na jeseň.