Výrazný deficit zrážok, pokles úrody obilnín a olejnín či výrazný prepad pri krmovinách a trvalých trávnych porastoch. Tak možno charakterizovať aktuálny rok na poliach. Dôsledky sucha sa práve cez krmoviny začínajú prejavovať už aj v maštaliach a chovných halách. Vyplýva to z prieskumu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, do ktorého sa zapojilo takmer 200 respondentov.

„Vyšlo nám z neho, že podniky už predali alebo plánujú predať či vyradiť z chovov okolo 10 390 kusov hospodárskych zvierat všetkých kategórií. Toto číslo je naozaj alarmujúce a dotýka sa hovädzieho dobytka, ošípaných, dotýka sa dokonca už aj hydiny, a to vzhľadom na nárast cien krmovín,“ uviedol Jozef Šumichrast, predseda SPPK.

Dôvodom je práve nedostatok krmovín.

„Len asi 20 percent oslovených respondentov deklarovalo, že majú dostatok krmiva, zvyšných 80 percent má absolútny nedostatok. Tu sa rozhodujú, ako ďalej a sú nútení pristúpiť k znižovaniu stavov hospodárskych zvierat. Keď si to dáme do súvislosti so situáciou ohľadom kráv, ktorých máme na Slovensku už len približne 100-tisíc kusov, a teraz nám začnú vypadávať ďalšie kategórie, dochádzame k alarmujúcim číslam,“ dodal Miroslav Štefček, podpredseda SPPK pre poľnohospodárstvo a zároveň predseda PD Ludrová.

Zo spomenutého počtu hospodárskych zvierat má byť polovica, asi 5 tisíc kusov, práve dojníc. Čísla nemusia byť konečné.

„Hovoríme o asi 200 respondentoch. Len výrobcov mlieka je u nás asi 300, teda čísla budú narastať, pretože jeden z veľkých problémov nás ešte len čaká,“ uviedol Štefček, ktorý pripomenul, že doteraz ešte hospodária s krmovinami z vlaňajších zásob.

Rast nákladov

Popri výpadkoch v krmovinách sa v praxi začína prejavovať aj zákon trhu – keď dopyt rastie a ponuka je nižšia, ceny rastú.

„Tento rast cien je vnímaný pri ošípaných dosť výrazne, nakoľko až 50 percent všetkých výrobných nákladov tvoria kŕmne zmesi. Keď si to spočítame s tým, že dlhodobo je v prípade ošípaných veľmi nízka realizačná odbytová cena, ktorá je veľakrát aj pod výrobnými nákladmi, tak sa to prejavuje veľmi negatívne. Už teraz máme hlásené tri chovy ošípaných, ktoré boli zrušené,“ vysvetlil Daniel Molnár, podpredseda SPPK pre potravinárstvo.

Situácia nie je iná ani pri hydine. Cena kŕmnych zmesí v tomto sektore narástla za posledný mesiac o 15 percent.

„Je to takisto dosť výrazný podiel, keďže na výrobných nákladoch majú kŕmne zmesi podiel až 60 percent,“ dodal Molnár, ktorý je tiež výkonným riaditeľom Únie hydinárov Slovenska.

Nárast nákladov vnímajú hydinári aj v prípade cien zemného plynu, nafty či jednodňových kurčiat a nosníc, ktoré nakupujú. Zvýšené náklady sa pritom nepremietajú do odbytových cien.

„V súčasnosti je v strednej Európe výrazná nadprodukcia hydinového mäsa. Preto vidíme veľký problém aj pre chovateľov hydiny. Viacerí chovatelia avizujú, že ak nepríde k zmene, budú musieť zvažovať uzatvorenie fariem,“ uviedol Molnár.

Suché paše

Negatívny stav opisujú aj chovatelia oviec a kôz.

„U malých prežúvavcov je to o to horšie, že od jari do jesene sú na paši. Dnes máme pastvy vyschnuté, nemáme čo pásť, tým pádom produkcia u zvierat klesá. Niektoré chovy museli už dojné stáda pozatvárať do maštalí a otázka je, ako prekonajú zimu. To malé množstvo objemových krmív, ktoré narobili, skŕmia skôr a visí veľký otáznik nad tým, čo budeme kŕmiť v zime,“ uviedol Mojmír Haško, predseda RPPK Banská Bystrica a zároveň člen predstavenstva SPPK.

Chovatelia apelujú na pochopenie zo strany verejnosti aj štátu.

„Pokiaľ tá pomocná ruka nepríde čo najrýchlejšie, nevieme garantovať a zabezpečiť, že výroba bude pokračovať v takom rozsahu, ako pokračuje dnes,“ dodal Haško.

Potreba riešení

Hoci o klimatickej zmene a suchých obdobiach sa hovorí dlhodobo a pravidelne, tento rok poľnohospodári označujú za extrémny. Riešenia očakávajú zo strany štátu aj Európskej komisie. Na Slovensku štát na riešenie sucha vyčlenil 30 miliónov eur a avizoval skoršie vyplatenie preddavkov na priame platby aj navýšenie pomoci na boj s rastúcimi cenami energií a hnojív, na ktorý prispela aj Európska komisia. Podľa poľnohospodárov sú v rámci opatrení potrebné aj kroky v oblasti riešenia mliečnej krízy, rovnako závlah či vhodného nastavenia poľnohospodárskej politiky po roku 2028.