Z celosvetového pohľadu je to jedna z najdôležitejších obilnín, na Slovensku si cestu na polia nachádza postupne. Isté je, že z roka na rok je ho viac. Cirok patrí medzi plodiny, ktorých výmera rastie. Podľa ostatnej Komoditnej situačnej a výhľadovej správy sa u nás v roku 2019 pestoval cirok na zrno na ploche niečo cez 1100 hektárov, v roku 2025 to bolo vyše deväť a pol tisíca hektárov.

„Podľa našich informácií sa cirok v tomto roku pestuje na výmere presahujúcej 14 tisíc hektárov. V tejto ploche sú započítané kategórie – cirok, cirok s podsevom a cirok sudánsky,“ uviedla Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Nahradí kukuricu?

Cirok pestujú aj na Poľnohospodárskom družstve Bátorove Kosihy (okres Komárno).

„Na cirok sme prešli po tom, ako sme sa rozhodli úplne z osevného plánu vypustiť kukuricu. Tú sme prestali pestovať z dôvodu extrémneho sucha. Experimentálne sme ho pestovali aj v minulých rokoch a ukazuje sa, že ako plodina môže fungovať na piesčitých, ľahších parcelách, aké máme aj my,“ uviedol Maroš Szász, výrobný riaditeľ družstva.

Miesto si cirok našiel aj na poliach na Považí.

„Keďže máme problémy s vysokou zverou, pestovanie kukurice pre nás nemá veľký zmysel. Namiesto nej sejeme cirok, ktorý vnímame ako veľmi dobrú alternatívu. Ide o suchovzdornú plodinu, ktorej cena je síce v porovnaní s kukuricou nižšia, no zároveň si vyžaduje menej hnojenia a pesticídov. Myslím si preto, že do budúcnosti môže ísť o veľmi zaujímavú plodinu,“ uviedol Peter Matejovič, riaditeľ Poľnohospodárskeho družstva Hôrka nad Váhom (okres Nové Mesto nad Váhom).

Záujem o pestovanie ciroku narastá aj z pohľadu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

„Dôvodom je najmä aktuálna zmena klímy, nižšie nároky rastliny na vodu v porovnaní s kukuricou. Naši pestovatelia ho využívajú najmä ako alternatívu v oblastiach, kde je dlhodobo problém so zrážkami a kukurica prináša nižšie výnosy,“ vysvetlila Holéciová.

Cirok má podľa nej viacero pozitívnych vlastností.

„Jeho výhodou je aj schopnosť obmedziť rast počas nepriaznivých podmienok a po obnovení prísunu vody pokračovať v raste. Naproti tomu má kukurica vyššie nároky na vodu. V období, keď kvitne a nepríde vlaha, tak sa zníži jej úrodový potenciál,“ dodala hovorkyňa SPPK.

Skúsenosti sú rôzne

Hoci plochy ciroku narastajú, skúsenosti s jeho pestovaním sú rôzne – najmä v tomto roku poznačenom extrémnym suchom.

„Tento extrém ani cirok úplne nezvládal. Náš skeptický odhad je, že úroda je polovičná oproti očakávaniam,“ skonštatoval Maroš Szász z PD Bátorove Kosihy.

Očakávania tento rok cirok nenaplnil ani v levickom regióne.

„My sme ho siali ako následnú plodinu po raži, teda na objemové krmivá pre hovädzí dobytok. Pri pestovaní na zrno by mala byť úroda okolo 6-7 ton z hektára, pri pestovaní na zelenú hmotu je to 25-30 ton z hektára. Nám úrodovo cirok tento rok zlyhal – mali sme len asi jednu tonu zelenej hmoty na hektári, takže je to sklamanie,“ skonštatoval Milan Halmeš, predseda Poľnohospodárskeho družstva so sídlom v Žemberovciach (okres Levice).

Cirok však nateraz úplne nezatracujú.

„Tento rok bol výnimočný, takže netvrdím, že nad cirokom nebudeme znovu uvažovať. Horúčavám a suchu nie je koniec a cirok je určitou alternatívou ku kukurici, takže uvidíme,“ dodal Halmeš.

Nedajú naň dopustiť

Na Považí to s úrodou vyzerá lepšie.

„Keď vidíme, že susedné podniky dosahujú pri kukurici úrodu 4 tony z hektára, pri ciroku na zrno predpokladáme výnos okolo 6 ton. Kosiť budeme koncom tohto týždňa, pričom úroda sa zatiaľ ukazuje v dobrom svetle. Cirok sa dá využiť na kŕmenie, výrobu kŕmnych zmesí, rovnako ako kukurica aj na výrobu etanolu či na produkciu bezlepkovej múky. Možno je to teda plodina budúcnosti aj u nás,“ vyjadril sa Peter Matejovič z PD Hôrka nad Váhom.

Dobré skúsenosti, hoci nie tohtoročné, majú s cirokom aj v bánovskej oblasti.

„Tento rok sme cirok nepestovali – ale nie preto, že by sme mali zlé skúsenosti, skôr naopak. Vlani sme mali také dobré úrody, že sme si z ciroku dokázali urobiť zásobu aj pre tento rok. Využívame ho pri kŕmení zvierat, takže nám to v takom zlom roku, ako je tento, nesmierne pomohlo. Mali sme ho na ploche 25 hektárov a výnos zelenej hmoty dosiahol 71 ton z hektára. Takže určite ho zasejeme aj na budúci rok,“ dodal Ľuboš Podoba, predseda PD Brezina Pravotice (okres Bánovce nad Bebravou).