Družstvo GreenCoop hospodári v šiestich skleníkoch a na slovenský trh začalo produkciu paradajok dodávať presne pred dvadsiatimi rokmi. Za ten čas sa výrazne zmenili trhové podmienky. Väčšinu pestovateľov v Európe postihlo významné vírusové ochorenie, ktorého dôsledky majú doteraz výrazný vplyv na ekonomiku. Okrem toho prudko vzrástli náklady na výstavbu skleníkov, úroky úverov či ceny energií. Na meniacu sa situáciu reagovalo družstvo už pred desaťročím, keď sa rozhodlo svoje dva najnovšie skleníky postaviť v Maďarsku.
Poľnohospodári majú za sebou ďalšiu náročnú sezónu, ktorú poznačilo sucho a nízke úrody. Tí, ktorí si svoje plodiny poistili, teraz čakajú aj na štátnu podporu poistného. Pokiaľ sa štát na jednej strane chystá plošne odškodňovať za sucho, výzvu, ktorá má agropodnikateľom pomôcť preklenúť nepriazeň počasia, v tomto roku zatiaľ ani nevyhlásil. V minulosti pritom bývala výzva na podporu poistného zverejnená už v jarných mesiacoch. Pri vlaňajšej výzve poľnohospodári stále zostávajú bez refundácie zaplateného poistného.
Zemiaky v Nemecku v dôsledku slabej úrody výrazne zdraželi. Spotrebitelia za ne v septembri zaplatili v priemere o 12 % viac než v rovnakom mesiaci minulého roka. Tento nárast bol výrazne vyšší než celková miera inflácie, ktorá dosiahla 3,3 %, oznámil nemecký štatistický úrad. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Rozdelenie 19,73 milióna eur určených na kompenzáciu cien priemyselných hnojív považuje Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska (ZVPAS) za diskriminačné. Združenie nespochybňuje náročnú situáciu podnikov so živočíšnou výrobou, odmieta však, aby sa pomoc jednej skupine poľnohospodárov poskytovala na úkor ostatných. Poľnohospodári preto vstupujú do štrajkovej pohotovosti. O situácii informoval Ján Jelen, predseda združenia.
Poľnohospodári so špeciálnou rastlinnou výrobou a tí, ktorí mali ku koncu augusta 2026 evidované hospodárske zviera v centrálnom registri získajú 90 percent finančných prostriedkov určených na podporu na hnojivá. Ide o európske zdroje vo výške 6,58 milióna eur, pri ktorých neskôr vláda rozhodla o využití maximálne možného vnútroštátneho doplatku vo výške 200 percent. Celkový rozpočet podpory tak dosahuje 19,73 milióna eur. Pravidlá poskytnutia núdzovej finančnej podpory v stredu schválil vládny kabinet.
Zo slovenských polí už poľnohospodári pozberali 99 percent kukurice na siláž, 46 percent kukurice na zrno a 76 percent slnečnice. Pri sóji pozberaná plocha predstavuje 82 percent, pri zemiakoch 79 percent. Vyplýva to z monitoringu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorý bol sumarizovaný k 13. októbru 2026.
Poľnohospodárov tento rok výrazne potrápilo sucho. Tretí, spresnený odhad preto opäť znížil očakávanú úrodu väčšiny jesenných plodín. Produkcia kukurice aj hektárové výnosy budú medziročne výrazne nižšie, pri cukrovej repe sa predpokladá ešte väčší prepad. Zemiaky by naopak mali dosiahnuť až o štvrtinu vyššie výnosy než ich 5-ročný priemer. Výnosy z hektára väčšiny jesenných plodín však zostanú výrazne pod priemerom predchádzajúcich piatich rokov.
Poľnohospodári pokračujú v zbere jesenných plodín, ktoré sú stále na poliach a v sadoch. Vyorávajú zemiaky, cukrovú repu, zbierajú slnečnicu, kukuricu a sóju. Sezóna oberačiek je v plnom prúde aj v ovocných sadoch. Pestovatelia zbierajú úrodu naďalej v extrémne suchých podmienkach a navyše, do presušenej pôdy sú nútení siať aj budúcoročnú úrodu - obilniny a repku. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).
Na suchej, vyprahnutej pôde, ktorej tento rok oproti dlhodobému normálu chýba 180 mm zrážok, sa uskutočnil Deň poľa kukurice v Seliciach. Tamojší poľnohospodári zo spoločnosti AGRO Divízia Selice (okres Šaľa) očakávajú podpriemerné úrody na úrovni do štyroch ton z hektára. Optimistickí nie sú ani kolegovia z ďalších regiónov.
Čína sa chystá znížiť clá na širokú škálu poľnohospodárskych produktov zo Spojených štátov, od kukurice a pšenice po mäso a mliečne výroby. Zníženie cla sa však netýka sójových bôbov, ktoré sú najviac dovážanou poľnohospodárskou položkou. Vyplýva to podľa agentúry Reuters zo správy, ktorú dnes zverejnilo čínske ministerstvo obchodu.
Poľnohospodári na juhu Slovenska očakávajú, že pri rozdeľovaní 30 miliónov eur, ktoré vláda 2. septembra vyčlenila na kompenzáciu škôd spôsobených suchom, bude zohľadnená aj skutočná výška nákladov vynaložených na ochranu úrody. Pomoc by podľa nich mala byť nastavená spravodlivo. TASR to uviedla predsedníčka Agrárnej komory Slovenska (AKS) Helena Patasiová.
Žatva v tomto roku potvrdila výpadky na úrodách obilnín. Ešte horšie sú však na tom krmoviny. Výsledky zároveň ukázali obrovské regionálne až lokálne rozdiely v množstve úrody a zrážok. V rámci jedného podniku sa mohli vyskytovať parcely s mimoriadne dobrou úrodou, no aj parcely, kde bola úroda približne polovičná. Rozhodujúcim faktorom boli zrážky v kľúčových obdobiach vývoja porastov. Uviedla to Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK).
Cirok je jednou z plodín, ktoré by po tohtoročnom suchu mali českí poľnohospodári zaradiť do osevného postupu, uviedol Jiří Hermuth z českého Národného centra poľnohospodárskeho a potravinového výskumu. Cirok podľa neho potrebuje na tvorbu sušiny zhruba o tretinu menej vody ako kukurica. Pri dlhotrvajúcom suchu navyše nezasychá, ale po ďalších zrážkach sa vracia k rastu a tvorbe biomasy. Hermuth to povedal ČTK v utorok (15.9.2026) na akcii s názvom Poľný deň ciroku v Českej republike.

Najkomentovanejšie za 7 dní