Aktuálny rok patrí z pohľadu poľnohospodárstva k najextrémnejším. Začiatkom roka stála na mnohých poliach voda, zrážky miestami lámali rekordy aj v jarných mesiacoch. Na druhej strane ich počas leta vystriedali extrémne horúčavy a rozširujúce sa sucho. To všetko sa podpísalo aj na úrode – a to nielen z kvantitatívneho, ale aj kvalitatívneho hľadiska.
Jeseň je tradične štartom cukrovarníckej kampane. Ani tá tohtoročná sa nevyhla problémom súvisiacim s počasím. Na jednej strane ťažkosti spôsobujú dažde, ktoré bránia pravidelnému vyorávania podľa potrieb cukrovarov, na druhej strane problémy spôsobili aj horúčavy a nedostatok vlahy. To všetko sa podpísalo pod kvalitu cukrovej repy.
Polia v chotári okolo Mužle v okrese Nové Zámky sú ešte na konci septembra pokryté bio sójou. Čochvíľa ju začnú zberať pre potreby výroby tofu. Zasiali ju v polovici mája priamo do rastlinných zvyškov po medziplodinách. Družstvo agropodnikateľov (DAP) Mužla patrí k najväčším pestovateľom bio sóje na Slovensku.
Jedenásť chlapov z mechanizácie a štyri zamestnankyne z vinice začiatkom jesene oberajú vo vinohrade hrozno. V Abraháme ide o výnimočný pohľad, keďže už štvrtý rok realizujú zber hrozna kombajnom. V polovici septembra je ale situácia iná. Na Slovensko padli výdatné zrážky a do dvadsaťpäťhektárovej abrahámskej vinice napršalo 152 milimetrov vody. Pôda je tak podmáčaná, že ľahko medzi riadkami viniča zapadne aj osobné auto a nie ešte hroznovými bobuľami zaťažený kombajn.
Konštatovanie, že „sme pápežskejší než pápež“, na Slovensku zaznieva pomerne často a neobchádza ani poľnohospodársky sektor. Pestovatelia, chovatelia aj potravinári neraz poukazujú na to, že pravidlá u nás sú nastavené prísnejšie, ako v iných krajinách, na čo naši producenti môžu v praxi doplácať. Je to aj prípad plôch, ktoré sa nachádzajú pod lyžiarskymi vlekmi. Ešte v roku 2019 kompetentní rozhodli podporu, ktorú na tieto plochy poľnohospodári roky poberali, zrušiť.
K vytvoreniu vinársko-ovocinárskeho kampusu v Modre, ktorý bude na jednom mieste prepájať stredné odborné a univerzitné vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie s praxou, vedou a výskumom má prispieť aj Memorandum o spolupráci v oblasti vedy, výskumu, vzdelávania a podpory vinohradníckeho, vinárskeho a ovocinárskeho sektora v SR. Memorandum v stredu podpísali minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) a minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer-SD) spolu so zástupcami samosprávy a zástupcami vedy a výskumu.
Globálne otepľovanie a suchá menia klimatické podmienky v Európe. A tým aj výber plodín vhodných na pestovanie. Pred dvoma desaťročiami Miguel Angel Garcia pestoval hrozno a obilniny na farme v strednom Španielsku. Teraz produkuje pistácie. Lukratívnejšia plodina totiž lepšie odoláva suchám, ktoré sú v Španielsku čoraz častejšie a intenzívnejšie. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Tretí spresnený odhad potvrdil, že extrémne teplé a suché leto ešte viac znížilo očakávanú úrodu väčšiny jesenných komodít, najmä kukurice a cukrovej repy. Menej ako vlani bude tiež slnečnice. Naopak, úroda zemiakov bude najlepšia za posledné dva roky, pre vysoké hektárové výnosy aj nárast osiatych plôch.
Českí poľnohospodári budú mať viac možností, ako vyčleniť z poľnohospodárskej pôdy päť percent neprodukčných plôch pre získanie takzvanej ekoplatby. Na splnenie podmienky budú môcť využiť napríklad úhory, nektárodárne biopásy, dusík viažuce plodiny, ale tiež krajinné prvky. V spoločnej tlačovej správe o tom informovali české ministerstvá pôdohospodárstva (MZe) a životného prostredia (MŽP). Zmeny musí schváliť Európska komisia.
Osiate plochy kukurice za pár rokov klesli o tretinu a úrody sú ako na hojdačke. Jej pestovanie čelí veľkým výzvam – od vývoja cien na svetových trhoch, cez problémy našich poľnohospodárov so stabilitou a rentabilitou vlastného podnikania, po vplyvy klimatickej krízy, ktorá aj tento rok priniesla viacero prekvapení. Perspektíva jej pestovania bola aj témou diskusie na Dni poľa kukurice v Seliciach (okres Šaľa), ktorý organizovalo združenie predajcov poľnotechniky AGRION v štvrtok (26.9.2024).
Leto 2024 bolo u nás najhorúcejšie v histórii meraní. Vyplýva to zo štatistík a údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu. Jeho odborníci – klimatológovia potvrdili, že uplynulé leto prinieslo mnoho rekordov vo vzťahu k letným dňom a nociam, aj vo vzťahu k zberovej zrelosti poľnohospodárskych plodín. Charakteristické preň boli aj extrémy z pohľadu spadnutých búrkových zrážok, ktoré striedali dlhšie obdobia sucha. To všetko sa samozrejme podpísalo aj na poľnohospodárskej produkcii.
Európska komisia nevyhovela požiadavke slovenských poľnohospodárov v otázke výnimky z normy Dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok GAEC 6. Samotných poľnohospodárov o tom informovalo ministerstvo pôdohospodárstva listom. Výnimku žiadali začiatkom leta z dôvodu potreby likvidácie hrabošov na poliach. Chceli ňou zabezpečiť možnosť skoršieho zásahu do zožatých polí, ktoré inak musia byť do polovice októbra aspoň na 80 percent pokryté rastlinnými zvyškami.
Najkomentovanejšie za 7 dní