Peniaze z dotačného titulu zelená nafta poberajú poľnohospodári v živočíšnej výrobe a vybraných odvetviach rastlinnej výroby od roku 2019. Vlani o túto formu podpory požiadalo 3 345 žiadateľov, ktorých žiadosti boli v celkovom objeme vyše 34 miliónov eur. Suma, pôvodne plánovaná na 30 miliónov eur, tak ako v predchádzajúcich rokoch, sa napokon na toto opatrenie mierne navyšovala. Tento rok môžu oprávnení žiadatelia s peniazmi opäť rátať, hoci niektorí zrejme nie v takej výške, ako po minulé roky.
Poľnohospodárska produkcia je plná paradoxov. Jedným z nich je aj daň z úspechu, ktorú platia európski farmári za to, že každý rok zlepšujú svoje výsledky. Na vlastnej koži ho teraz veľmi bolestivo pociťuje mliečny sektor. Prvovýrobcovia vyrábajú stále viac mlieka, čo potvrdili aj vlani, keď k 150 miliardám pridali ďalšie dve miliardy litrov suroviny. Namiesto radosti ale z toho majú hlavu v smútku.
Na odborných školeniach v posledných mesiacoch zaznievala otázka, ktorá trápi mnohých poľnohospodárov. Začiatkom februára Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) rozoslala žiadateľom email s oznámením (ktoré aj zverejnila na svojom webe), že tento rok bude pre „administráciu žiadostí kľúčové, aby sa Elektronická evidencia prenajatých a vlastných pozemkov prelínala so zákresom v GSAA“. To vyvolalo množstvo otázok, na ktoré sa ťažko hľadajú odpovede, keďže vyjadrenia, ktoré by mali ozrejmiť situáciu, sú skôr protichodné. Najmä keď sama PPA v oznámení uviedla, že prekrytie evidencie pozemkov a užívaných plôch bude kľúčové, pričom sama uznala, že plochy náhradných a podnájomných pozemkov (P10, P15, P12A, P12B, P12C) nevie vyhodnotiť. Niektoré odpovede sú už zrejmé a nebudú sa poľnohospodárom páčiť.
Slovenské mliekarne upozorňujú na vážny vývoj v sektore spracovania mlieka. Dlhodobý pokles cien a rastúci tlak lacných dovozov zo zahraničia výrazne zhoršujú ich ekonomickú situáciu. Bez systémových riešení môže dôjsť k oslabeniu domáceho spracovateľského priemyslu, čo by malo následne vplyv aj na prvovýrobu a potravinovú sebestačnosť Slovenska. Uviedol to pre TASR Martin Mellen, prezident Zväzu slovenských mliekarov (ZSM).
Skupina farmárov zo štátu Illinois, ktorá sa dlhé roky súdila s americkým výrobcom poľnohospodárskej techniky John Deere o právo na opravy, sa môže tešiť víťazstvu i odškodnému vo výške 99 miliónov dolárov (85 miliónov eur). Proces na federálnom súde v Chicagu sa v pondelok skončil vyrovnaním, informuje Reuters.
S jarnými mrazmi bojujú v Poľnohospodárskom družstve (PD) Čachtice v okrese Nové Mesto nad Váhom už niekoľko rokov. Najháklivejšie na nízke teploty sú najmä marhule, ale aj broskyne a hrušky. Opatrenia na ochranu pred mrazmi spustili aj tento rok. TASR o tom informoval predseda družstva Marcel Nešťák.
Slovenskí ovocinári začali s intenzívnou ochranou ovocných stromov. Obdobie jarných nočných mrazov sa už začalo, čo je každoročnou výzvou pre pestovateľov. Cieľom je ochrániť čo najviac kvitnúcich stromov tak, aby sa podarilo vypestovať maximum slovenského ovocia a zmierniť tak mimoriadne silný tlak dovážaných produktov zo zahraničia. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).
Poľnohospodárske družstvo Vlára Nemšová (okres Trenčín), okrem toho, že chová holsteinské dojnice s najvyššou priemernou úžitkovosťou na Slovensku - 13 176 kilogramov, udržiava aj jedinú chmeľnicu v krajine. Ak sa v prvovýrobe mlieka dostali na pomyselný vrchol, tak slovenské chmeliarstvo udržujú pri živote už len oni. Poslední pestovatelia chmeľu skončili pred približne piatimi rokmi, no úpadok jeho pestovania začal oveľa skôr. Ešte v roku vzniku Slovenskej republiky sa chmeľ pestoval na 1 300 hektároch, dnes zostáva posledných 37 hektárov v Nemšovej. Napriek tomu jediný slovenský pestovateľ nevníma produkciu pre pivovarnícky priemysel ako odsúdenú na zánik. Podnikajú všetky kroky k tomu, aby dali chmeliarstvu perspektívu a logiku.
Rastúce náklady a klesajúce výkupné ceny mlieka trápia chovateľov dojníc už niekoľko mesiacov. Aj preto intenzívne upozorňujú na postupný nábeh mliečnej krízy, ktorú zažili naposledy pred desiatimi rokmi. Vtedy nízkym cenám základnej suroviny padli za obeť mnohé chovy a Slovensko prišlo aj o stopercentnú sebestačnosť v produkcii mlieka. Obdobný scenár so stratami zo živočíšnej výroby preto vyvoláva obavy.
Kým v Českej republike už miestne akčné skupiny (MAS) realizujú projekty v aktuálnom programovom období, na Slovensku sa implementácia prístupu LEADER výrazne oneskoruje. Hoci bolo podaných 96 žiadostí o udelenie štatútu MAS a aktuálne prebieha ich hodnotenie, samotný proces je v sklze približne 2,5 roka oproti pôvodným očakávaniam. Informoval o tom predseda Národnej siete miestnych akčných skupín (NS MAS) SR Štefan Škultéty.
V Brazílii farmári hospodária na farmách, kde musia až desiatky percent svojich polí nechať neporušených pre prírodu. Opatrenia na ochranu vegetácie a zakladanie lesov ovplyvňujú každý hektár pôdy. Napriek tomu produkcia obilnín, mäsa či ovocia dramaticky rastie. Posledné desaťročia sa Brazília, až na štvorročné obdobie prezidenta Jaira Bolsonara, snaží nájsť rovnováhu medzi hospodárením a ochranou prírody. Podľa brazílskeho výskumníka sú tamojšie regulácie výnimočné a ťažko si predstaviť, že by ich uplatňovali farmári v Amerike či Európe.
Rastúce ceny hnojív nútia českých farmárov k úsporám, objednávajú ich menej alebo nákupy odkladajú. Vyplýva to z vyjadrení predajcov a odborníkov, ktorých ČTK oslovila. Zdražovanie hnojív sleduje aj české ministerstvo poľnohospodárstva, aktuálne ale preferuje riešenie na úrovni EÚ, uviedol rezort na otázku ČTK. Tretina svetového obchodu s hnojivami prechádza Hormuzským prielivom, ktorý je od začiatku konfliktu v Iráne z veľkej časti uzavretý.
Nemeckí poľnohospodári majú čoraz väčšie obavy z vysokých cien energií. Ak vláda nepodnikne rozhodné kroky, mnohé farmy sa dostanú do vážnych problémov s likviditou. To ohrozí aj nadchádzajúcu úrodu a bezpečnosť dodávok potravín, varoval v utorok prezident Zväzu nemeckých farmárov (DBV) Joachim Rukwied. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Po výzve na investície do rozšírenia kapacít v spracovateľských podnikoch v objeme 35 miliónov eur by mali čoskoro vyjsť aj ďalšia výzva pre potravinárov. Tá má umožniť realizáciu finančne nákladnejších projektov. Aktuálne vypísaná výzva je totiž ohraničená sumou 100 tisíc eur na projekt. Plány potvrdil minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Cena nafty na čerpacích staniciach v Nemecku pokračuje v lámaní rekordov. Na Veľkonočnú nedeľu (5. 4.) sa oproti predchádzajúcemu dňu zvýšila o 1,5 centu na v priemere 2,44 eura za liter a v pondelok sa posunula na nový rekord 2,487 eura/liter. Informovala o tom agentúra DPA, ktorá sa odvolala na údaje Zväzu nemeckých motoristov ADAC.
Najkomentovanejšie za 7 dní