Kríza, ktorú zažívajú v ostatných mesiacoch slovenskí poľnohospodári, je podobná aj v Českej republike. Sucho, obavy o dostatok krmovín, ceny mlieka či prebujnelá byrokracia Európskej únie dominovali otvoreniu 52. ročníka výstavy Zem Živiteľka v Českých Budějoviciach. Spoločným menovateľom príhovorov tamojších politikov bolo najmä riešenie aktuálnej situácie národnými opatreniami, zo zdrojov štátneho rozpočtu a takpovediac vlastnými silami. Dokonca aj zástupcovia českej agrárnej samosprávy hovorili o možnostiach, ktoré majú v rukách domáci úradníci. Richard Takáč, slovenský minister pôdohospodárstva, ktorý na podujatí taktiež vystúpil, videl riešenia najmä v Európskej únii a v jej výraznej kritike.
Slovenskí pestovatelia paradajok hlásia pre extrémne horúčavy pokles produkcie o 20 až 30 %. Problémom pritom nie je nedostatok vody. Rastliny v skleníkoch čoraz horšie zvládajú dlhé obdobia vysokých teplôt, čo sa prejavuje menšou úrodou, horšou kvalitou plodov a napokon aj vyššími cenami pre spotrebiteľov. Uviedol to Peter Zubaľ, predseda Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska (ZZZS).
Svetový trh s obilninami a olejninami v stredu posilnil naprieč všetkými plodinami. Kukuricu a sóju na burze CBOT (Chicagská burza) podržali priebežné výsledky americkej obhliadky Pro Farmer, ktoré ukazujú nižšie výnosy než vlani, aj nový nákup americkej sóje Čínou. Kukuricu na parížskej burze MATIF (parížska komoditná burza) zároveň drží blízko 259 EUR/t napätá bilancia po suchom lete.
Keď v USA v roku 1923 Henry A. Wallace, ktorý sa neskôr stal viceprezidentom, vytvoril svoj prvý komerčne predávaný hybrid kukurice, farmári boli spočiatku skeptickí. Vlastnosti takejto plodiny neboli také nadpriemerné, aby prekonali hendikep - nutnosť kupovať si každý rok nové osivo a nemôcť si ho odkladať z vlastnej úrody. Názor zmenili až keď si pri veľkých suchách v 30. rokoch minulého storočia viedla hybridná kukurica lepšie. Na konci tridsiatych rokov už bolo v USA (podľa USDA) hybridným osivom kukurice osiatych 22,5 percenta plôch a o desať rokov neskôr to bolo dokonca 78 percent výmery kukurice.
Slovenská akadémia vied (SAV) prostredníctvom Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV podporuje využitie nových genómových techník (NGT) v poľnohospodárstve a potravinárstve v podobe, ktorú 17. júna 2026 schválil Európsky parlament. SAV tak reaguje na vyústenie odborného posudzovania, do ktorého sa zapojili vedci zo 150 inštitúcií z 25 európskych krajín, a vyzýva na aktívne zapojenie Slovenska do výskumu a šľachtenia, nielen do kontroly dovážaných produktov. Požiadavku SAV podporuje aj Slovenská šľachtiteľská a semenárska asociácia (SŠSA).
To, že rok 2026 sa v sektore prvovýroby mlieka do histórie nezapíše ako jeden z úspešných, bolo jasné už vlani, keď výkupná cena mlieka začala klesať. V poklese pokračovala aj tento rok a straty sa postupne kopili. Prvovýrobcovia ich predbežne vyčíslili už v prvej polovici roka, keď z diskusného fóra o krízovej situácii v sektore mlieka na konci marca v komuniké uviedli:
Potravinárska pšenica na parížskej burze MATIF (parížska komoditná burza) po piatkovom skoku cúvla — najbližší termín dodania (september 2026) uzavrel na 225,25 EUR/t, o 1,21 % nižšie ako v piatok, no za týždeň si drží zisk 3,44 %. Kukurica aj repka olejná naopak pokračovali v raste, ktorý ťahá podpriemerná úroda v EÚ a neistota okolo vývozu z Čierneho mora.
Situácia so suchom sa v porovnaní s minulým týždňom ešte viac zhoršila. Aktuálne je extrémne sucho na približne troch štvrtinách územia. Sucho rôznej intenzity je na celom území. Aktuálna situácia je najhoršia minimálne od roku 2015. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na svojom webe.
V piatkovej uzávierke potravinárska pšenica na parížskej burze MATIF (parížska komoditná burza) vyskočila — najbližší termín dodania (september 2026) pridal 2,93 % na 228 EUR/t. Rast prišiel po tom, čo nemecký zväz družstiev DRV potvrdil podpriemernú tohtoročnú úrodu a medzinárodní kupujúci sa začali odvracať od čiernomorského obilia. Pre slovenského pestovateľa to môže znamenať pevnejšiu východiskovú cenu pri predaji tohtoročnej pšenice.
Chov ošípaných na Slovensku prechádza najväčšou ekonomickou krízou vo svojej histórii a spotrebitelia preto možno v súčasnosti kupujú jedno z posledných slovenských karé. Prepad odvetvia znásobili aj dôsledky minuloročnej slintačky a krívačky vo vzťahu k poklesu odbytových cien zvierat. Situáciu ďalej zhoršujú masívne dovozy lacnej bravčoviny, upozornila v piatok Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK).
Americké ministerstvo poľnohospodárstva vo svojej augustovej bilancii znížilo odhad tohtoročnej úrody kukurice v Európskej únii pre horúčavy a sucho a zároveň očakáva menší vývoz pšenice z Ruska a Ukrajiny. Na parížskej burze MATIF vo štvrtkovej uzávierke najviac spevnela kukurica — novembrový kontrakt pridal 1,51 % na 251,75 EUR/t a prekonal hranicu 250 EUR/t. Pre slovenských pestovateľov kukurice to znamená pevné ceny novej úrody, medziročne o viac než tretinu vyššie.
Na pohľad to často nevidno, ale drony ukazujú žalostný výjav. Začiatkom augusta, keď sa teploty pohybovali okolo štyridsiatky, prichádzalo Maďarsko denne v priemere o 200-tisíc ton kukurice, toľko jej podľa Tamása Petőháziho, predsedu Národného zväzu pestovateľov obilia (GOSZ), slnko denne doslova spálilo. Popri slnečnici je kukurica plodinou najväčšmi postihnutou tohtoročným suchom a teplom.
Dlhotrvajúce sucho, ktoré zasiahlo veľké časti Nemecka, má vážny vplyv na tohtoročnú letnú úrodu. Od začiatku sucha v polovici júna sa stratili približne tri milióny ton obilia a repky, oznámilo vo štvrtok odvetvové združenie Deutsche Raiffeisenverband (DRV), ktoré zastupuje vyše 1600 družstevných podnikov pôsobiacich v oblasti obchodu s poľnohospodárskymi produktmi a ich spracovania. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Najkomentovanejšie za 7 dní