Piatkové obchodovanie na parížskej burze MATIF (parížska komoditná burza) rozdelila tri hlavné plodiny. Potravinárska pšenica aj repka olejná prudko cúvli, kým kukurica ako jediná pokračovala v raste. Repka odpísala 5,19 %, pravdepodobne v reakcii na zlacňujúcu ropu, ktorá ju predtým držala vysoko, pšenica klesla o 4,22 %, keď obchodníci označili júlový čiernomorský skok za prehnaný a kukuricu naďalej podopiera sucho vo francúzskych poliach.
Lesné hospodárstvo SR vykázalo v minulom roku zisk v hodnote 46,37 milióna eur. Výsledok hospodárenia pred zdanením bol o 23,3 % nižší v porovnaní s rokom 2024, najmä pre nižší objem ťažby surového dreva. Vyplýva to z tzv. zelenej správy o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2025, ktorú zverejnilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.
Tohtoročná žatva vo Vysokoškolskom poľnohospodárskom podniku (VPP) Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) Kolíňany priniesla v porovnaní s minulým rokom nižšie úrody. Výsledné parametre a hektárové výnosy ovplyvnil dlhodobý zrážkový deficit, najmä slabé zrážky v priebehu zimy a jarné sucho, informovala hovorkyňa SPU Renáta Chosraviová.
Hovorí sa o nej už celé mesiace a jej dôsledky naplno pociťujú všetci chovatelia, no riešenie zostáva akoby v nedohľadne. Mliečna kríza sa prehlbuje a každým dňom ukrajuje poľnohospodárom zo životaschopnosti mliečnych fariem. Zhodujú sa v jednom - vyrábať mlieko pod výrobné náklady sa dlhodobo nedá. Už vôbec nie v situácii, ak výpadky z tržieb za mlieko niet čím kompenzovať a naopak, pridáva sa k nim neistota spôsobená suchom, ktoré ohrozuje aj množstvo krmovín pre zvieratá.
Ceny obilnín na parížskej burze MATIF (parížska komoditná burza) v uzavretej štvrtkovej seanse cúvli po prudkom júlovom raste – pšenica na najbližšom termíne dodania (september 2026) uzavrela na 243 EUR/t, o 0,51 % nižšie, a kukurica (august 2026) klesla o 1,64 % na 254,75 EUR/t. Repka olejná sa naopak držala vyššie (+0,65 % na 544 EUR/t), keď olejniny podržal prudký rast cien ropy po vyhrotení napätia na Blízkom východe.
Poľnohospodári už majú pozbierané viac ako tri štvrtiny hustosiatych obilnín a repky s rôznymi úrodami, ktoré miestami „príjemne prekvapili“, niekde len potvrdili „očakávané sklamanie“. Žatva je v tomto roku nevyspytateľná, čo sa týka množstva úrody, jej kvality a zrážok. Momentálne najväčšou výzvou pre poľnohospodárov je, či pozbierajú dostatok krmovín. Z viacerých regiónov avizujú nižšie úrody a pribúdajú obavy, čím budú chovatelia v najbližších mesiacoch kŕmiť hospodárske zvieratá. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).
Európa, a najmä štáty susediace s Ukrajinou, dnes už nečelia takému nekontrolovanému prílivu lacného obilia a ďalších poľnohospodárskych komodít, aký zažívali v rokoch 2022 a 2023. Dôvodom je predovšetkým obnovenie vývozu cez čiernomorské prístavy, ktorými tento rok smerovalo takmer 90 % ukrajinského exportu poľnohospodárskych komodít a agropotravinových výrobkov. Koridory solidarity cez členské štáty EÚ sa preto využívali už len v obmedzenej miere.
Potravinárska pšenica na parížskej burze MATIF (parížska komoditná burza) predĺžila prudký rast — v stredajšej uzávierke na najbližšom termíne dodania (september 2026) pridala 4,05 % na 244,25 EUR/t. Ženie ju kombinácia narušenej čiernomorskej plavby a horúčav, ktoré orezávajú európsku úrodu. Pre slovenských pestovateľov to môže znamenať vyššie výkupné ceny, no postavené na krehkej geopolitickej prémii.
Výskyt nového škodcu krasoňa jaseňového (Agrilus planipennis) je po Maďarsku v EÚ oficiálne potvrdený už aj na Slovensku. Prvý záchyt 18 dospelých jedincov škodcu bol v obci Streda nad Bodrogom v okrese Trebišov. V súčasnosti sa škodca vyskytuje už v 22 katastrálnych územiach juhu východného Slovenska. Oznámil to v stredu na tlačovej konferencii minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer-SD) za účasti predstaviteľov kompetentných rezortných autorít. Škodca podľa Takáča znamená hrozbu pre jasene, teda pre asi 2,2 % lesných porastov na Slovensku.
Ešte pred tromi rokmi bolo Slovensko štátom s najväčšími monokultúrami polí v EÚ. Dnes nimi vedie viac ako 7000 kilometrov (km) biopásov, ktoré rozdeľujú veľké lány, pomáhajú zadržiavať vodu, chránia pôdu pred eróziou a vytvárajú priestor pre návrat vtákov, opeľovačov aj malej zveri. Ide o jednu z najväčších zmien slovenskej poľnohospodárskej krajiny od čias kolektivizácie. Jej budúcnosť však zatiaľ nie je istá - o podpore podobných opatrení sa rozhodne pri nastavovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ po roku 2027. Uviedol to Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS)/BirdLife Slovensko.
Najväčším problémom poľnohospodárov v okolí Trebišova je tento rok sucho. Spôsobilo nedostatok krmiva pre hospodárske zvieratá a výrazne sa podpísalo aj pod výsledky žatvy. V Zemplínskom Branči v okrese Trebišov sú výnosy obilnín sú medziročne nižšie o 30 až 50 percent a pri krmovinách dosahujú straty približne 80 percent. Pre TASR to uviedol to Martin Bizub zo spoločnosti spoločnosti Agronákup T.
Kukurica na parížskej burze MATIF (parížska komoditná burza) bola v pondelkovej uzávierke najsilnejšou z hlavných plodín – na najbližšom termíne dodania (august 2026) uzavrela na 256,25 EUR/t, o 3,54 % vyššie než v piatok. Za rastom je odhadovaný prepad francúzskej úrody kukurice v mimoriadnych horúčavách a víkendové vyostrenie vojny medzi Ruskom a Ukrajinou.
Najkomentovanejšie za 7 dní