Nosnou myšlienkou uplynulého Agrokomplexu bolo prepojenie „starých generácií s inováciami“. Na pódiu otváracieho ceremoniálu to prvé symbolizovali krpce a hrable, budúcnosť organizátori ilustrovali na generických záberoch dronov vznášajúcich sa nad zelenou monokultúrou.

„Slovenské poľnohospodárstvo už dávno nie je o pluhu a brázde. Je o moderných technológiách, vede a o tom, ako hospodáriť efektívnejšie,“ hovorila moderátorka ceremoniálu.

K vede sa na pódiu prihlásil aj predseda vlády Robert Fico. Ohlásil vznik expertnej komisie pre vodu a sucho a pochválil sa aj čerstvou Víziou Slovensko 2040, ktorú na jeho objednávku vypracovala v spolupráci so stovkami odborníkov Slovenská akadémia vied (SAV).

Podľa premiéra by to mal byť základný stavebný kameň vládneho programu bez ohľadu na to, kto bude v ďalších rokoch pri moci.

„Inak to nemá zmysel,“ povedal.

Politický osud to zariadil tak, že samotný agrokomplex sa premenil na prípadovú štúdiu o tom, ako vážne vláda počúva vedu a podporuje inovácie v agrosektore.

archív poľnoinfo.sk – Otvorenie výstavy Agrokomplex 2026. 

Koľko vedeckých názorov je dosť?

Ešte pred oficiálnym otvorením výstavy vláda v areáli Agrokomplexu rozhodla o tom, že bude na Súdnom dvore EÚ žalovať európske nariadenie pre nové genómové techniky, ktoré nedávno definitívne schválili inštitúcie EÚ. Minister pôdohospodárstva to vysvetľuje tým, že vláda nemá dosť informácií o ich vplyvoch a preto odmieta hazardovať so zdravím občanov, zvierat a životného prostredia.

Pritom sa stačilo opýtať vedcov. Ak vláda neverí odborným posudkom Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), podľa ktorého potraviny a krmivá pochádzajúce z NGT nie sú rizikové, mohla sa skúsiť informovať na domácej pôde.

Začať sa dá stanoviskom štátneho Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC). Prílišná opatrnosť podľa neho Slovensko pripraví o technológiu, ktorá môže pomôcť agrosektoru zvládať sucho, klimatickú zmenu a choroby. Namiesto toho odporúča, aby štát investoval do domáceho šľachtenia, genomiky, výskumu a jeho prepojenia s praxou.

Rovnako to vidí Slovenská akadémia vied, podľa ktorej sú NGT dokonca súčasťou ideálneho obrazu Slovenska v roku 2040. Keď si na strane 73 otvoríme jej Víziu, ktorú vypracovala pre súčasnú vládu, dočítame sa, že „rozvoj biotechnológií vrátane nových genómových techník (…) prispeje k vyššej kvalite, bezpečnosti, výživovej hodnote a udržateľnosti produkcie pri zachovaní vysokých požiadaviek na bezpečnosť potravín“.

Nariadenie podporila aj najväčšia stavovská organizácia poľnohospodárov a potravinárov.

Zdá sa, že si to uvedomujú aj na odborných sekciách samotného agroministerstva. Keď nedávno v pripomienkovom konaní pristálo oficiálne stanovisko vlády k novému Akčnému plánu EÚ pre bielkoviny, autor textu zhodnotil, že vzhľadom na častejšie klimatické výkyvy treba „urýchliť dostupnosť inovatívnych šľachtiteľských metód“.  

No a za pozornosť stojí aj to, že ostatných 26 štátov EÚ má v otázke NGT úplne iný prístup. Česko už miliónmi financuje výskum nových genomických techník, ktorý je priamo prepojený so šľachtením. V Olomouci vybudovali vedecký ústav, ktorý sa v tejto oblasti radí medzi svetovú špičku.

Nepomohlo. Folklór má zatiaľ nad laboratóriami navrch.

Radšej osvetu

Neobstojí veľmi ani vysvetlenie, že ľudia majú obavy. Ľudský strach z neznáma je prirodzený. Na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite si dali prácu, aby ho zmerali. Zistili, že o NGT nepočul ani každý druhý, čo ale neprekážalo tomu, aby ich väčšina rázne odmietla. Sú aj takí, ktorí majú strach z lesklých jabĺk, pretože uverili, že ide o dôsledok chemického kokteilu, ktorý podľa uletenej teórie o chemtrails na sady vypúšťajú letecké spoločnosti, prípadne samotní pestovatelia.

Podľa všetkého je aj táto obava legitímna, no z nejakého dôvodu je Slovensko napriek tomu dodnes súčasťou všetkých medzinárodných dohôd a organizácií, ktoré umožňujú prelet lietadiel nad naším územím. Vláda ich zatiaľ nezakázala, vďaka čomu môžu aj ľudia, ktorí navoskované ovocie vyradili z jedálnička, každý rok letieť na dovolenku do Grécka alebo aspoň raz za deň z Bratislavy do Košíc a späť.

Svet je príliš komplikovaný na to, aby jeden človek rozumel úplne všetkému. Ak sa časť spoločnosti bojí „neznámych rastlín“ a máme vedcov, ktorí majú dôkazy, že na to nie je dôvod, pomôžme im s osvetou a trpezlivým vysvetľovaním. Verejnosti aj farmárom. Pretože ak v okolitých krajinách s predstihom začnú využívať potenciál nových metód šľachtenia, konkurenčná priepasť bude ešte hlbšia ako dnes.

Posielať do Luxemburgu pre nové metódy šľachtenia vládnych právnikov je výlučne politický krok. V porovnaní s ďalšími výzvami, pred ktorými stojí slovenský agrorezort, je to zatiaľ stále len nevinná epizóda. Vážnejšie bude, ak súčasná garnitúra napríklad pristúpi rovnako aj k novej komisii pre vodu a sucho.

„Potrebujeme, aby rozhodnutia neboli postavené na politických dojmoch, ale na dátach a odborných podkladoch,“ hovorí o komisii minister pôdohospodárstva.

Znie to dobre, no na základe doterajších skúseností ostáva len veriť, že experti nebudú na jej zasadnutia musieť chodiť v krpcoch alebo neposlúžia ako ďalší figový list pre populistické rozhodnutia, ktoré sú už dávno politicky spečatené.

V opačnom prípade sa o ďalšej budúcnosti poľnohospodárstva a potravinárstva môže rozhodovať na ktorýchkoľvek folklórnych slávnostiach.

Pár faktov o novom nariadení o nových genómových technikách

NGT sú nové moderné biotechnologické metódy, ktoré umožňujú meniť genetický materiál rastlín rýchlejšie a presnejšie ako klasické šľachtenie.

Vďaka úpravám DNA je možné vyšľachtiť plodiny odolnejšie voči suchu, horúčavám či škodcom a teda aj so stabilnejšími úrodami pri menšej spotrebe pesticídov a hnojív.

Do kategórie NGT 1 patria rastliny s genetickou úpravou, ktorá je porovnateľná s prirodzenou mutáciou alebo konvenčným šľachtením.

Do kategórie NGT 2 patria rastliny s rozsiahlejšími a zložitejšími genetickými zásahmi. Bude sa na ne naďalej vzťahovať prísna legislatíva EÚ pre GMO.