Ministerstvo pôdohospodárstva má záujem zrušiť organizáciu, ktorá podľa samotných zástupcov chovateľov mliečnych a mäsových plemien dobytka, ako aj ošípaných, funguje veľmi dobre. Zástupcovia zväzov upozorňujú, že neuváženým postupom rezortu by mohlo dôjsť k zničeniu toho, čo sa tvorilo viac ako sto rokov. Samotné ministerstvo pôdohospodárstva pritom v súvislosti so zánikom organizácie vytvára vlastnú realitu, ktorú rozporujú chovatelia podpísaní pod listom doručeným na ministerstvo vo štvrtok 10. septembra.

Už v stredu Hospodárske noviny informovali, že Plemenárske služby SR, štátny podnik, majú ku koncu aktuálneho roka skončiť. Ide o organizáciu, ktorá má dve hlavné úlohy. Prvou je vedenie Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat, čo je kľúčová činnosť pre vyplácanie podpôr. Register by mal prejsť pod Štátnu veterinárnu a potravinovú správu. Druhou je kontrola úžitkovosti, ktorú majú po novom vykonávať chovateľské zväzy. Tie sa však proti tejto narýchlo udelenej úlohe v liste, ktorý má portál poľnoinfo.sk k dispozícii, bránia.

Hotovo či diskusia?

Aj keď informácia o zrušení Plemenárskych služieb už v stredu zaznela v Hospodárskych novinách a v štvrtok ju odprezentovalo aj opozičné KDH, ministerstvo pôdohospodárstva pre TASR odmietlo šírenie neoverených informácií a vytváranie politických tém z odborných analýz, ktoré ešte nie sú ukončené.

„Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v súčasnosti realizuje analýzy fungovania svojich podriadených organizácií s cieľom zvýšiť efektivitu, odstrániť duplicity, znížiť náklady a nastaviť fungovanie štátnej správy na úroveň 21. storočia,“ uviedol odbor komunikácie MPRV.

Podľa zástupcov chovateľských zväzov však generálna riaditeľka Sekcie poľnohospodárstva na ministerstve Andrea Hrdá už začiatkom septembra informovala o rozhodnutí Plemenárske služby SR, zrušiť.

„Na stretnutí so zástupcami MPRV SR, na čele s Ing. Andreou Hrdou, ktoré sa uskutočnilo 3. septembra 2026 na výstavisku Agrokomplex v Nitre, sme z jej úst so znepokojením prijali správu, že Plemenárske služby SR, š. p. majú od 1.1.2027 zaniknúť a činnosť v oblasti výkonu kontroly úžitkovosti by mali prejsť pod uznané chovateľské organizácie,“ uvádza list, ktorý podpísali zástupcovia piatich chovateľských zväzov.

Neznáme

Chovateľské organizácie ako Slovenská holsteinská asociácia, Zväz chovateľov slovenského strakatého dobytka, Zväz chovateľov mäsového dobytka, Zväz chovateľov pinzgauského dobytka a Zväz chovateľov ošípaných v liste adresovanom priamo ministrovi pripomínajú, že kontrola úžitkovosti je nenahraditeľná a bez jej efektívneho fungovania si nevedia predstaviť svoju činnosť.

„Naše znepokojenie pramení najmä z toho, že nie je známe, ako bude zabezpečený prechod činností z Plemenárskych služieb SR na zväzy, finančné zabezpečenie kontroly úžitkovosti, personálne zabezpečenie kontroly úžitkovosti, ani materiálno-technické zabezpečenie výkonu, ako sú laboratóriá, automobily, mliekomery, elektronické zberače údajov či softvér,“ uvádzajú v stanovisku chovatelia.

Rozporujú aj samotnú ekonomickú efektívnosť takéhoto rozhodnutia a pripomínajú, že pre výkon kontroly mliekovej úžitkovosti hovädzieho dobytka je nevyhnutné regionálne pokrytie odbornými zamestnancami na celom území Slovenska.

Dnes zamestnanci Plemenárskych služieb SR vykonávajú kontroly v regiónoch bez ohľadu na druh zvierat. Ak by kontrola prešla pod jednotlivé zväzy, v praxi by buď došlo k navýšeniu súčasného počtu zamestnancov, keďže zväzy sa zameriavajú len na určitý druh či plemeno zvierat, alebo by špecialista napríklad na holstein musel kontrolovať zvieratá na väčšom území Slovenska. To sa v súčasnosti nedeje, keďže činnosť prebieha regionálne.

Veľa zamestnancov aj majetku

Plemenárske služby SR pritom nie sú malou organizáciou a dlhodobo sa vyhýbajú škandálom a fungujú ekonomicky slušne. Vlani dosiahli zisk bezmála 200-tisíc eur, v roku 2023 dokonca 440-tisíc eur. Za posledných päť rokov ich kladný hospodársky výsledok ani raz nepodliezol 170-tisíc eur.

Ku koncu minulého roka mali Plemenárske služby SR 126 zamestnancov a za posledných päť rokov ich počet klesol o 30 ľudí. Len v centrálnom laboratóriu rozboru mlieka pracovalo ku koncu minulého roka deväť ľudí. V oddelení centrálneho registra hospodárskych zvierat to bolo 13 ľudí. Desiatky ľudí sú ale v regiónoch, kde majú Plemenárske služby aj rozsiahly majetok. Podnik vlastní 11 budov od Bratislavy, Galanty, Dunajskej Stredy, Komárna, Trnavy, Topoľčian, Banskej Bystrice, Nitry, Žiliny a Prešova až po školiace stredisko v okrese Tvrdošín.

Genomika

„Zánikom Plemenárskych služieb SR nebude na Slovensku certifikovaný vykonávateľ kontroly úžitkovosti v zmysle štandardov medzinárodnej organizácie pre kontrolu úžitkovosti zvierat. To bude mať negatívne dopady na mnohé oblasti. Viaceré zväzy sú súčasťou medzinárodných projektov,“ informujú signatári listu.

Uvádzajú, že podmienkou účasti na medzinárodnom genetickom hodnotení je pravidelné zasielanie údajov napríklad o mliekovej úžitkovosti, plodnosti, dlhovekosti, exteriéri zvierat, somatických bunkách či priebehu pôrodov, ktoré musia spĺňať prísne podmienky z hľadiska kvality a nestrannosti hodnotenia.

„Naša účasť na medzinárodnom genetickom hodnotení je podmienkou zapojenia slovenských chovateľov jednotlivých plemien aj do genomického hodnotenia,“ informujú zväzy.

Genomické hodnotenie sa pritom stáva často kľúčovou súčasťou toho, ako môže chovateľ skvalitniť stádo a tým znížiť výrobné náklady.

„Ak by sme neboli zapojení do spoločného genetického hodnotenia, napríklad z dôvodu neschopnosti poskytovať dáta v stanovenom objeme, kvalite a čase, naši chovatelia by nemali slobodný prístup ku genomickému hodnoteniu, čo by opäť prehĺbilo rozdiel medzi Slovenskom a chovateľsky najvyspelejšími krajinami,“ myslia si chovatelia.

Šetriť verejné peniaze

Richard Takáč vo svojej reakcii pre TASR hovorí, že robíme veci, ktoré tu 20 rokov nikto neriešil.

„Máme na to odvahu a robíme strategické rozhodnutia. Nechceme udržiavať neefektívny systém len preto, lebo tak fungoval doteraz. Chceme šetriť verejné peniaze, zefektívňovať fungovanie štátu a dostať naše inštitúcie do 21. storočia,“ uviedol minister.

Zväzy, ktoré združujú stovky slovenských chovateľov hovädzieho dobytka a ošípaných sa prechodu časti kompetencií na nich samotných obávajú.

„Znepokojuje nás to aj z dôvodu krátkosti času a chýbajúcej odbornej diskusie,“ uvádzajú signatári.

Nie je zviera ako zviera

Rozdiely sú samozrejme aj medzi jednotlivými druhmi hospodárskych zvierat. Počet dojníc na Slovensku, v čase písania článku, dosahuje 109 101 kusov, z toho bolo na konci minulého roka do kontroly úžitkovosti zaradených 94 207 dojníc. Z hľadiska percenta hovoríme o zapojení viac ako 86 percent všetkých dojníc do kontroly úžitkovosti.

Pri ovciach je podľa centrálnej evidencie hospodárskych zvierat 200 712 samíc nad 24 mesiacov, čo by mohli byť bahnice. Do kontroly úžitkovosti bolo pritom zaradených len 32 526 zvierat, čo predstavuje približne 16 percent z uvedeného počtu. Ak by sme zohľadnili, že bahnice môžu byť aj mladšie a mnohí intenzívni mliekoví chovatelia oviec jarky pripúšťajú ešte skôr, pri zvieratách nad 12 mesiacov už hovoríme o počte 240-tisíc kusov zvierat. Percento zapojenia do kontroly úžitkovosti tak dosahuje len 13,5 percenta. Uvádzame to najmä preto, že práve Zväz chovateľov oviec a kôz je vnímaný ako zástanca zrušenia Plemenárskych služieb SR.

„Zväz chovateľov oviec a kôz svojim chovateľom už vykonáva kontrolu úžitkovosti, takže my budeme pokračovať ďalej vo svojej činnosti tak ako to robíme doteraz a predpokladáme, že bude možno tých chovateľov o niečo viac,“ uviedol Slavomír Reľovský, riaditeľ ZCHOK vo vysielaní spravodajskej relácie Slovenského rozhlasu Radiožurnál.

Ovčiarsky zväz pritom združuje chovateľov oviec bez ohľadu na plemeno a aj podiel zvierat zaradených do kontroly úžitkovosti je výrazne nižší ako pri produkcii surového kravského mlieka. Pri prvovýrobe mlieka existujú dva chovateľské zväzy, ktoré združujú chovateľov najpočetnejších skupín dojníc – slovenské strakaté a holstein. Ak nepočítame plemeno pinzgau, ktoré bolo pôvodne mliečnym plemenom, no dnes sa jeho chov čoraz viac orientuje na produkciu mäsa. Chovatelia však majú aj iné mliekové plemená, ako sú braunvieh či jersey, ktorých je spolu registrovaných viac ako 3 000 dojníc. Otázka znie, kto im bude vykonávať kontrolu úžitkovosti.

Nebránia sa reforme

„Neuvážené a nediskutované zmeny by mohli chovateľov priviesť do veľkej neistoty. V súčasnej situácii, keď chovatelia pociťujú problémy s cenou mlieka a mäsa, trápi ich veľké sucho, je ďalšia neistota v podobe ohrozenia bezproblémového výkonu kontroly úžitkovosti pre nás neprijateľná a vážne ohrozujúca našu existenciu,“ uvádzajú zástupcovia chovateľov.

Samotné chovateľské zväzy pripomínajú, že sa nebránia diskusii o reforme súčasného stavu.

„Tá však musí byť komplexná a musia sa jej zúčastniť všetky participujúce subjekty, vrátane Plemenárskych služieb SR. Sme presvedčení, že systém kontroly úžitkovosti na Slovensku funguje veľmi dobre. Dokonca zo zahraničia často počúvame pochvalné vyjadrenie, čoho dôkazom je skutočnosť, že sme účastní na viacerých medzinárodných projektoch. Bolo by veľkou chybou, ak by sme neuváženým konaním zničili to, čo sme za 100 rokov v tejto oblasti vybudovali,“ pripomínajú chovatelia.

Upozorňujú pritom na to, že pred rokom sme si na Slovensku pripomenuli sté výročie začiatku kontroly úžitkovosti hovädzieho dobytka. Presun niektorých činností na samosprávne organizácie môže byť žiaduci a v západnej Európe nejde o nič výnimočné. Diskusiu však vzbudzuje najmä spôsob, akým sa má táto reforma uskutočniť. Samotné chovateľské zväzy totiž vyjadrujú obavy z prevzatia nových kompetencií, o ktorých ich mala informovať až generálna riaditeľka Sekcie poľnohospodárstva Andrea Hrdá, necelé štyri mesiace pred výraznou zmenou, ktorá by nastala po desaťročiach ustáleného stavu.