Monitoring úrody, jej prípadného poškodenia, vplyvu škodcov, poveternostných podmienok, ale tiež pomoc pri identifikácii ložísk škodcov či pri rozmetaní hnojiva. Aj to sú oblasti, pri ktorých sa v poľnohospodárstve čoraz viac namiesto ľudskej pracovnej sily využívajú drony. Na jednej strane vedia nahradiť človeka, ktorý sa čoraz ťažšie zháňa pre prácu v agrosektore, na druhej strane eliminujú chyby spôsobené práve ľudským faktorom a prinášajú presné, rýchle a efektívne informácie, čím neraz uľahčujú plánovanie a šetria aj náklady. Hoci drony prinášajú do agrosektora viaceré pozitíva, ich využitie v niektorých oblastiach naráža na otázky ohľadom bezpečnosti a kontrolovateľnosti systému. To sa týka aj ich využitia pri chemických postrekoch rastlín, ktoré by sa však čoskoro mohlo dostať do praxe.
Do školského programu dodávania ovocia, zeleniny, mlieka a mliečnych výrobkov pribudnú od nového školského roka nové druhy výrobkov a upravia sa paušálne výšky dotácií podľa reálnych trhových cien. Zavedie sa aj nový mechanizmus, ktorý má zamedziť prepadávaniu nevyčerpaných peňazí. Vyplýva to z nariadenia, ktoré v stredu schválila vláda.
Výrobcovia piva budú môcť vytvárať nové typy výrobkov a prispôsobiť svoju výrobu požiadavkám trhu za predpokladu dodržiavania kvalitatívnych hygienických požiadaviek. Vyplýva to z návrhu novely vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR o požiadavkách na nápoje predloženého do medzirezortného pripomienkového konania (MPK). Vyhláška by mala byť účinná od 1. januára 2027.
Chýbajúci komplexný dohľad nad bezpečnosťou potravín, roztrieštené kompetencie, dozor viacerých orgánov spadajúcich pod rôzne rezorty aj neprepojenosť informačných systémov a samotných dozorných orgánov. Aj to boli riziká, ktoré Najvyšší kontrolný úrad vyčítal agrorezortu po poslednej kontrole, zameranej na bezpečnosť potravín. Tá sa uskutočnila ešte v rokoch 2019 až 2022, pričom národní kontrolóri výstupy zadefinovali v roku 2023.
Nejednoznačné výklady doterajších ustanovení týkajúcich sa foriem poskytovaných náhrad pozemkov by sa mali odstrániť. Vyplýva to z novely zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ktorú Národná rada (NR) SR v stredu definitívne schválila. Právna norma bude účinná od 1. júla tohto roka.
Finančná správa (FS) spustila možnosť dobrovoľného zapojenia do elektronickej fakturácie pre celé podnikateľské prostredie. Dokončila implementáciu adresárovej služby a funkcionalitu na portáli FS, ktorá umožňuje podnikateľom vybrať si konkrétneho poskytovateľa doručovacej služby, tzv. digitálneho poštára. Nové riešenie zároveň zabezpečí spoľahlivý proces registrácie a overenia podnikateľských subjektov. Informoval o tom v stredu hovorca FS Daniel Kováč. Elektronické faktúry budú povinné pre zákonom určených podnikateľov od 1. januára 2027.
Vládny návrh novely zákona o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok neposunuli do druhého čítania. Jeho cieľom bolo zaviesť k určitým druhom osobných údajov zverejnených na katastrálnych portáloch povinnú autentifikáciu, resp. registráciu. Za návrh hlasovalo iba 73 zo 146 prítomných poslancov. Hlasovania sa zdržalo viacero zákonodarcov koaličnej SNS.
Na odborných školeniach v posledných mesiacoch zaznievala otázka, ktorá trápi mnohých poľnohospodárov. Začiatkom februára Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) rozoslala žiadateľom email s oznámením (ktoré aj zverejnila na svojom webe), že tento rok bude pre „administráciu žiadostí kľúčové, aby sa Elektronická evidencia prenajatých a vlastných pozemkov prelínala so zákresom v GSAA“. To vyvolalo množstvo otázok, na ktoré sa ťažko hľadajú odpovede, keďže vyjadrenia, ktoré by mali ozrejmiť situáciu, sú skôr protichodné. Najmä keď sama PPA v oznámení uviedla, že prekrytie evidencie pozemkov a užívaných plôch bude kľúčové, pričom sama uznala, že plochy náhradných a podnájomných pozemkov (P10, P15, P12A, P12B, P12C) nevie vyhodnotiť. Niektoré odpovede sú už zrejmé a nebudú sa poľnohospodárom páčiť.
Problém zdĺhavého riešenia reštitúcií je na Slovensku známy dlho. Súvisí aj s rozdrobenosťou pozemkov, ktorá je prekážkou pri výstavbe, rozvoji samospráv, aj pri hospodárení na pôde. Súčasná vládna garnitúra si už vo svojom programovom vyhlásení zakotvila záväzok využitia všetkých nástrojov podporujúcich racionálne usporiadanie pozemkového vlastníctva. Ministerstvo pôdohospodárstva v súvislosti s tým pripravilo novelu zákona, ktorá chce urýchliť riešenie reštitučných nárokov. Aktuálne možno návrh stále pripomienkovať.
Čaká sa naň celé roky a to aj v snahe veriť tomu, že do užívacích vzťahov k pôde sa konečne zavedie poriadok. Zatiaľ čo jedna strana tvrdí, že sa tak stane, tá druhá hovorí o protiústavnosti a snahe dohodiť pozemky, na ktoré sa môžu poberať dotácie, úzkej skupine jednotlivcov a finančných skupín. Register užívacích vzťahov, ktorý by mal podľa návrhu zákona, ktorý sa dostal do parlamentu, vstúpiť do praxe až o vyše dva roky, sa stal opäť horúcou témou politických diskusií.
Najkomentovanejšie za 7 dní