Európa, a najmä štáty susediace s Ukrajinou, dnes už nečelia takému nekontrolovanému prílivu lacného obilia a ďalších poľnohospodárskych komodít, aký zažívali v rokoch 2022 a 2023. Dôvodom je predovšetkým obnovenie vývozu cez čiernomorské prístavy, ktorými tento rok smerovalo takmer 90 % ukrajinského exportu poľnohospodárskych komodít a agropotravinových výrobkov. Koridory solidarity cez členské štáty EÚ sa preto využívali už len v obmedzenej miere.

Kvóty a voľný pohyb tovaru

Počas obdobia, keď bol vývoz cez čiernomorské prístavy výrazne obmedzený a ukrajinský export smeroval najmä suchozemskými koridormi cez členské štáty EÚ, sa výrazne zvýšil dovoz lacných ukrajinských poľnohospodárskych komodít do Únie. Časť týchto komodít zostávala na európskom trhu namiesto toho, aby pokračovala do tretích krajín, čo vyvolalo vážne narušenie trhu najmä v členských štátoch susediacich s Ukrajinou.

Situácia sa odvtedy výrazne stabilizovala predovšetkým vďaka obnoveniu vývozu cez čiernomorské prístavy a úprave obchodného režimu medzi EÚ a Ukrajinou. Európska únia zároveň postupne prešla od mimoriadnych obchodných opatrení prijatých po ruskej invázii späť k režimu založenému na Dohode o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu (DCFTA), vrátane opätovného uplatňovania colných kvót pri vybraných citlivých komoditách.

Lode sa vyhýbajú ukrajinským prístavom

Žiaden vývoj však nemožno považovať za úplne stabilný, kým na Ukrajine pokračujú boje. Rusko v júli vystupňovalo útoky na infraštruktúru čiernomorských prístavov v oblasti Odesy a Čornomorska, pričom pri útokoch boli poškodené aj obchodné plavidlá. Zvýšené bezpečnostné riziká viedli časť lodiarov k tomu, že odložili alebo zrušili plavby do ukrajinských prístavov. Podľa agentúry Reuters štyri z trinástich veľkých obilných terminálov dočasne pozastavili nákup obilia od producentov a odhadovaná mesačná exportná kapacita ukrajinských hlbokomorských prístavov klesla približne zo šiestich na štyri milióny ton.

Dopravu cez čiernomorské prístavy obmedzila aj veľká ukrajinská agropriemyselná spoločnosť Kernel, ktorá časť nákladu presmerovala do rumunskej Konstance.

„Urobíme všetko pre to, aby sme zachovali garantované objemy vývozu na podporu medzinárodnej potravinovej bezpečnosti aspoň na úrovni minulého roku,“ cituje Reuters Tarasa Vysockého, ktorý sa v týchto dňoch stal ministrom poľnohospodárstva.

Ukrajina pre poľnohospodárstvo opäť vytvorila samostatný rezort, ktoré sa pred rokom počas zmien vo vláde integroval do ministerstva hospodárstva.

Minulý rok Ukrajina touto cestou vyviezla 37 miliónov ton agropotravinových produktov a na tento rok očakávala rast vývozu na 43 miliónov ton. Tento odhad však vznikol ešte pred posledným zintenzívnením ruských útokov na ukrajinskú prístavnú infraštruktúru.

Vojna v poľnohospodárstve

Moskva aj Kyjev stupňujú vzájomné útoky na kľúčové zdroje príjmov, vrátane poľnohospodárskej produkcie. Zatiaľ čo Rusko útočí na ukrajinské prístavy, Ukrajina podniká útoky proti ruskej námornej a dopravnej infraštruktúre v Čiernom a Azovskom mori. Podľa The Kyiv Independent ukrajinské drony v ostatnom období zasiahli desiatky plavidiel v oblasti Azovského mora.

Pre ruský export obilia má význam najmä spojenie prístavov Azov, Rostov na Done a Taganrog s poľnohospodárskymi regiónmi na juhu Ruska prostredníctvom rieky Don a Volžsko-donského prieplavu. Menšie riečno-morské plavidlá odtiaľ prepravujú obilie cez Kerčský prieliv do Čierneho mora. Odhaduje sa, že 20 – 30 percent ruského vývozu obilia prechádza touto trasou.

Kvóty sa naplnili iba pri pšenici

Aj keby sa ukrajinský export opäť vo väčšej miere presmeroval cez koridory solidarity, na obchod s EÚ by sa už nevzťahoval mimoriadny bezcolný režim z obdobia po ruskej invázii. Naďalej by platili pravidlá revidovanej dohody DCFTA vrátane colných kvót na vybrané poľnohospodárske komodity, ktorých upravený režim nadobudol účinnosť 29. októbra 2025. Z nich Ukrajina naplnila podľa agroportal.ua zatiaľ iba kvóty pre pšenicu: za pol roka jej vyviezla do EÚ toľko, koľko má povolené na celý rok, teda 1,3 milióna ton.

Pri hydinovom mäse a vajciach naplnila Ukrajina kvóty približne na 75 percent ročných kvót. Pri jednotlivých kategóriách mlieka a mliečnych výrobkov sa využitie pohybovalo medzi 18 – 44 percentami, pri jačmeni dosiahlo 7 percent. O niečo menej ako na dve tretiny to bolo pri mede, alkohole, sladkej kukurici a cukre.

Tri krajiny susediace s Ukrajinou – Poľsko, Maďarsko a Slovensko naďalej  ponechávajú v platnosti zákaz dovozu niektorých komodít, no napríklad ďalší bezcolný dovoz pšenice už podľa DCFTA nebude možný v celej EÚ. Ďalšie množstvá ukrajinskej pšenice sa budú môcť do EÚ dovážať iba so štandardnými clami podľa WTO.

Dobrá úroda

Na rozdiel od mnohých európskych krajín, kde suchá znížili očakávania tohtoročnej úrody, si obilie na Ukrajine vedie tento rok celkom dobre. Aj južné a juhovýchodné oblasti Ukrajiny mali problém so suchom a teplom, no v strednej a západnej časti krajiny boli podmienky priaznivé. Ukrajinská obilná asociácia (UGA) predpovedá úrodu 83,8 milióna ton obilia a olejnín, z toho obilia asi 60 mil. ton.

Na ceste do EÚ

Prístupové rokovania Ukrajiny do EÚ pritom pokračujú podľa plánu a otázka čo to urobí so Spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP), neprestáva trápiť poľnohospodárov, analytikov, ani členské štáty, ktoré sa obávajú, že by sa po vstupe Ukrajiny do EÚ zmenšil ich podiel na celkovom rozpočte SPP.

Podľa Yvesa Le Morvana, vedúceho oddelenia dodávateľských reťazcov a trhov francúzskej analytickej organizácie Agrillées, sú možné dva scenáre: „Pristúpenie Ukrajiny, ktorá nebude plnohodnotným členom, alebo rozsiahla reforma SPP vrátane dlhodobých ochranných mechanizmov.“

Ukrajinské poľnohospodárstvo predstavuje podľa Svetovej banky 7,6 percenta HDP krajiny, kým v EÚ je to iba 1,6 percenta.

Bielkovinová rezerva

V prípade vstupu by sa Ukrajina stala popredným producentom obilnín a olejnín v EÚ. Kým bielkovinové plodiny a olejniny EÚ potrebuje, v produkcii obilia Ukrajina predstavuje pre jej poľnohospodárov konkurenciu. Európska komisia však už dnes počíta s Ukrajinou ako budúcim zdrojom bielkovín, priamo sa to spomína v Proteínom pláne, ktorý EK uverejnila 7. júla. Ukrajina podľa Komisie produkuje približne 13,5 milióna ton rastlinných bielkovín a približne 60 % tejto produkcie vyváža.

„Ukrajina má významný potenciál dodávať EÚ rastlinné bielkoviny, pomôcť diverzifikovať zdroje dovozu a znížiť dnešnú závislosť od Brazílie, USA a Argentíny,“ uvádza sa v dokumente.