Oficiálne prejavy sprevádzajúce prvý deň výstavy Agrokomplex boli o vzájomnom potľapkávaní sa agrárnej samosprávy a vládnej moci. Až keď zhasli svetlá a veľkoformátové obrazovky v kongresovom pavilóne, poľnohospodári sa postupne rozhovorili.

Sociálny dialóg znamená napríklad aj to, že ani najvyššie postavení ľudia agrárnej samosprávy nevedeli pred stredajším zasadnutím vlády o zamýšľanom presune prostriedkov do budúcoročných priamych platieb. Isto, je to príjemné prekvapenie, ktoré síce odkrajuje z budúcnosti, no aktuálna kríza, keď sa stretli sucho či trhová situácia s komoditami nabáda k rýchlym riešeniam. Vláda zareagovala promptne, aj keď v realite sa rozprávame o peniazoch, ktoré v lepšom prípade prídu do rezortu na jeseň budúceho roka.

Zaujímavé je, že keď má štát reagovať v štandardných termínoch s existujúcimi opatreniami, tak to nie vždy dokáže. Poľnohospodári, ktorí očakávali čiastočné preplatenie zaplateného poistného na svojich bankových účtoch v priebehu roka 2025, sa peňazí nedočkali ani na začiatku septembra 2026. Samozrejme, z oficiálnych vyjadrení kritika zadržiavania prostriedkov, ktoré už dávno mohli byť v rezorte, nezaznieva. Hovorí sa o nej pološeptom v stánkoch vystavovateľov, ktorým by sa v týchto týždňoch hodilo každé euro. Poľnohospodári sú si vedomí extrémnej citlivosti zodpovedných na akýkoľvek náznak kritiky či vôbec polemiky a tak mlčia.

Slovensku zostali feferónky

Ministrovi Richardovi Takáčovi pridáva ku cti, že počas druhého dňa výstavy sa vybral do expozície Európskej komisie na Slovensku, aby v rámci Diskusných okrúhlych stolov hovoril o obchodných dohodách EÚ. Formát podujatia otvára priestor na diskusiu s účastníkmi, ale aj s publikom. Pokiaľ časť diskusie ministra medzi slovenským šéfom eurokomisie a predsedom agrokomory nemohla nikoho prekvapiť, pretože diskutujúci si konzistentne zachovali svoje dlhodobé postoje, v prípade otázok z publika bola interakcia zaujímavejšia.

Prvý diskutujúci, ktorý si vzal slovo, bol Pavol Krnáč. V minulosti so slovenskými šľachtiteľskými esami pripravoval nové odrody zeleniny využiteľné v meniacich sa klimatických podmienkach. V rámci pestovania nových odrôd vybudoval konzerváreň, kde svoju produkciu finalizoval. Keď prišiel o svojich pár hektárov pôdy, začal zeleninu nakupovať a konzerváreň udržal. Je to zaujímavý príklad, pretože keď hovoríme o skaze slovenského potravinárskeho priemyslu, medzi najviac postihnutými sa vždy spomenie konzervárenský priemysel.

Spoločnosť Pavla Krnáča nepatrí medzi rozhodujúcich hráčov sektora. Ročne zavarí 60 ton uhoriek – nakladačiek, 30 ton papriky a ďalšie tony kapusty či feferónov. Ako nám povedal, paprika často pochádza zo severnej Afriky a nakladačky napríklad z Nemecka či Českej republiky. Zo Slovenska vie stále kúpiť ročne 5 ton feferónov. Všetka produkcia smeruje v konzervárni do štvorlitrových pohárov a ku konečnému spotrebiteľovi sa nedostáva. Odchádza na ďalšie spracovanie pre výrobu pochúťkových šalátov.

„Z výzvy pre malých potravinárov sme boli vyradení, pretože nespracovávame slovenskú zeleninu,“ opisuje aktuálne vyhlásenú výzvu konateľ P.K. SEM Krnáč.

Nevyradený, no znevýhodnený

Krnáč si chcel kúpiť chladiace zariadenie. Keď mu dovezú zeleninu, musí ju do dňa, maximálne dvoch spracovať. S chladiakom by to bolo iné. Krnáčova informácia o vyradení z výzvy nie je pritom presná. Žiadateľ, ktorý spracúva minimálne 60 percent surovín pochádzajúcich zo Slovenska, síce získa v hodnotení zvýhodnenie 15 bodov, spracovanie zahraničnej produkcie však potravinára zo súťaže o eurofondy automaticky nevylučuje.

„Naším cieľom je podporovať našich poľnohospodárov a potravinárov, ktorí pestujú tu. To znamená, že ak chcem primárne podporiť niekoho, kto tu niečo chová a aj to spracuje, to je naším cieľom,“ odpovedá konzervárovi minister.

Na Slovensku máme problém nielen so spracovaním, ale aj s produkciou mnohých komodít. Samotné spracovanie sa v určitých ohľadoch zdá ako o niečo dôležitejšie, lebo dokáže potiahnuť agrovýrobu. Niekedy však ani to nestačí. O príčinách už roky hovoria zodpovední napríklad v podobe odvodového zaťaženia brigádnikov pracujúcich pri zbere ovocia či zeleniny. A tak, ak by sa konzervár spoliehal len na domáce poľné pestovanie zeleniny, mohlo by sa mu ľahko stať, že nebude mať čo spracovať.

Mimochodom, produkcia Žitavskej papriky na Slovensku posledné roky funguje len vďaka enormnému vynaloženiu energie domáceho spracovateľa, ktorý o túto špecialitu chránenú európskym označením nechce prísť. Náročné pestovanie a nedostatok pracovnej sily však domácich poľnohospodárov k jej pestovaniu moc neláka.

Dve otázky

A tak sa mnohí poľnohospodári zariadili. Prepletený uzol problémov v podobe nedostatočného spracovania, pracovnej sily a volatility trhov mnohí odmietajú rozplietať. Dnes sa preto väčšina slovenských poľnohospodárov orientuje na rastlinnú výrobu, ktorej dominujú základné komodity. Jeden z najvýraznejších roľníkov, ktorý je živený len rastlinnou výrobou, je Ján Jelen. Hospodári asi na šiestich stovkách hektárov v regióne Levíc, pracuje s rodinou, aj so štyrmi zamestnancami.

Na diskusii v expozícii Európskej komisie sa ministra pôdohospodárstva spýtal dve stručné a priamo formulované otázky.

„Koľko prostriedkov zo strategického plánu sme doteraz vyplatili a ako budú rozdelené finančné prostriedky na umelé hnojivá.“

Prvá otázka bola, samozrejme, tak trošku chyták, keďže rezort nevyplatil ani prostriedky z prvej výzvy vyhlásenej zo Strategického plánu, ktorá sa označuje číslom 1/SP/2025 za poistné. Dôležitý respondent diskusie to vycítil a pochopil, že aj otázka smerujúca k hnojivám vyvolala u Jelena skôr obavy z toho, aby všetky peniaze neskončili len v špecializovaných výrobách.

„Takých poľnohospodárov ako ste vy, nechcem podporovať. Chcem podporovať tých, ktorí majú živočíšnu výrobu, chovajú zvieratá a ktorí sa venujú pestovaniu ovocia a zeleniny,“ uviedol Richard Takáč.

Rozdelenie zdrojov

Jelen dostal pravdepodobne priamejšiu odpoveď, ako čakal a bola ďaleko aj za diplomatickým nadhľadom najvyššieho rezortného úradníka. Samozrejme, prostriedkov na refundáciu cien hnojív aj s národným doplatkom nie je veľa. Vláda síce európske zdroje strojnásobila, čo ich vyzdvihlo na úroveň 19,73 milióna eur, no ak zakreslená výmera v GSAA dosahuje 1,78 milióna hektárov, tak pri plošnom rozhodení peňazí na hektár, a bez rozlíšenia ornej pôdy či trvalých trávnych porastov, dosiahne každý poľnohospodár podporu niečo málo cez 11 eur. Pri päťtonovej úrode pšenice z hektára to vlastne robí 2 eurá „tržieb“ na tonu navyše. Akoby povedal šéf rezortného šéfa, takmer by sa zdalo, že ide „o prd do stromovky.“

Situácia sa začne meniť, ak sa zodpovední začnú hrať s koeficientmi a vnímať x ďalších premenných. Vtedy môže niekto dostať relatívne slušný peniaz a niekto zas nič. Otázka je, ako veľmi sa bude hrať na spravodlivosť, zásluhovosť a či náhodou z peňazí na hnojivá nebudú zodpovední sanovať aj iné problémy rezortu.

“Začnite držať ….”

„Čo sa týka vašej otázky k strategickému plánu a vyhláseniam, očakával by som od vás skôr také poďakovanie. Nie mne, nie mne, ale všetkým kolegom na ministerstve a na Pôdohospodárskej platobnej agentúre, že sme zachránili po tých neschopných, ktorí tu 3,5 roka riadili túto krajinu, finančné prostriedky v Programe rozvoja vidieka,“ uviedol minister pôdohospodárstva.

Otázka znie, kto sú tí neschopní. Štát, vláda, ministerstvo? Alebo je to Pôdohospodárska platobná agentúra? Ak odpovedáme áno na poslednú otázku, tak potom je potrebné ministra pôdohospodárstva pochváliť, akou mierou kritiky podrobil bývalého šéfa platobnej agentúry a súčasného šéfa Finančnej správy.

„Keby ste ma počúvali, troška počúvali, tak by ste – môžete sa usmievať koľko chcete, že sme zachránili Program rozvoja vidieka. Pán Jelen, prestaňte robiť politiku a začnite držať s ostatnými poľnohospodármi a potravinármi, lebo v poľnohospodárstve sa politika nerobí,“ povedal Richard Takáč a akoby tak trochu zabudol, že nie je v diskusii v politickej relácii, kde je cieľom súpera zničiť či ponížiť, no na fóre medzi svojimi, poľnohospodármi.

Politika

Vyjadrenie Takáča bolo o to zvláštnejšie, že podľa subjektívneho posúdenia autora týchto riadkov, pre ktorého ide služobne o dvadsiaty Agrokomplex, sa v posledných dvoch decéniach na výstavisku nerobilo viac politiky ako teraz. Nedá sa vypichnúť jeden bod. No mozaiku celej výstavy tvorí zasadnutie vlády, desiatky fotografií prvej, druhej i tretej politickej ligy na traktoroch, bezduché prejavy zodpovedných až po neuveriteľné manévre s bezpečnosťou, ktoré z výstavy postupne vytláčajú poľnohospodárov či ľudí z vidieka a velebia funkcie. Ako poznamenal jeden účastník otvorenia pri vstupe do sály – „Toľko príkazov som nemusel dodržiavať ani pri návšteve Kremľa.“

Ako reakcia na vyslovenú poznámku mu vraj ochrankár odvrkol, aby si nasadil menovku a dodržiaval rozostup. Z otvorenia tak odišiel.

Názov nie je podstatný

Niekedy sa zdá, že poľnohospodár je až na následnom mieste a dôležité sú dosahy na voličskú základňu.

Inak by sa predsa nemalo stať, že v priebehu otvorenia výstavy bol predseda najväčšej poľnohospodárskej organizácie na Slovensku opakovane predstavovaný ako riaditeľ a názov inštitúcie sa počas tlačovej konferencie a otvorenia výstavy pravidelne menil od Slovenskej potravinárskej a poľnohospodárskej komory až po Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru Slovenska. Áno, sú to detaily, no tie vytvárajú celok a vlastne aj dojem.

A uprostred celého agrokomplexového snaženia by mal byť poľnohospodár. To sa tak trochu vytratilo. Keď potom rezort udelí rezortné vyznamenania, nestráca čas tým, že by novinárom (keď už ich nepozve) aspoň oznámil, kto ich dostal. Tak sme si ocenených rozlúštili z niekoľkých fotiek na sociálnej sieti Facebook – hlavnom komunikačnom kanáli rezortného ministerstva. Gratulujeme Vladovi Mrvovi, Petrovi Lelkesovi, Jankovi Regecovi či Evke Forrai, ktorí sa na fotografiách s ministrom mihli. Bez životopisu či aspoň menoslovu. Ide predsa hlavne o show!