Slovensko bude mať odhadovane najväčší percentuálny pokles úrody medzi krajinami EÚ medziročne aj oproti päťročnému priemeru pri dvoch plodinách – cukrovej repe a kŕmnom hrachu. V tabuľkách odhadu úrody v augustovom vydaní štatistiky JRC MARS Bulletin Slovensko neslávne exceluje aj pri ďalších plodinách, napríklad pri kukurici, obilí a repke. Úbytok úrody je často horší ako vo Francúzsku alebo v Maďarsku, dvoch krajinách, ktoré sa v správe spomínajú ako najviac postihnuté tohtoročným extrémnym suchom a vysokými teplotami. Správa zaradila Slovensko medzi krajiny s „vážnymi následkami“.

Extrémy vo väčšine EÚ

Mapa územia, kde sa očakáva vyšší ako desaťpercentný pokles celkovej letnej úrody, sa tiahne väčšinou územia EÚ od Francúzska na západe po južnú časť Dánska na severe, Slovensko a Maďarsko túto oblasť ohraničujú na východe, Taliansko na juhu. Na druhej strane na Ukrajine má byť úroda vyššia, a mierne vyššia v krajinách severnej Európy. Je to paradox. Východ Európy býva po iné roky suchší ako jej stred a západ, a chladnejší sever nebýva miestom rekordov v úrode. Celkový objem úrody v EÚ má byť tento rok o 14 % nižší ako päťročný priemer. Medzi oblasti s vážnymi stratami sa radí Francúzsko, južné Nemecko, severné a stredné Taliansko, Rakúsko, Česko, Slovensko, Maďarsko a západné Rumunsko.

Slovensko neslávne na čele

Pri cukrovej repe JRC MARS Bulletin uvádza pokles úrody na Slovensku medziročne o 21 % a oproti päťročnému priemeru o 14 %. Pri kŕmnom hrachu to je o 32 a 19 %. Slovensko vedie tabuľku aj pri odhade poklesu úrody kukurice oproti predchádzajúcemu roku. Pri kukurici na zrno hovorí tento odhad o poklese o 29 %, na siláž o 24 %. Najväčší medziročný pokles v EÚ má mať Slovensko aj pri jarnom jačmeni – o 24 %.

Štatistika JRC MARS Bulletin  obsahuje aktualizované hodnotenia vývoja plodín a prognózy výnosov, ktoré majú Európskej komisii (EK) slúžiť ako základ pre ďalšie rozhodnutia a stratégie.

„Pozorne a aktívne sledujeme vývoj a získavame informácie priamo z terénu. Tieto udalosti nám pripomínajú, že sa musíme pripraviť na budúcnosť, v ktorej sa extrémne počasie stane častejším javom,“ uviedol európsky komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen.

V EÚ klesla aj produktivita trávnatých porastov, čo vyvoláva obavy o dostatok krmiva. Nielen vo Francúzsku, južnom Nemecku, Maďarsku, Česku a Slovensku, ale napríklad aj v Írsku, známom svojím daždivým počasím dochádzalo k úbytku pastvín.

Ďalšie plodiny

Podľa tabuľky patrí Slovensko spolu s Maďarskom ku krajinám s najväčším medziročným poklesom úrody obilia  (o 16 a 19 percent) aj s najväčším poklesom oproti päťročnému priemeru (10 a 18 %). Najväčší medziročný pokles úrody obilia čaká Španielsko (21 %), krajina na Pyrenejskom polostrove sa však stále drží približne na úrovni päťročného priemeru.

Najväčší medziročný pokles úrody jačmeňa (ozimného a jarného spolu) sa očakáva v Španielsku (o 30 %), v Maďarsku (o 21 %) a na Slovensku (o 19 %). Oproti päťročnému priemeru má úroda klesnúť najviac v Maďarsku (o 16 %), v Taliansku a Českej republike (o 7 %) a na Slovensku (o 5 %). S nárastom úrody jačmeňa sa trendom vymyká Cyprus, kde má byť medziročný nárast 144 % a nárast oproti päťročnému priemeru tridsaťpercentný.

V medziročnom poklese úrody kukurice na zrno Slovensko vedie, ale čo sa týka porovnania s päťročným priemerom, najväčšie straty bude mať Maďarsko (34 %), Francúzsko (28 %) a Česko (19 %). Slovensko je spolu s Belgickom na štvrtom mieste (18 %). V Rumunsku aj v Poľsku úroda kukurice stúpla medziročne (o 13 a o 25 %) aj v porovnaní s päťročným priemerom.

Pokles úrody repky na Slovensku sa očakáva o 18 % medziročne, väčší medziročný pokles má mať iba Španielsko (22 %). Pokles úrody repky sa očakáva aj v Poľsku (o 10 %). Najväčším šampiónom v repke sa ukazuje byť Fínsko, kde má úroda stúpnuť o 22 percent medziročne. Z hľadiska trhu s repkou to nemá až taký význam, keďže minuloročná úroda repky bola vo Fínsku približne 60-tisíc ton.

Pokles u najväčších bude chýbať na trhu

Z najväčších producentov poľnohospodárskych komodít v EÚ najväčšie straty utrpelo Francúzsko, čiastočne aj Nemecko, Španielsko, no v Poľsku úroda niektorých komodít dokonca stúpla, napríklad kukurice.

Vo Francúzsku aj v Španielsku sa predpokladá, že sa urodí tento rok o päť miliónov ton obilia menej ako pred rokom a štyria najväčší producenti obilia spolu očakávajú tento rok úrodu o 16 miliónov ton nižšiu ako pred rokom. To je približne toľko, ako celá minuloročná produkcia obilia Talianska.

Čo sa týka úrody kukurice v EÚ, tam nebude situácia taká dramatická ako pri obilí. Dvaja z troch najväčších producentov, Poľsko a Rumunsko, čaká nárast úrody o 25 a o 13 percent, zatiaľ čo u najväčšieho, Francúzska, klesne o 25 percent. Poľsko a Rumunsko budú mať aj úrodu zemiakov mierne vyššiu ako minulý rok (o 5 a 3 %). V Rumunsku sa očakáva aj vyššia úroda tvrdej pšenice (o 22 %), slnečnice (o 18 %), sóje (o 8 %) a cukrovej repy (o 6 %).

Na Ukrajine a v Turecku sa toho urodí viac

Lepšej úrode ako minulý rok sa však môže tešiť Ukrajina a Turecko. Na Ukrajine oproti minulému roku stúpne úroda obilia o 14 %, kukurice o 15 % a sóje o 11 %. Ešte väčší nárast produkcie obilia sa očakáva v Turecku – o 35 %. Turecko a Ukrajina dokopy tak vyprodukujú o 20 miliónov ton obilia viac ako minulý rok.

Portál EK s radami

Komisia zatiaľ krajinám postihnutým suchom a teplom pomáha radami – pripravila pre nich portál s krátkodobými a dlhodobými opatreniami, ktorý je dostupný aj v slovenskom jazyku.

Medzi krátkodobými opatreniami sa spomína ochrana plodín multifunkčnými sieťami, aplikácia kaolínu na listy či fóliové kryty. U dobytka sa uvádza úprava režimu stravovania tak, aby bol príjem potravy uskutočnený počas chladnejšej časti dňa a zníženie hustoty zvierat v interiéri.

„Mnohé už môžu farmári realizovať, zatiaľ čo iné si vyžadujú investície, technické znalosti a verejnú podporu. Spoločná poľnohospodárska politika takéto opatrenia podporuje,“ uvádza sa na informačnom portáli EK.

Na tomto portáli sú uvedené aj príklady dobrej praxe, kde sa spomína napríklad Maďarsko a Cyprus, ktoré majú v strategických plánoch programy na zlepšenie podmienok chovu dojníc. Grécko zas v rámci SPP podporuje pestovanie zimných plodín.

Problém je dlhodobý

V celej EÚ sa straty úrody spôsobené suchom a vlnami horúčav za posledných 50 rokov strojnásobili. Tento rok boli priemerné denné teploty o 4 °C vyššie ako priemer v západnej, juhozápadnej a veľkej časti južnej a strednej Európy. V niektorých častiach Francúzska a Pyrenejí bol tento nárast o 6 °C.

Výrazný deficit zrážok, viac ako 100 milimetrov, zaznamenali mnohé oblasti západnej, juhozápadnej a strednej Európy. Najzávažnejší vodný stres bol v strednej a východnej Európe – v Maďarsku, západnom Rumunsku, na Slovensku a v menšej miere v Česku.