Rozprávali sme sa s prezidentom Agrárnej komory ČR Janom Doležalom o aktuálnej situácii českých poľnohospodárov, vývoji cien mlieka, dôsledkoch sucha aj o pripravovanej štátnej pomoci. Doležal uviedol, že české poľnohospodárstvo tento rok môže skončiť s nulovým výsledkom hospodárenia a mnohé podniky už teraz výrazne siahajú do svojich finančných rezerv. Českí poľnohospodári dostanú mimoriadnu pomoc vo výške 157 miliónov eur (3,8 miliardy českých korún), podľa Doležala by však vzhľadom na rozsah škôd spôsobených suchom boli potrebné ďalšie kompenzácie. Hovoril aj o možnosti ďalších 83 miliónov eur (dvoch miliárd korún), ktoré by mohli byť vyplatené v roku 2027. Rozhovor prináša aj pohľad na to, ako sa mení štruktúra českej rastlinnej výroby a čo sa deje s podnikmi, ktoré sa dostávajú pod ekonomický tlak.

Pred malou chvíľou sa skončilo zasadnutie Komoditnej rady pre mlieko. Aké sú závery, ktoré by mohli zaujímať aj slovenských poľnohospodárov či prvovýrobcov mlieka? Ako vyzerá aktuálna situácia v Českej republike, ktorú výrazne ovplyvňuje nemecký trh?

Je pravda, že v podstate máme rovnakú cenu ako na nemeckom trhu. Pohybujeme sa niekde okolo 35 až 37 eurocentov za liter mlieka, čo je výrazne pod hranicou rentability. Naposledy sme si rentabilitu počítali v roku 2025, teda ešte pred nárastom cien pohonných hmôt, hnojív a ďalších nákladov. Vtedy nám náklady vychádzali približne na úrovni 11 korún, teda asi 45 eurocentov za liter. Dnes sa tak pohybujeme možno desať eurocentov pod úrovňou nákladov. Naši prvovýrobcovia mlieka denne strácajú približne 830-tisíc eur, teda 20 miliónov českých korún.

Veria v pokles produkcie

Cena mlieka akoby sa stále nevedela úplne odraziť k rastu. Zaznelo na Komoditnej rade aj niečo optimistické?

Samozrejme, asi všetci vnímame, aké obrovské sucho panuje a v podstate sa to týka celej strednej Európy. Rakúsko v posledných mesiacoch hlási, že škody len v poľnohospodárstve budú dosahovať približne jednu miliardu eur, možno budú dokonca ešte vyššie. Hovorí sa aj o tom, že zvieratá pôjdu na bitúnok. Rovnaké informácie prichádzajú aj z Maďarska, z časti Nemecka či z Francúzska, kde sa k tomu pridali ešte aj obrovské požiare.

Očakávame teda, a hovorím, že je to negatívne, ale zároveň v tom možno vidieť aj nejaké svetlo na konci tunela – že so suchom môže v Európe prísť k zníženiu produkcie a trhová situácia sa môže nejako vyrovnať. Bohužiaľ však musíme konštatovať, že v podstate od septembra minulého roka sme stále v poklese ceny surového kravského mlieka a tento pokles pokračuje. Nie je síce taký strmý, ako bol napríklad na prelome roka, ale stále pretrváva.

Problémy chovateľov mäsového dobytka

Ako to vyzerá s českými chovateľmi? Existujú náznaky, že by niektorí z nich mohli s prvovýrobou mlieka skončiť, alebo už majú toľko preinvestované, že takéto rozhodnutie nie je jednoduché?

Slová o znížení stavov sa týkajú skôr chovateľov mäsového dobytka v horských a podhorských oblastiach, ktoré boli v tomto roku suchom skutočne zásadným spôsobom postihnuté. Keď už teraz títo producenti skrmujú krmoviny pripravené na zimu, situácia tam nie je jednoduchá.

U nás je dnes už iba približne 1 200 prvovýrobcov mlieka z 30-tisíc poľnohospodárov. Väčšinou ide o podniky, ktoré sa tejto výrobe venujú dlhodobo a majú skúsenosť, že z hľadiska finančných tokov je mlieko relatívne výhodnou komoditou, ktorú sa oplatí udržať. Dnes ich však ťahá ku dnu. Dúfame preto, že sa situácia zmení.

Niekedy bola istotou rastlinná výroba

Keď sa pozrieme na rastlinnú výrobu, tá je už prakticky tri roky pod hranicou rentability. Teraz sme počítali priemerný výnos, ktorý by musel poľnohospodár dosiahnuť, aby bol pri súčasných nákladoch na hektár, ako sa hovorí, v pluse. Napríklad v prípade repky hovoríme o tržbách približne 1 500 eur, možno v niektorých oblastiach, kde je väčší tlak škodcov, to už dosahuje takmer 2 000 eur na hektár. Ak si vezmeme bežnú cenu repky, znamená to úrodu 3,5 až 4 tony z hektára, čo je naozaj viac, ako má tento rok celá republika. Podľa štatistík je to 2,5 tony.

Repka na ústupe

V súvislosti s repkou bol v rámci Českej republiky zaznamenaný výrazný pokles jej pestovania, pričom ste sa dostali na dlhodobé minimá.

Áno, klesli sme na hranicu 300 000 hektárov.

Takže poľnohospodári hľadajú nejaké lepšie komodity? Ku ktorým plodinám sa presunuli?

Hľadajú, ale, samozrejme, nahradiť celú súčasnú výmeru repky, teda približne 300-tisíc hektárov, nie je jednoduché. Objavujú sa napríklad plodiny, na ktoré sa trochu zabudlo. Čiastočne napríklad technické konope, čiastočne ľan, či už na lisovanie olejov alebo na iné účely. To sú však stále veľmi malé výmery, v rozsahu stoviek hektárov. Tých 100-tisíc hektárov repky, ktoré nám v posledných rokoch vypadli, tam asi nenájdeme.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že poľnohospodári možno v posledných rokoch viac využívajú rôzne úhory alebo biopásy. Máme tu nový program na takzvané druhovo bohaté pokrytie pôdy na ornej pôde, kde sa vysievajú rôzne zmesi, ktoré sú zaujímavé pre opeľovače alebo z hľadiska biodiverzity všeobecne pre hmyz. Keď si poľnohospodár spočíta dotáciu a zároveň ušetrené náklady, vychádza mu to lepšie ako pestovanie repky. Nemusí sa o takúto plochu v podstate nijako výrazne starať. Nie je to ako v prípade repky, kde sa jednoducho snažíme zachrániť porast pred škodcami. Tu mu to vychádza lepšie, pretože je tam relatívne slušná podpora v rámci dotácií a hlavne relatívne nízke náklady. Myslím si, že práve tam sa tie hektáre akoby strácajú.

Sucho zasiahlo juh

To je odklon od produkcie.

Keď sa dnes rozprávam s poľnohospodármi, ktorí mali napríklad pri repke výnos od 1,6 do 1,8 či napríklad aj 2,3 tony z hektára, jednoducho hovoria, že už do repky nepôjdu a budú pestovať napríklad slnečnicu. Slnečnica je síce odolnejšia voči suchu a vyžaduje menej prípravkov, na druhej strane však existuje tlak napríklad z Južnej Ameriky, z Ukrajiny a podobne. Takže aj tu, samozrejme, opäť narážame na trhové limity.

Pokiaľ ide o plodiny zberané v lete, na otvorení výstavy Zem Živiteľka ste uviedli pokles produkcie o 18 percent pri repke a o 20 percent pri obilninách. To však boli ešte komodity, ktoré mohli využiť zimnú vlhkosť, vďaka čomu si zachovali určitú kondíciu. Máme tu však aj jesenné plodiny. Na Slovensku je kukurica v katastrofálnom stave. Ako je to v Českej republike z hľadiska krmovín a jesenných plodín?

Práve som sa rozprával s poľnohospodármi z južných Čiech a južnej Moravy a v podstate platí, že južná časť Českej republiky bola suchom zasiahnutá viac. Ak sa potom pozrieme napríklad na Hanú, severnú Moravu, Opavsko a ďalšie regióny, nehovorím, že situácia je tam dôvodom na radosť, ale rozhodne nie je taká zlá ako na juhu. Z hľadiska Európy bola suchom postihnutá viac južná časť strednej Európy. Čo sa týka kukurice, máme správy od mnohých poľnohospodárov u nás, že dnes už napríklad pri kukurici na zrno neočakávajú dobré výnosy, a tak sa ju snažia zozbierať v zelenom stave, aby ju mohli využiť aspoň ako krmivo.

A čo iné plodiny?

Stretávam sa s pestovateľmi zemiakov, ktorí hovoria, že ani tam nemôžu očakávať dobré výnosy. Hoci, samozrejme, nejde o sektor, ktorý by bol nejako mimoriadne robustný, pretože sme, žiaľ, výrazne zmenšili plochy, cukrová repa stále má určitý význam a ani tam to nevyzerá dobre.

Poľnohospodárstvo bez zisku?

Vy ste to vyčíslili veľmi jednoducho: 20 miliárd českých korún dosiahne prepad tržieb za rok 2026. Hovorili ste asi o obilninách a mlieku. Ak k tomu pripočítame nárast nákladov na naftu a hnojivá, tak to je vlastne zisk českého poľnohospodárstva.

Dá sa to tak povedať. Bohužiaľ. Samozrejme, záleží na metodike, ale pohybujeme sa zhruba niekde okolo 20 miliárd korún. Takže si dovolím povedať, že tento rok bude z hľadiska hospodárskeho výsledku nulový. Ak hovoríme o výnosoch a výsledkoch žatvy, budeme pri 2,5 tony repky. Možno by sme si povedali, že to zase nie je až tak ďaleko od troch ton, ktoré boli minulý rok. Na druhej strane je u nás veľa podnikov, ktoré mali úrodu iba jednu tonu.

Jednou stranou sú výnosy a druhou náklady.

Ak niekto nakúpil hnojivá koncom minulého roka, mal zásoby a nemusel teraz kupovať drahé hnojivá. Je vo výhode. Platí to napríklad aj pri pohonných hmotách. Dovolím si povedať, že veľa podnikov, ktoré budú mať problémy s prežitím, bude musieť výrazne siahnuť do svojich rezerv.

Mimoriadne podpory – 3,8 miliardy

České ministerstvo pôdohospodárstva zverejnilo 17. augusta 2026 správu, že rezort poskytne poľnohospodárom balík mimoriadnej pomoci vo výške 157 miliónov eur, teda 3,8 miliardy korún. Český minister poľnohospodárstva to bez väčších podrobností spomenul aj pri otvorení výstavy v Budějoviciach. Pri podpore na hnojivá hovoril o sume 33,2 milióna eur, teda 800 miliónov českých korún. To znamená, že ten národný doplatok, ktorý môže byť maximálne 200 percent, bude koľko?

Bude 200 percent.

Pokiaľ ide o ďalšiu podporu vo výške 125 miliónov eur, teda približne 3 miliardy českých korún, na čo je určená?

83 miliónov eur (dve miliardy korún) by mali ísť na dočasný rámec štátnej pomoci, ktorý súvisí s krízou na Blízkom východe a je určený na pohonné hmoty. V podstate sme si vypočítali medziročný rozdiel v cenách nafty, ktorý dosahuje 40 centov, teda 10 korún za liter. Podľa pravidiel, ktoré nám stanovila Európska komisia, môžeme v skutočnosti kompenzovať až 70 percent tejto sumy.

Tým sa dostávame k normatívom, pretože máme vypočítané normatívy pre zelenú naftu na ornú pôdu či trvalé trávne porasty. Suma 2 miliardy korún teda bude rozdelená ako kompenzácia. Podniky, ktoré majú viac ako 0,3 VDJ na hektár, budú mať kompenzovaných 70 percent rozdielu v medziročnej cene nafty a podniky s nižšou alebo žiadnou úrovňou živočíšnej výroby 60 percent.

Podpora pôdy aj živočíšnej výroby

Takže podpora sa počíta z rozdielu medzi minuloročnou a tohtoročnou cenou nafty?

Presne tak. Myslím si, že sa tam porovnáva obdobie od marca do decembra, čo je sledované obdobie, a za toto obdobie vychádza medziročný rozdiel približne 40 eurocentov na liter. Z toho, ako som už spomínal, je možné kompenzovať 70 percent pomocou normatívov.

Ak to poviem úplne jednoducho: ak mi vychádza rozdiel 10 korún, z toho 70 percent predstavuje 7 korún na liter, ktoré môžem kompenzovať. Normatív na ornú pôdu je približne 120 litrov. Podľa programu Zelenej nafty teda pripadá 120 litrov nafty na hektár. Takže sme približne na 35 eurách, teda 840 korunách na hektár, pokiaľ mám zvieratá. Pokiaľ ich nemám, je to 30 eur, teda 720 korún na hektár ornej pôdy.

To sú tie dve miliardy. Povedali sme 800 miliónov a ešte chýba miliarda.

Tá bude využitá, povedzme, na posilnenie rozpočtu štátnej pomoci. My tomu hovoríme národné dotácie, najmä na programy zamerané na ozdravenie chovov ošípaných a hydiny. Aj tam, samozrejme, vidíme, že ceny ošípaných sa už možno vyše roka a pol pohybujú pod hranicou rentability, takže aj tam je potrebná pomoc.

Druhá časť pôjde do oblasti welfare, takisto do chovu ošípaných, hydiny a dojníc, pričom pri dojniciach je táto obálka najvyššia. Potom určitá časť pôjde na welfare kráv bez trhovej produkcie mlieka a na výkrm býkov. Takže v podstate všetko pôjde do živočíšnej výroby.

Vyzvať Úniu

Sú poľnohospodári spokojní s touto pomocou v tomto rozsahu? Aké boli požiadavky Agrárnej komory ČR?

Ak to povieme na rovinu, tak to zodpovedá požiadavke, ktorú sme predložili vláde niekedy v máji tohto roku. Je pravda, že máme august, respektíve už je takmer september, a situácia nie je lepšia ako v máji. Vtedy sme požadovali kompenzácie najmä na vyššie ceny nafty, nie na sucho. Dnes z rokovaní s pánom premiérom vyplynulo, že sme, samozrejme, za túto pomoc vďační. Vzhľadom na to, aké sucho tu bolo, sme sa však zároveň zhodli, že by bolo dobré, keby sme – možno aj spoločne so Slovenskom – vyzvali Európsku komisiu ešte na jedno kolo kompenzácií. Nie už na hnojivá, ale výslovne na klimatické javy, ktoré sme tu v tomto roku zažili.

Tam máte akú predstavu?

Ak hovoríme o suchu, dovolím si tvrdiť, že by sme mohli hovoriť až o 83 miliónoch eur (dvoch miliardách korún) navyše, ak by sa opäť umožnilo spolufinancovanie ako pri podpore 33,2 milióna eur pri hnojivách. To znamená, že by šlo o kombináciu prostriedkov z Európskej únie a štátneho rozpočtu. V tomto prípade hovoríme o vyplatení niekedy v roku 2027. Nemyslím si, že ak teraz začneme, ako sa hovorí, biť na poplach, peniaze budú k dispozícii okamžite. Poznáme tie procesy a vieme, ako dlho trvá, kým sa všetci v Rade dohodnú. Možno to bude prerokované už v septembri, ale možno až niekedy koncom novembra niekto povie: „Áno, máme na to prostriedky,“ alebo: „Budeme to robiť, lebo tá situácia naozaj nebola dobrá“.  Potom, samozrejme, ešte potrvá nejaký čas, kým Európska komisia predstaví príslušný plán, prijme sa nariadenie a celý proces sa dokončí. Takže tam by to naozaj bolo až v roku 2027.

Oslovujú väčších hráčov

Aká je nálada medzi českými poľnohospodármi?

Povedal by som, že situácia medzi českými poľnohospodármi je v súčasnosti pomerne napätá. Už niekoľko rokov sa stretávajú s nízkymi cenami základných komodít, vysokými nákladmi a nízkou rentabilitou. Je to vidieť aj na investíciách – nové stroje sa kupujú menej a poľnohospodári sa snažia čo najdlhšie využívať techniku, ktorú už majú. Problémy pritom riešia aj podniky, ktoré v posledných rokoch investovali. Zároveň však prebieha konsolidácia. Niektoré podniky sa dostávajú do situácie, keď ich vlastníci už nechcú alebo nedokážu ďalej sami prevádzkovať, a preto oslovujú väčších hráčov.