Ceny surového kravského mlieka, ktoré sa ešte pred rokom aj na Slovensku doťahovali na 50 centov za kilogram, už mesiace padajú. Dôvodí sa to nárastom produkcie, ktorý bol významný vo viacerých štátoch Európskej únie a Slovensko v tejto situácii nestálo bokom. Práve naopak. Napríklad pri dodávkach mlieka spracovateľom došlo u nás pri porovnaní mesiacov jún 2025 a jún 2026 k zvýšeniu výroby o 11,2 percenta. Za túto bezprecedentnú situáciu, ktorú domáca história prvovýroby mlieka v posledných desaťročiach nepamätá, dnes platia domáci chovatelia vysokú daň. Ich priemerná cena mlieka za jún 2026 bola druhá najnižšia spomedzi štátov Európskej únie.

Produkcia

Celkovo vzrástla výroba mlieka v EÚ za prvých päť mesiacov 2026 v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka o 3,8 percenta. Najvýraznejší rast dodávok surového kravského mlieka spracovateľom zaznamenalo za prvý polrok Belgicko, kde vzrástli o 10,7 percenta, a Rakúsko s rastom o 7,9 percenta.

Ďalší európski producenti surového kravského mlieka zaznamenali taktiež rast produkcie – Francúzsko o 2,9 percenta, Holandsko o 4,7 percenta, Česká republika o 4 percentá a Nemecko o 6,5 percenta.

Slovenskí chovatelia dodali spracovateľom za prvých šesť mesiacov o 6,4 percenta viac mlieka ako v rovnakom období pred rokom. Zaradili sme sa tak medzi štáty s najväčším nárastom výroby v Európe.

Príslovie, ktoré patrí skôr do slovníka porazených, znie, kto vysoko lieta, nízko padá. Pri aktuálnej mliečnej kríze sa vzhľadom na nárast produkcie zdá, že vystihuje situáciu. To však len do doby, pokiaľ nezačneme čísla prepočítavať nielen na domácu produkciu, no aj na štáty, kde výroba vzrástla ešte výraznejšie ako u nás.

Cena

Podľa štatistík Európskej komisie bola na Slovensku v júni druhá najnižšia priemerná nákupná cena mlieka hneď po Litve. Slovenskí prvovýrobcovia mlieka dostávali v júni za 100 kilogramov mlieka 36,23 eura. Za ostatný rok (od júla 2025 do júna 2026) tak priemerná slovenská cena poklesla o 13,26 eura.

V Belgicku, kde rástla výroba najrýchlejšie v Európe, poklesla cena za rovnaké obdobie o 10,08 eura (na júnových 41,5 eura za 100 kg). Je potrebné pritom poznamenať, že v porovnaní mesiacov jún 2025 a jún 2026 vzrástla belgická výroba mlieka o 20 percent!

V Rakúsku, v štáte s druhým najvýznamnejším nárastom produkcie, cena medziročne poklesla o 10,70 eur na júnových 45,70 eur. Aktuálny rozdiel v cene surového kravského mlieka medzi rakúskym farmárom a slovenským poľnohospodárom tak dosahuje neuveriteľných 9,50 eura za 100 kg.

Otázky

Čím to je, že štáty s výrazným medziročným nárastom produkcie sa s mliečnou krízou vysporiadali lepšie? Komplexná odpoveď je pravdepodobne zložená z čiastkových pohľadov, ktoré vytvárajú celok úspešnej krajiny. Možno majú silnejších spracovateľov s modernejšími prevádzkami, spotrebiteľov, ktorí nie sú tak citliví na ceny potravín ako u nás alebo dokážu mliečne výrobky exportovať na trhy tretích krajín. Jasná odpoveď v tomto prípade nie je tak dôležitá, sumárne ju možno charakterizuje to, že sa na krízu pripravovali v dobrých časoch svojou ekonomikou výroby či životnou úrovňou obyvateľov.

Slovenskou realitou je, že domáci chovatelia predávajú aktuálne mlieko lacnejšie než napríklad bulharskí či rumunskí poľnohospodári. Dostali sme sa na cenový chvost a tieto okolnosti ešte umocňuje situácia, keď dlhotrvajúce sucho zdecimovalo na veľkej časti územia lúky, krmoviny na ornej pôde, no aj porasty kukurice. A tak chovatelia možno budú musieť opäť siahnuť po tom, čo robili v posledných desaťročiach. Ustúpiť. Znížiť stavy či ukončiť výrobu.

Účinnou náplasťou by pritom v súčasnej situácii bolo naviazať mimoriadnu podporu na udržanie stavov zvierat, ako sa to stalo pred pár rokmi. Aj vtedy bola kukurica v katastrofálnom stave, no vtedajší minister Vlčan dokázal zareagovať relatívne promptne a peniaze sa do podnikov distribuovali rýchlo. V čase, keď je vedenie agrorezortu mimoriadne citlivé na akýkoľvek náznak kritiky, by takýto príklad mohol na zodpovedných pôsobiť ako červené súkno na býka. Zdá sa však, že chovatelia si už našli vlastnú cestu. Po mesiacoch opatrného upozorňovania na zhoršujúcu sa situáciu začínajú hovoriť hlasnejšie, že bez zásahu môže mať mliečna kríza ďalšie následky.