Hlavní aktéri európskeho mliekarenstva rokujú od štvrtka v Bratislave na svojom výročnom kongrese. Organizáciou podujatia bol poverený Slovenský mliekarenský zväz v čase, keď spracovanie mlieka čelí výrazným svetovým výzvam, najmä z hľadiska geopolitickej nestability, do ktorej môžeme zahrnúť colné politiky, nárast cien energií či narušenie globálnych obchodných tokov. Mliekarenský sektor zároveň čelí tlaku na zvyšovanie efektivity výroby, udržateľnosť a prispôsobovanie sa meniacim sa požiadavkám spotrebiteľa.
Slovenská prvovýroba mlieka sa začala prepadať do červených čísel na začiatku aktuálneho roka, keď ceny surového kravského mlieka postupne klesali z takmer 50 centov za kilogram na augustových 37,5 centa. Ku kríze výnosov pribudla v priebehu aktuálneho roka kríza nákladová, čo súvisí s klimatickou situáciou. Slovenským chovateľom dojníc tak po rokoch ustálených výdavkov výrazne stúpli náklady. Sú za tým nízke úrody viacročných krmovín či kukurice alebo nárast cien nafty.
Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov u nás naďalej zaostáva za odporúčaniami odborníkov. Podľa nich by mal každý človek ročne skonzumovať 220 kilogramov, no u nás je spotreba stále nižšia. V ostatných rokoch sa ju darí zvyšovať rôznymi aktivitami zameranými na spotrebiteľa. Tie pokračujú v rôznych formách, napríklad aj osvetou na školách. Pri príležitosti Svetového dňa mlieka v školách, ktorý si pripomíname od roku 2000 z iniciatívy Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), navštívili aj tento rok producenti mlieka viaceré školy.
Dojnice spokojne odpočívajú na pastve patriacej farme Coma a Millie McIntyreovcov v írskom Daingeane. Občas sa niektorá zdvihne a chodníkom vyznačeným ohradníkom pomaly kráča do haly na dojenie. Prejde pritom niekoľko sto metrov. V akejsi čakárni na dojenie sa zhromaždilo viac ako desať kráv a postupne vstupujú do automatu, ktorý im umyje vemeno a jednotlivo nasadí nástavce na dojenie.
Kým sa polia a pastviny v strednej Európe tento rok postupne menili na púšť, na Sahare prebieha opačný proces. V spolupráci sa katarským veľkoproducentom mlieka Baladna začala alžírska vláda budovať v púštnych oblastiach provincie Adrar mliečnu megafarmu pre 270-tisíc dojníc, informuje portál, Dairynews Today. Je to viac ako dvojnásobok počtu dojníc chovaných na celom Slovensku.
Ceny surového kravského mlieka, ktoré sa ešte pred rokom aj na Slovensku doťahovali na 50 centov za kilogram, už mesiace padajú. Dôvodí sa to nárastom produkcie, ktorý bol významný vo viacerých štátoch Európskej únie a Slovensko v tejto situácii nestálo bokom. Práve naopak. Napríklad pri dodávkach mlieka spracovateľom došlo u nás pri porovnaní mesiacov jún 2025 a jún 2026 k zvýšeniu výroby o 11,2 percenta. Za túto bezprecedentnú situáciu, ktorú domáca história prvovýroby mlieka v posledných desaťročiach nepamätá, dnes platia domáci chovatelia vysokú daň. Ich priemerná cena mlieka za jún 2026 bola druhá najnižšia spomedzi štátov Európskej únie.
Prezident Agrárnej komory ČR Jan Doležal nevylúčil, že by poľnohospodári mohli na jeseň protestovať pre nepriaznivú situáciu v sektore. Povedal to dnes novinárom v Prahe. V horšej kondícii je podľa neho mliekarenský sektor. Kým vlani bolo mlieko takmer jedinou komoditou, za ktorú poľnohospodári dostávali adekvátnu cenu, od konca roka sa ceny mlieka pohybujú pod výrobnými nákladmi. Za mesiace, keď cena mlieka klesá, prišiel celý sektor podľa komory o miliardu českých korún. Požaduje preto, aby vláda maximálne využila peniaze z európskej krízovej rezervy a situáciou sa mimoriadne zaoberala.
Poľnohospodárska produkcia je plná paradoxov. Jedným z nich je aj daň z úspechu, ktorú platia európski farmári za to, že každý rok zlepšujú svoje výsledky. Na vlastnej koži ho teraz veľmi bolestivo pociťuje mliečny sektor. Prvovýrobcovia vyrábajú stále viac mlieka, čo potvrdili aj vlani, keď k 150 miliardám pridali ďalšie dve miliardy litrov suroviny. Namiesto radosti ale z toho majú hlavu v smútku.
Trh s mliekom prechádza obdobím zvýšenej neistoty, hoci česká produkcia zostáva stabilná. Václav Dvořák, riaditeľ Mlékařského a hospodářského družstva JIH z Českej republiky, vysvetľuje, ako odbytové družstvo pomáha členom efektívne predávať mlieko a zabezpečiť lepšie podmienky, no aj kde sú reálne limity odbytových organizácií. Otvorene hovorí aj o tom, čo môže rozhodnúť o vývoji prvovýroby v najbližšom období.
Trh s mliekom je presýtený, od októbra ceny klesajú a je to celosvetový jav. Nadprodukciu ešte do polovice uplynulého roka podporovali vysoké trhové ceny, potom nastal ich prepad. Kým niektoré európske štáty, napríklad Taliansko, hovoria o hlbokej kríze v sektore, Európska komisia to zatiaľ vníma iba ako korekciu trhu po období rastu cien a neuvažuje o špeciálnych opatreniach. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvu (FAO) predpokladá, že cenová bublina praskla a ceny sa postupne v priebehu polroka stabilizujú, ale na nižšej úrovni ako boli v roku 2025.
Majú za sebou veľmi ťažké obdobie, avšak ďalšie je pred nimi. Aj takto chovatelia dojníc charakterizujú aktuálnu situáciu v sektore prvovýroby mlieka. Rok 2025 sa zapísal do histórie ako jeden z najťažších, a to pre nákazu slintačky a krívačky, ktorá priniesla straty na stavoch dojníc, problémy s odbytom aj zvýšené náklady na opatrenia. Napriek tomu cena mlieka žila svojím vlastným životom a väčšiu časť roka bola vnímaná skôr pozitívne. Zmena prišla na jeseň, odkedy prvovýrobcom spôsobuje na čele čoraz viac vrások.
Cumlík, Shakira, Feriha či Neptún sú mená, ktoré dostali dojnice v Ostraticiach od manželov Ďurčekovcov. Spoločne tam pracujú sedem rokov ako dojiči, hoci pretým nemali skúsenosti so živočíšnou výrobou. Marián Ďurček viac ako desaťročie jazdil na kamióne a zvážal mlieko z fariem a jeho manželka sa živila šitím.

Najkomentovanejšie za 7 dní