Poľnohospodárska produkcia je plná paradoxov. Jedným z nich je aj daň z úspechu, ktorú platia európski farmári za to, že každý rok zlepšujú svoje výsledky. Na vlastnej koži ho teraz veľmi bolestivo pociťuje mliečny sektor. Prvovýrobcovia vyrábajú stále viac mlieka, čo potvrdili aj vlani, keď k 150 miliardám pridali ďalšie dve miliardy litrov suroviny. Namiesto radosti ale z toho majú hlavu v smútku.
Trh s mliekom prechádza obdobím zvýšenej neistoty, hoci česká produkcia zostáva stabilná. Václav Dvořák, riaditeľ Mlékařského a hospodářského družstva JIH z Českej republiky, vysvetľuje, ako odbytové družstvo pomáha členom efektívne predávať mlieko a zabezpečiť lepšie podmienky, no aj kde sú reálne limity odbytových organizácií. Otvorene hovorí aj o tom, čo môže rozhodnúť o vývoji prvovýroby v najbližšom období.
Trh s mliekom je presýtený, od októbra ceny klesajú a je to celosvetový jav. Nadprodukciu ešte do polovice uplynulého roka podporovali vysoké trhové ceny, potom nastal ich prepad. Kým niektoré európske štáty, napríklad Taliansko, hovoria o hlbokej kríze v sektore, Európska komisia to zatiaľ vníma iba ako korekciu trhu po období rastu cien a neuvažuje o špeciálnych opatreniach. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvu (FAO) predpokladá, že cenová bublina praskla a ceny sa postupne v priebehu polroka stabilizujú, ale na nižšej úrovni ako boli v roku 2025.
Majú za sebou veľmi ťažké obdobie, avšak ďalšie je pred nimi. Aj takto chovatelia dojníc charakterizujú aktuálnu situáciu v sektore prvovýroby mlieka. Rok 2025 sa zapísal do histórie ako jeden z najťažších, a to pre nákazu slintačky a krívačky, ktorá priniesla straty na stavoch dojníc, problémy s odbytom aj zvýšené náklady na opatrenia. Napriek tomu cena mlieka žila svojím vlastným životom a väčšiu časť roka bola vnímaná skôr pozitívne. Zmena prišla na jeseň, odkedy prvovýrobcom spôsobuje na čele čoraz viac vrások.
Cumlík, Shakira, Feriha či Neptún sú mená, ktoré dostali dojnice v Ostraticiach od manželov Ďurčekovcov. Spoločne tam pracujú sedem rokov ako dojiči, hoci pretým nemali skúsenosti so živočíšnou výrobou. Marián Ďurček viac ako desaťročie jazdil na kamióne a zvážal mlieko z fariem a jeho manželka sa živila šitím.
Koniec roka je obdobím, keď svojim obchodným partnerom zavoláme či sa s nimi stretneme a poďakujeme im za spoluprácu. Je to zaužívaný rituál, ktorý často sprevádza odovzdanie fľašky vína či inej drobnosti. Sú však obchodní partneri, ktorí môžu reagovať inak. Napríklad vás tesne pred Vianocami zneistia a tak trochu aj ukážu, ako vašu spoluprácu vnímajú. To sa stalo deň pred Štedrým dňom stovkám slovenských poľnohospodárov, ktorí uzatvárajú najťažší rok za posledné desaťročia.
Slovenský mliekarenský sektor čelí vážnej kríze. Európske ceny surového mlieka sú na historickom minime, slovenský mliekarenský sektor sa dostáva do kritického bodu. Výsledkom môže byť výrazná strata konkurencieschopnosti už začiatkom roka 2026. Pre TASR to uviedol prezident Zväzu slovenských mliekarov (ZSM) Martin Mellen.
Do konca tohto roka dôjde na Slovensku k poklesu ceny za surové kravské mlieko, čo súvisí s celkovým znižovaním cien v sektore mlieka na európskej úrovni. Slovenský mliečny sektor však nemôže kopírovať klesajúce ceny v európskom meradle, a to najmä z dôvodu konsolidačných opatrení. Zhodnotila to Zuzana Nouzovská, generálna sekretárka Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ).
Akciová spoločnosť AGROCOOP IMEĽ dodáva spracovateľom desať miliónov kilogramov surového kravského mlieka ročne, čo ho radí medzi najväčších chovateľov dojníc na Slovensku. Tesne po roku 1990 to pritom vyzeralo tak, že družstvo, ktoré ešte na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov chovalo päťsto dojníc, chov zruší. V priebehu dvoch rokov poklesol počet zvierat na polovicu.
Najkomentovanejšie za 7 dní