Majú za sebou veľmi ťažké obdobie, avšak ďalšie je pred nimi. Aj takto chovatelia dojníc charakterizujú aktuálnu situáciu v sektore prvovýroby mlieka. Rok 2025 sa zapísal do histórie ako jeden z najťažších, a to pre nákazu slintačky a krívačky, ktorá priniesla straty na stavoch dojníc, problémy s odbytom aj zvýšené náklady na opatrenia. Napriek tomu cena mlieka žila svojím vlastným životom a väčšiu časť roka bola vnímaná skôr pozitívne. Zmena prišla na jeseň, odkedy prvovýrobcom spôsobuje na čele čoraz viac vrások.

Hypotetická stabilizácia stavov

Problém poklesu stavu dojníc je na Slovensku už obohratou pesničkou. Počet mliekových kráv klesá každoročne už od vstupu Slovenska do Európskej únie, hoci rýchlosť poklesu sa spomaľuje. Vlani do bežných faktorov, ktoré sa na tom podpisujú, vstúpila aj nákaza slintačky a krívačky. Napriek tomu výsledok nevyzerá až tak zle.

„Na začiatku roka 2025 slovenskí prvovýrobcovia mlieka chovali 108 405 kusov dojníc a k začiatku decembra ich bolo 105 251 kusov. To predstavuje pokles o 3 154 ks. Keď zoberieme do úvahy, že v dôsledku SLAK-u bolo utratených 3 891 kusov, dostávame sa k hypotetickému záveru, že ak by na Slovensku vlani nebol SLAK, došlo by pravdepodobne k stabilizácii počtu dojníc,“ skonštatovala Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Pre nákazu došlo na trhu s mliekom k výpadku len asi jedného percenta celkového objemu mlieka. Pôvodné odhady boli niekoľkonásobné. Na takomto výsledku sa podpísalo to, že chovateľom sa podarilo zamedziť výskytu ochorenia v ďalších chovoch, ako aj fakt, že úžitkovosť dojníc sa neustále zvyšuje.

Cena s vlastným životom

Aj napriek nákaze a s ňou súvisiacim problémom – od neistoty, po vynútený chov zvierat v dôsledku zákazu prevozu až po ťažkosti s odbytom mliečnych výrobkov, sa cena mlieka v danom období vyvíjala v prospech chovateľov.

„Slovenská priemerná nákupná cena mlieka bola v čase prepuknutia SLAK-u na úrovni zhruba 48 eurocentov na kilogram mlieka a našťastie mala rastúci trend. Svoj vrchol dosiahla cena v septembri, kedy bola na úrovni 49,8 eurocenta na kilogram, čo je v podstate historicky najvyššia úroveň,“ vysvetlila Štefániková.

Cena však následne nabrala opačný trend.

„Za rok 2025 dosiahne v priemere len výšku zhruba 47 eurocentov na kilogram. Jedným dychom je potrebné uviesť, že výrobné náklady na mlieko sú na úrovni vyše 53 centov na kilogram. Sektor prvovýroby mlieka teda stále nevie bez podpory pokryť výrobné náklady,“ dodala riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Svetová nadprodukcia

Pokles cien vyplýva z nadprodukcie mlieka, ktorá vznikla vo viacerých krajinách Európy a od septembra pretrváva.

„Vznikla ako dopad kombinácie dobrých nákupných cien a dobrej kvality aj množstva krmív, krmovín a pastvy vo vlaňajšom roku. Kvalitné krmivo sa odrazilo aj na kvalitatívnych zložkách, najmä na obsahu tuku, čo má bezprostredný dopad na zvýšenú produkciu masla. Aj v rámci celosvetového trhu s mliekom sa zaznamenáva zvýšená produkcia mlieka aj vo významných produkčných regiónoch ako je napríklad USA a Nový Zéland,“ vysvetlila Štefániková.

Na trhu s mliekom sa to podľa nej odrazilo najmä na cenách masla, ktoré sa na svetových burzách doslova zrútila. Veľkým hráčom je v tomto smere USA – tamojšie maslo je takmer o polovicu lacnejšie, ako európske, a tým ho vytláča zo svetových trhov.

„Toto je jedným z negatívnych indikátorov, že bude potrebné, aby Európska komisia aktivovala niektoré z opatrení na zabezpečenie rovnováhy na trhu s mliekom. Do úvahy by mohol pripadať napríklad intervenčný nákup. Z dôvodu výrazného nárastu nákladov bude potrebné prehodnotiť a navýšiť úroveň intervenčnej ceny,“ myslí si Štefániková.

Otázniky nad budúcnosťou

Do ďalšieho obdobia slovenskí prvovýrobcovia mlieka predpokladajú, že hlavným zdrojom príjmov budú z predaja mlieka. Doplnia ich dotácie.

„V oblasti národnej podpory očakávame, že bude pokračovať podporné opatrenie – takzvaná „Zelená nafta“ a všetky notifikované formy podpory, ktoré sú aktuálne platné,“ uviedla riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Chovatelia by podľa nej uvítali aj ďalšie kroky v praxi – napríklad navýšenie alokácie na investície do budov, techniky a technológií na zvýšenie ich konkurencieschopnosti, či riešenie problémov s pracovnou silou.

„Tým by všeobecne v živočíšnej výrobe mohlo byť zavedenie motivačných opatrení, ktoré by motivovali zamestnávateľov aj zamestnancov pracovať a zamestnať sa v živočíšnej výrobe. Ako veľmi účinné sa pre podniky živočíšnej výroby preukázalo opatrenie zamerané na odvodové zvýhodnenie podnikov v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Bolo by veľmi rozumné, aby sa toto opatrenie uviedlo do platnosti aj v roku 2026,“ dodala Štefániková.

V akých číslach – či červených alebo čiernych, skončia prvovýrobcovia tento rok, zostáva otázne. Vplývať na to bude mnoho faktorov – vrátane vývoja nákupných cien, ktoré vyvolávajú najväčšie obavy.

„Podľa súčasných signálov na trhu s mliekom nevstupujeme do dobrého obdobia. Je isté, že nákupné ceny budú klesať, ale bez krištáľovej gule nevieme odhadnúť, kde sa pád cien zastaví,“ dodala Margita Štefániková.