V roku 2020 bývalý eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski na sociálnej sieti X zverejnil štatistiky zaťaženia dobytčími jednotkami v jednotlivých štátoch EÚ. Nechcel len ukázať, že v Holandsku sa na sto hektároch pôdy chová päťnásobne viac kráv ako v Poľsku a šestnásťnásobne viac prasiat ako vo Francúzsku. Intenzívne chovy označil za problém, ktorý musí vyriešiť Európska zelená dohoda.
Keby sa robilo spomienkové výročie konca Európskej zelenej dohody v poľnohospodárstve a potravinárstve, mohol by pripadnúť na niektorý z týchto dní. Mimo väčšieho záujmu médií a spoločnosti totiž EÚ úplne otáča kormidlo európskej pesticídovej legislatívy a ku kompletnému obratu chýba už iba jeden krok.
Keď sa minister pôdohospodárstva Richard Takáč nedávno rozhovoril o Zelenej nafte na rok 2026, prekvapil vyhlásením, že sa podpora z kľúčovej štátnej schémy zrejme zastropuje. Podľa neoficiálnych informácií bude limit na jeden podnik stotisíc eur. Či to tak naozaj bude, zatiaľ nevieme. Zaujímavé ale je vysvetlenie, prečo takýto krok agrorezort vôbec zvažuje.
Poľnohospodárska produkcia je plná paradoxov. Jedným z nich je aj daň z úspechu, ktorú platia európski farmári za to, že každý rok zlepšujú svoje výsledky. Na vlastnej koži ho teraz veľmi bolestivo pociťuje mliečny sektor. Prvovýrobcovia vyrábajú stále viac mlieka, čo potvrdili aj vlani, keď k 150 miliardám pridali ďalšie dve miliardy litrov suroviny. Namiesto radosti ale z toho majú hlavu v smútku.
Najkomentovanejšie za 7 dní