Stropovanie dotácií je dlhodobo veľmi citlivou otázkou v európskom poľnohospodárstve. Nie je to inak ani pri vzniku nových agrodotačných pravidiel po roku 2027, ktoré majú sprísniť limit pre príjmy z podpôr na jednu farmu.

Už menej sa ale hovorí o tom, že návrh novej poľnohospodárskej politiky obsahuje ešte jeden dotačný strop – pre najstarších poľnohospodárov.

Podľa nových pravidiel už oprávnenými žiadateľmi o dotačné podpory nebudú farmári v dôchodkovom veku.

„Členské štáty zabezpečia, aby najneskôr do roku 2032 žiadatelia, ktorí dosiahnu dôchodkový vek stanovený vnútroštátnymi právnymi predpismi a ktorí poberajú starobný dôchodok, už nedostávali podporu podľa tohto článku,“ píše sa v nariadení k budúcej agropolitike EÚ.

Európska komisia tento návrh podáva ako jeden z nástrojov ako naštartovať generačnú obnovu v agrosektore. Špeciálne dotácie pre mladých farmárov zatiaľ veľmi nepomáhajú, pretože odvetvie je stále staršie a vyľudnenejšie.

Inšpirácia Švajčiarskom?

Asi každému čitateľovi automaticky napadne otázka, ako má vyradenie najskúsenejších poľnohospodárov prilákať k poľnohospodárstvu novú krv. Vysvetlenie sa hľadá naozaj ťažko. V legislatíve pochopiteľne napísané nie je, no márne by sme po ňom pátrali aj v oficiálnej komunikácii Komisie.

O čosi viac svetla do motivácií EÚ ale vnáša jeden z najväčších odborníkov na európsku poľnohospodársku politiku Alan Matthews, ktorý pravidelne píše pre portál capreform.

Vekový strop na priame platby má podľa neho motivovať farmárov v dôchodkovom veku, aby previedli vlastníctvo fariem na mladšie generácie. Trochu cynickejšie a priamejšie na inom mieste hovorí, že cieľom je popohnať ich, aby to stihli ešte pred odchodom na druhý svet.

Európska komisia sa mohla inšpirovať Švajčiarskom, kde dotačné príjmy dôchodcom už stopli. Oficiálny vek odchodu do dôchodku je tam stanovený na 65 rokov.

Tento krok sa prejavil minimálne na štatistikách: mladých manažérov pribudlo, najstaršia veková kategória sa zúžila. Podľa Eurostatu má Švajčiarsko najväčší podiel manažérov fariem mladších ako 35 rokov a súčasne najmenej podnikov v rukách ľudí starších ako 65 rokov.

Minimálne na papieri tak strop zafungoval, ako mal. Ale už nevieme, či to naozaj pomohlo zrýchliť skutočné odovzdávanie štafetového kolíka medzi generáciami alebo ide len o umelé a účelové prepisovanie majetkov na mladých.

Na Slovensku 4 040 fariem riadia manažéri nad 65 rokov

O niečo podobné sa pokúsili aj v Nemecku, kde farmárom podmienili poberanie starobného dôchodku odovzdaním farmy nasledovníkom. Ústavný súd ale rozhodol, že to je neprimeraný zásah do majetkového práva a zákon pochoval.

Povedzme, že na Slovensku je oficiálny vek odchodu do dôchodku 64 rokov. Eurostat vo svojich dátach u nás eviduje 17 520 fariem. V roku 2023 manažéri nad 65 rokov riadili 4 040 z nich.

Vieme si predstaviť, že od dotácii odstrihneme takmer štvrtinu slovenských fariem? Asi len veľmi ťažko a to ani vtedy, keď si vypočujeme ukludňujúce slová agrokomisára Christopha Hansena, že farmárom v dôchodku sa majú stopnúť len priame platby a nie investičná podpora.

Na papieri

Už oveľa jednoduchšie sa dá ale vykresliť obraz toho, ako sa vekový strop uvedie do praxe. Môžeme si pomôcť slovami predsedu Združenia mladých farmárov Slovenska Róberta Palidera o tom, čo nasledovalo, keď sa pohlavie stalo zvýhodňujúcim kritériom v niektorých investičných výzvach.

„Čo sa stalo na Slovensku? Všetci prepisujú svoje podniky na ženu,“ opisuje.

Z toho vychádza, že v slovenskom agrosektore sa na dobré časy najviac blýska mladým ženám. Ale len na papieri.

Skôr sa pripravme na to, že predstavitelia Európskej komisie nepôjdu pre zastavenie dotácií dôchodcom na barikády, pretože to so sebou nesie oveľa viac politických nákladov ako ziskov. V takýchto prípadoch je postup taký, že v nejakom momente nešťastný nápad nakoniec potichu z európskych predpisov pre poľnohospodársku politiku vypadne. 

Čo sa stalo

V Česku otočili kormidlo poľnohospodárskej politiky: tešia sa veľkí, malí sú v pozore. Po Marekovi Výbornom, ktorý sa netajil náklonnosťou k malým a rodinným farmám, Babišov minister Martin Šebestyán chce dať viac dotácií väčším poľnohospodárom a potravinárom. Je pravdepodobné, že výrazne obmedzí redistributívnu platbu, napriek ekonomickým analýzam, ktoré hovoria, že pomohla „vyrovnať príjmovú nerovnováhu“ v sektore. Ktovie, či sa podobnej analýzy niekedy dočká aj poľnohospodárska verejnosť na Slovensku.

Vybraný citát

„Myslím si, že veľa podnikov sa rozhodne, že je pre nich lepšie nezapojiť sa do Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a nemusieť tak dodržiavať GAEC,“ povedal podpredseda ukrajinskej vlády pre európsku integráciu Taras Kachka.

Pre slovenských farmárov môže byť dôležitá jeho predpoveď, že Ukrajina sa nestane súčasťou agropolitiky EÚ už v budúcom programovom období, ale až po roku 2034. Kľudní ale nemôžu byť až kým nebudú vedieť, ako bude vyzerať aj obchodná politika Únie voči Ukrajine.