Ovocinárska sezóna roku 2026 sa k rekordným ani uspokojivým nezaradí. Hoci na jej začiatku sa o možných rekordoch dokonca aj polemizovalo, dopadlo to napokon celkom inak.

„Sezóna sa nedá označiť za úplnú katastrofu, no rozhodne nepatrila ani k vydareným. Jej začiatok pritom dával veľké nádeje na mimoriadne dobrú úrodu. Tam, kde bola k dispozícii závlaha alebo sa podarilo využiť mimoriadne závlahy a protimrazovú ochranu, sa podarilo časť úrody zachrániť. Výsledkom sú však prevažne priemerné úrody, ktoré si vyžiadali nadpriemerné náklady,“ uviedla Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Marhule prekvapili

Vo všeobecnosti sa podľa ovocinárov darilo viac skorším ovocným druhom. Keďže jarné mrazy pestovateľov nepotrápili tak výrazne ako roky predtým, potešila najmä úroda marhúľ.

„V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi boli podmienky pre niektoré ovocné druhy priaznivejšie. Marhule patrili medzi tie, pri ktorých sa podarilo dosiahnuť lepšie výsledky. Podobne to bolo aj pri čerešniach, najmä v lokalitách, kde kvety nepoškodil jarný mráz. Pomerne dobre sa darilo čučoriedkam, jahodám, marhuliam, ale aj prvým odrodám sliviek a broskýň. V niektorých oblastiach boli úrody dokonca lepšie ako priemer,“ vysvetlil Marián Varga, prezident Ovocinárskej únie Slovenskej republiky.

Tak to bolo aj v ovocnom sade Dulovciach (okres Komárno), kde pestujú marhule, čerešne a slivky.

„Nástrahy počasia nás pomerne dobre obchádzali, samozrejme, s výnimkou sucha. V júni však bolo ešte všetko v relatívnom poriadku, ešte aj začiatok júla bol, dajme-tomu, celkom dobrý. Takže na marhule to bol celkom dobrý rok. Ale potom už naplno úradovali horúčavy a sucho,“ skonštatoval Dušan Szabó z rodinného sadu Pannonia Fruit.

Náklady rástli

Čím neskorší ovocný druh, tým väčšie problémy – aj takto popisujú situáciu v sadoch pestovatelia.

„Zavlažovali sme veľa, ešte nikdy sme tak intenzívne nezavlažovali. Ale horúčavy napriek tomu spôsobili to, že neskoršie ovocie ako slivky a neskoršie odrody čerešní a marhúľ sa doslova uvarili na stromoch. Plody ostali menšie a ovocie bolo takmer nepredajné. Samozrejme, na spracovanie to mohlo ísť, ale to už je úplne iná cena a vznikli tak straty na tržbách,“ dodal Dušan Szabó z Duloviec.

Straty ovocinári rátajú aj napriek tomu, že náklady na produkciu vzrástli.

„V podstate nám vzrástli všetky náklady, a výrazne najmä na zavlažovanie. Naproti tomu my sme museli predávať ovocie lacnejšie, pretože sme dosiahli menšie kalibre a tomu sme sa cenovo museli prispôsobiť,“ uviedol Branislav Novosad zo Sadov Novosadov v Cabaji-Čápore (okres Nitra).

Nároky na vodu sa tento rok pre nedostatok zrážok zvýšili v ovocných sadoch výrazne.

„V horúcich a slnečných dňoch sa z jedného štvorcového metra ovocného sadu odparovalo približne 7 až 8 litrov vody denne, pričom v štandardnom roku je to len 5 litrov,“ dodala Holéciová.

Šlo to z kopca

Najväčšie straty ovocinári rátajú najmä na jablkách.

„Situácia bola v niektorých sadoch natoľko vážna, že pestovatelia museli oberať aj malé, ešte zelené jablká. Robili to preto, aby sa stromy zbytočne nevyčerpávali a nevyschli, a mohli tak prinášať úrodu aj v nasledujúcom roku,“ uviedla Jana Holéciová.

V Dvoroch nad Žitavou výraznejšie straty na úrode zaznamenali už pri broskyniach. Jablká, ktoré ich v dozrievaní nasledovali, dopadli ešte horšie.

„Celé letné obdobie sme mali problém s tým, že v horúčavách a suchu sa prvé odrody broskýň doslova zasekli od tepla. Plody nedorástli do rozmerov, ktoré sme čakali. Ten istý problém nastal pri jablkách, dokonca to pri nich bolo horšie. Predpokladali sme, že tento rok dopestujeme 1 300 – 1 400 ton jabĺk. Teraz oberáme posledné odrody a ak ich dokopy nazbierame 1 100 ton, bude to úspech. Jablone sa v horúčavách dostali do šoku a mohli sme ich polievať, koľko sme chceli. Stromy prijímali len vodu na to, aby prežili, a plody nerástli,“ uviedol Milan Broškovič, manažér predaja a marketingu v Emilových sadoch v Dvoroch nad Žitavou (okres Nové Zámky).

Radosť aj z nuly?

Poľnohospodárstvo je podnikanie, ako každé iné. Každý pestovateľ tak potrebuje, aby sa mu náklady vložené do výroby vrátili aj so ziskom. Pri extrémoch počasia je to však problém.

„Začiatok sezóny bol celkom fajn, aj záujem ľudí bol dobrý, hoci tržby boli nižšie. Badali sme, že záujem ľudí o farmárske produkty akoby klesol. Možno je to odrazom celkovej ekonomickej situácie v štáte,“ uviedol Dušan Szabó, pestovateľ z Duloviec.

Sezónu z celkového pohľadu označil za priemernú.

„Na prevádzku sme si zarobili. Ale o nejakej finančnej rezerve, ktorú by sme mohli pretaviť do nových investícií v sade, sa hovoriť nedá,“ dodal Szabó.

V Dvoroch nad Žitavou pocítili problémy najmä v spolupráci s reťazcami.

„U priamych zákazníkov to nie je tak cítiť – človek si jablko v sade kúpi, aj keď je menšie. Ale vo veľkoobchode, ktorému sa tiež čiastočne venujeme, je to iné. Tam sme ťažkosti cítili. Napríklad jablká odrody Gala sme mali problém zobchodovať. Za menšie jablko dostaneme nižšiu cenu a to sa už úplne neoplatí, takže je to boj. Ešte stále máme niečo skladom a pomaly to predávame,“ vysvetlil Milan Broškovič z Emilových sadov.

K ekonomickej stabilite v ovocných sadoch tak aktuálny rok istotne neprispel.

„Zatiaľ čo náklady ovocinárov boli v tomto roku približne o 20 percent vyššie, odbytové ceny ovocia tento nárast nákladov nepokryli. V porovnaní s minulým rokom sú približne o 5 percent vyššie. Rozdiel medzi rastom nákladov a rastom cien je teda výrazný. Ovocinári tak napriek tomu, že sa im podarilo dopestovať aj kvalitné ovocie, nemajú istotu, že sa im sezóna ekonomicky vyplatí. Pri súčasných cenách sa mnohí môžu pohybovať na hranici rentability alebo skončiť v strate,“ vysvetlila Jana Holéciová.