Európska komisia začala hĺbkové vyšetrovanie údajného neoprávneného prideľovania národných dotácií veľkým českým poľnohospodárskym podnikom. Exekutíva Európskej únie v tlačovej správe oznámila, že má okrem iného pochybnosti u dotácií na reštrukturalizáciu a zavlažovanie fariem, ktorých pridelenie veľkým firmám, miesto menším podnikom, mohlo porušiť pravidlá EÚ.
Prázdne sľuby a veľké sklamanie. Aj takéto ohlasy sa ozývajú na adresu vlády a pripravovaného Plánu obnovy. Okrem pozemkových úprav sa v ňom totiž zmienka o agrosektore vôbec nenachádza. A to aj napriek tomu, že minister pôdohospodárstva Ján Mičovský ešte koncom septembra uisťoval, že do Plánu obnovy sa opatrenia týkajúce sa poľnohospodárstva či potravinárstva dostanú. Podľa vtedajších vyjadrení chcel pre sektor získať 2,4 miliardy eur.
Poľnohospodári, potravinári ani lesníci nedostanú na podporu svojich sektorov zo šesť miliardového Plánu obnovy ani euro. Ministerstvo financií SR predstavilo v utorok detailný Plán obnovy, ktorý v ten istý deň poslalo do Bruselu. Z takmer šiestich miliárd eur európskeho Fondu obnovy poputuje len mizivé jedno percento na pozemkové úpravy, ktoré mal štát riešiť už dávno.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu v Bruseli prijali opatrenia na zaistenie hladkého prechodu k budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ a uvoľnili osem miliárd eur na pomoc farmárom, potravinárom a na rozvoj vidieka.
Slovensko je za zavedenie väčšej flexibility pri vynakladaní financií z rozpočtu EÚ na takzvané ekoschémy v poľnohospodárstve. Uviedol v stredu štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva SR Andrej Gajdoš po skončení sa zasadnutia rady EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli.
Európska komisia predstavila legislatívny návrh novej agrárnej politiky Európskej únie už v júni 2018. Nasledujúci rok však charakterizovalo výrazné spomalenie v jej príprave. Dôvody je potrebné vidieť aj v eurovoľbách a preskupení politických síl v rámci Európskeho parlamentu. Aktuálny rok 2020 sa javí ako oveľa aktívnejší. Nemecké predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré prebieha v druhom polroku 2020, si stanovilo za cieľ výrazný posun v príprave novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Miestne akčné skupiny (MAS) na Slovensku doteraz nemajú zazmluvnený ani jeden projekt pre konečných užívateľov. Pritom december je posledným mesiacom programového obdobia 2014 až 2020. Upozornil na to Štefan Škultéty, predseda Národnej siete (NS) miestnych akčných skupín SR.
Česká republika bude podľa Agrárnej komory ČR a Poľnohospodárskeho zväzu ČR, najviac znevýhodnená medzi európskymi štátmi po príchode novej poľnohospodárskej politiky. Ukazujú to podľa nich predložené návrhy európskych inštitúcií, oznámili dnes zástupcovia týchto organizácií na spoločnej tlačovej konferencii.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v piatok schválili rokovaciu pozíciu EP k reforme poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2022, ktorá sa týka previazania agrosektoru na zelené ciele, zvýšenia sociálnych práv pracujúcich, pomocných schém pre mladých ekologických farmárov, štedrejšieho minimálneho príjmu poľnohospodárov či zastropovanie priamych platieb na 100.000 hektárov. Podľa niektorých slovenských europoslancov to však nie je krok dopredu, ale zlyhanie ekologickej politiky EÚ.
Po niekoľkodňovom hlasovaní o stovkách pozmeňujúcich návrhov schválil v piatok Európsky parlament svoju pozíciu k novým pravidlám rozdeľovania poľnohospodárskych dotácií v Európskej únii. Poslanci sa okrem iného zhodli, že zastropovanie dotácií pre veľké podniky, pri splnení určitých podmienok, bude pre štáty dobrovoľné.
Budúca spoločná poľnohospodárska politika EÚ by mala byť pružnejšia, udržateľnejšia a odolnejšia voči krízam, aby farmári aj naďalej mohli zabezpečovať potravinovú bezpečnosť v celej EÚ. Vyplýva to zo stanovísk, ktoré v piatok poslanci Európskeho parlamentu (EP) prijali k reforme poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2022.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský (OĽANO) sa spolu so štátnym tajomníkom Andrejom Gajdošom zúčastnil na Rade ministrov pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo (AGRIFISH) v Luxemburgu. Informovala o tom hovorkyňa agrorezortu Anežka Hrdá.
Ministri poľnohospodárstva krajín Európskej únie sa po dlhom nočnom rokovaní zhodli na reforme základných pravidiel, podľa ktorých by sa v najbližších siedmich rokoch mali rozdeľovať poľnohospodárske dotácie.
Prioritou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR je zvýšenie viazaných platieb v rámci prvého piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (CAP). Uviedol to v utorok v Bratislave na brífingu minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský (OĽANO), ktorý sa v pondelok (21.9.) zúčastnil na zasadnutí Rady ministrov pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo (AGRIFISH) v Bruseli.
Slovenský minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO) sa v utorok (1.9.) vrátil z neformálneho stretnutia ministrov pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo – AGRIFISH. Témou dvojdňového stretnutia boli poučenia z krízy COVID-19, posilnenie odolnosti potravinového dodávateľského reťazca, označovanie pôvodu a dobrých životných podmienok zvierat a ochrana zvierat počas transportu. Informovala o tom hovorkyňa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) Anežka Hrdá.
Najkomentovanejšie za 7 dní