Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Rastlinná výroba Z domova

Závlahy nefungujú, no minúť peniaze na ich obnovu pravdepodobne nestihnú

Závlahy nefungujú, no minúť peniaze na ich obnovu pravdepodobne nestihnú
insert_photoTASR/Svätopluk Písecký - Na archívnej snímke z roku 2003 pripravujú na nasadenie závlahovú súpravu.

Tam, kde sa využíva najviac vody, máme najväčšie medzery v potravinovej bezpečnosti. Vodu potrebujeme v špeciálnej rastlinnej výrobe, no aj v živočíšnej. Hovorí na úvod semináru, ktorý zorganizovala v piatok Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre jej pedagóg Ján Pokrivčák. Na Slovensku boli v nedávnej minulosti realizované závlahy na viac ako 360 tisíc hektároch poľnohospodárskej pôdy, máme druhé najväčšie zásoby pitnej vody na svete a postavených 200 vodných nádrží, ktoré mali slúžiť pre potreby zavlažovania. Napriek tomu dnes polia zavlažujú len desiatky poľnohospodárskych podnikov a štátny podnik Hydromeliorácie so svojimi osemdesiatimi zamestnancami zvažuje, čo s vyčlenenými eurozdrojmi. Poľnohospodári sa obávajú, aby nesmerovali do nezmyselných aktivít, ktoré niektorí z nich vidia aj v čistení odvodňovacích kanálov.

Na podujatí, kde sa zišli akademici, užívatelia závlah, ale aj zástupcovia tretieho sektora chýbal minister pôdohospodárstva Richard Takáč, ktorého účasť bola organizátormi avizovaná. Semináru sa nezúčastnil ani riaditeľ štátneho podniku Hydromeliorácie Peter Rusňák, do ktorého pôsobnosti závlahy priamo spadajú a spolu s ministrom sú pravdepodobne najdôležitejšími ľuďmi v „systéme závlah“. Oboch menovaných zastúpili podriadení.

„Hydromeliorácie spravujú obrovský majetok, ktorý je v katastrofálnom stave. Treba im nájsť úlohu, aby boli pre poľnohospodárov prínosom,“ hovorí Jozef Šumichrast, predseda Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu Slovenska.

Nevyčerpané

Šumichrast upozorňuje, že z programového obdobia 2014-2022 je k dispozícii ešte 15 miliónov eur, ktoré môžu smerovať do závlah. Oprávnenými žiadateľmi o tieto prostriedky sú pritom len Hydromeliorácie a Slovenská poľnohospodárska univerzita. Aj pri týchto zdrojoch platí, že ak sa nevyčerpajú do polovice budúceho roka, Slovensko na ne stratí nárok. Návrhov na ich „minutie“ bolo pritom v minulosti zo strany Hydromeliorácií a ich zriaďovateľa viacero. Od čistenia odvodňovacích kanálov, cez nákup mobilných čerpacích staníc až po možný nákup techniky na čistenie kanálov.

„Čo dosiahneme čistením odvodňovacích kanálov? Zvýši sa tým produkcia ovocia, zeleniny, cukrovej repy, osivovej kukurice?“ pýta sa na podujatí J. Šumichrast.

Pri mobilných čerpacích staniciach nesúhlasí s tým, aby sa štátny podnik poľnohospodárov pýtal, či chcú zavlažovať. Otázka má podľa neho znieť presne. Koľko za závlahovú vodu čerpanú napríklad aj „mobilnými čerpačkami“ užívateľ v prípade zavlažovania zaplatí. Len vtedy si poľnohospodár vie zrátať, či sa mu zavlažovanie pri pestovanej skladbe komodít vyplatí. V minulosti pritom, podľa predsedu zemiakárov, takáto konkrétna odpoveď z Hydromeliorácii neprišla.

„Opäť to riešime na poslednú chvíľu a samozrejme, lepšie ako nezmyselne minúť prostriedky alebo ich nevyčerpať by bolo v rámci modifikácie presunúť ich do v súčasnosti vyhodnocovaných výziev,“ myslí si Jozef Šumichrast.

Aktuálne obdobie

V rámci aktuálneho programového obdobia má Strategický plán na roky 2023 až 2027 vyčlenené finančné prostriedky na adaptáciu poľnohospodárstva na zmenu klímu.

„Produktívne investície do rozširovania a budovania nových závlah na farmách sú vo výške 8,25 milióna eur, nová infraštruktúra mimo fariem má byť podporená sumou 5 miliónov eur a rekonštrukcie už vybudovaných závlah majú byť podporené sumou 18,75 milióna eur,“ informuje Ján Pokrivčák z Fakulty ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre.

Róbert Kovács, predseda Zväzu pestovateľov cukrovej repy si myslí, že je potrebné revitalizovať závlahy tam, kde sa v súčasnosti využívajú. Hovorí o proporcionálnom rozdelení zdrojom medzi veľkými a malými čerpacími stanicami.

„Čerpacie stanice boli typizované a také by mali byť aj prípadné projekty smerujúce k ich revitalizácii. Aby sa v duchu tých Dobytkárov nemohli trojnásobne až štvornásobne zvýšiť ceny,“ uviedol na podujatí Róbert Kovács.

V súčasnosti, tak ako aj pri iných projektových podporách určených pre aktuálne programové obdobie, nie sú známe detaily ich čerpania. V druhom roku novej agrárnej politiky doteraz neboli vyhlásené nové investičné výzvy, ani bližšie informácie k avizovaným finančným nástrojom v podobe zvýhodnených bankových produktov.

Intenzifikačný faktor

„Aktuálne sa pestuje na Slovensku desať percent cukrovej repy pod závlahou. V extrémne suchom roku, ako bol rok 2022, je efekt závlah mimoriadny. Priemerná slovenská úroda dosiahla 55 ton a na zavlažovaných poliach bola od 70 do 80 ton z hektára,“ vymenúva Róbert Kovács.

Cieľom je podľa predsedu pestovateľov cukrovej repy zvýšiť výmeru zavlažovanej cukrovej repy z aktuálnych 2 120 hektárov na 4 až 5 tisíc hektárov v najbližších rokoch.

„Za obdobie, keď sme využívali závlahy nám rástli úrody. Keď sme po roku 1990 odpísali závlahy, úrodami sme sa dostali o tridsať rokov späť. Čo mokrý rok, to úroda, čo suchý rok, to neúroda,“ hovorí Ľuboš Jurík z Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre.

Dlhoročný odborník na závlahy upozorňuje, že síce priemer zrážok na Slovensku 820 milimetrov nie je zlý, no potrebné je krajinu rozdeliť podľa nadmorskej výšky. Pri nadmorskej výške 100 metrov nad morom sú zrážky len 600 mm, čo je takmer hraničné pre poľnohospodársku činnosť. Pri nadmorskej výške 200 metrov je úhrn o 60 milimetrov vyšší.

„Od roku 1955 do roku 2015 sa výpar zvýšil o 50 mm,“ hovorí Jurík.

Odborník pripomína, že zvýšenie výparu z dôvodu nárastu teplôt je často v objeme, ktorý tvoria všetky zrážky, ktoré padnú v mesiacoch máj a jún.

SPU – Na pôde SPU sa 19. apríla uskutočnil workshop na tému Riadenie vodných zdrojov.

Podzemná voda

Najmä pestovatelia ovocia by radi zavlažovali podzemnými vodami. S tým Ľuboš Jurík nesúhlasí a hovorí, že na zavlažovanie boli vybudované vodné nádrže, ktoré sa v súčasnosti na takýto účel takmer nevyužívajú.

„Podzemná voda je pre zásobovanie pitnou vodu a len tam, kde je jej prebytok sa môže využívať inak. Načo chceme siahať do podzemnej vody? Lebo sme si znečistili nádrže a rieky? Vodné nádrže transformujú vodu v čase. Napúšťajú sa od novembra do mája. Koľko z tých dvesto nádrží sa využíva na zavlažovanie? Myslím, že jedna. Sĺňava,“ odpovedá Ľ. Jurík.

Aktuálnym problémom nádrží je, že z ich naprojektovanej kapacity až dve tretiny tvoria nežiadúce sedimenty. Z 66 miliónov metrov kubických je v nich potencionálnej závlahovej vody len 20 miliónov metrov kubických. Dôvodom je roky zanedbávaná údržba.

„Nemáme problém sa dohodnúť napríklad s rybármi na využívaní týchto nádrží pre potreby poľnohospodárstva. Problém ich zanesenia však spôsobuje, že keď odpustíme vodu, ktorú potrebujeme, tak zostávajúci zvyšný objem je tak malý, že sa rýchlo oteplí a ryby začnú kapať. A potom sú zlí poľnohospodári,“ upozorňuje Jozef Šumichrast.

Hovorí, že aktuálny legislatívny pohľad vníma sedimenty v nádržiach ako odpad, čo je z hľadiska ich čistenia problém. Skôr ako vyčistiť nádrže sa ovocinárom pozdáva čerpať podzemnú vodu.

„Chceme ju využívať len vtedy, keď bude namontovaný maximálne úsporný systém a to sú kvapkové závlahy. Ak je 10 hektárový sad, zavlažujeme maximálne 2 alebo 2,5 hektára kvapkovou závlahou. Trávnik medzi stromoradím je ponechaný len na atmosferické zrážky,“ hovorí Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie.

Vo svojom vystúpení nespomína spotrebu vody na protimrazovú ochranu, kde ovocinári využívajú tiež vodné zdroje. Závlaha sa zapína v nestálom jarnom počasí v období kvitnutia stromov, keď je teplota ešte nad nulou a beží počas predpokladaných mrazivých nocí, až pokiaľ teploty opäť nestúpnu nad nulu.

„Podzemné vody musíme chrániť a v posledných rokoch vidíme ich pokles,“ upozorňuje Ľ. Jurík.

Fungujú najmä tam, kde sa starajú poľnohospodári

Využívanie závlah funguje podľa poľnohospodárov v súčasnosti len tam, kde čerpacie stanice majú v prenájme. Vedia promptne reagovať na poruchy, investovať do štátneho majetku a chrániť ho pred lovcami kovov.

„Ešte za ministra Jahnátka sme mu predložili naše argumenty a Hydromeliorácie nám zariadenia dali na 10 až 15 rokov do prenájmu. Od tých čias to funguje relatívne dobre,“ hovorí Kovács.

Poľnohospodári by napriek tomu uvítali, keby štátne čerpacie stanice mohli modernizovať aj z výziev za prispenia európskych zdrojov. V súčasnosti sú výzvy smerované najmä na závlahové koncovky. Ďalšou témou, kde rezonuje obrovský investičný dlh je samotná infraštruktúra, ktorá cez podzemné potrubia dopravuje vodu na polia. Tu sa tiež roky hasia len problémy.

„Stále sa potácame okolo koncepcií a štúdií. Stále niečo píšeme a neviem, či popritom nezabúdame aj pracovať,“ uviedla Klaudia Halászová, rektorka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity.

Aktuálny vývoj počasia nabáda k tomu, aby poľnohospodári, ktorí produkujú komodity s vyššou pridanou hodnotou začali vo výrazne väčšom rozsahu využívať závlahy. Problémov je však množstvo a zodpovední, ktorí by ich mohli počuť z prvej ruky na podujatí chýbali.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: TASR/Svätopluk Písecký - Na archívnej snímke z roku 2003 pripravujú na nasadenie závlahovú súpravu.

3.8 4 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
5 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Anton Spišák
Anton Spišák
24. apríl 2024 14:31

Ten celý uvedený obsah mi pripadá,ako žart. Na súde sa rieši prípad dievčiny ktorá obžalovala svojho suseda ,za znásilnenie. Sudca sa pýta,ako k tomu prišlo. Dievčina uvádza. Sused ma zavolal na zber hríbov do blízkeho lesa.Keď sme tam prišli,začal ma obchytkávať,potom ma zvalil,stiahol mi nohavičky a znásilnil ma.A čo ste… Celý komentár »

Emília
Emília
24. apríl 2024 7:02

Robila som na ŠMS. Po “revolúcii” vedome sa likvidoval majetok štátu a to nielen v ŠM a PD, ale aj v ŠMS . Nikto neponiesol zodpovednosť za nič. Teraz to chcete napraviť?

juraj mačaj
juraj mačaj
24. apríl 2024 20:16
Odpoveď na  Emília

jasne že chceme ved je vajvyšši čas

juraj mačaj
juraj mačaj
24. apríl 2024 20:35

trapi nas zavlaha z podzemnych vod a je to spravne no netrapi nas odtok spodnej vody melioračnymi kanalmi čo je 10 nasobok spotreby podzemnej vody použitej na zavlahy využivanie odpadovych vod na zavlahy čistenie zadržnych priehrad čo odlahči spotrebu podzemnej vody.Podporit by sa mali zavlahove družstva s učastov štatu ved… Celý komentár »

Lubos Jurik
Lubos Jurik
30. apríl 2024 10:12
Odpoveď na  juraj mačaj

Odtok ” spodnej” vody ? No je to odtok drenážnych vôd alebo podzemných. A je len v obdobiach ako teraz ked máme zamokrené polia. A tie sú zamokrené lebo nie je v pôde dosť organickej hmoty. A tak to vlasne neodteká ale stojí na poli kým sa vyparí. Odtok drenážnych… Celý komentár »