Českí chovatelia dobytka, ktorým v dôsledku sucha chýba dostatok krmiva pre hospodárske zvieratá, budú mať jednoduchšie podmienky na získanie niektorých poľnohospodárskych dotácií. Rozhodlo o tom české ministerstvo poľnohospodárstva, ktoré o tom v utorok informovalo v tlačovej správe. Poľnohospodári zmenu dotačných podmienok požadovali už skôr, kvôli suchu totiž nenarástlo potrebné množstvo trávnej hmoty, využívanej ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
Lotyšská spoločnosť Balticovo, najväčší producent vajec v severnej Európe, prebrala 100 % akcií firmy Babičkin dvor so sídlom vo Veľkom Krtíši. Slovenský podnik je na domácom trhu druhým najväčším dodávateľom vajec. Informovala o tom Zuzana Kopanicová zo spoločnosti WOOD & Company, ktorá bola transakčným poradcom investora.
Prezident Agrárnej komory ČR Jan Doležal nevylúčil, že by poľnohospodári mohli na jeseň protestovať pre nepriaznivú situáciu v sektore. Povedal to dnes novinárom v Prahe. V horšej kondícii je podľa neho mliekarenský sektor. Kým vlani bolo mlieko takmer jedinou komoditou, za ktorú poľnohospodári dostávali adekvátnu cenu, od konca roka sa ceny mlieka pohybujú pod výrobnými nákladmi. Za mesiace, keď cena mlieka klesá, prišiel celý sektor podľa komory o miliardu českých korún. Požaduje preto, aby vláda maximálne využila peniaze z európskej krízovej rezervy a situáciou sa mimoriadne zaoberala.
Približne kilometer od meteostanice, kde bol v pondelok prepísaný 19-ročný slovenský teplotný rekord, hospodári Agrodružstvo Turňa v Turni nad Bodvou. Teplota, ktorá tam vystúpila na 41 stupňov Celzia, výrazne zasiahla do organizácie tamojšej živočíšnej výroby. Tá je na slovenské pomery mimoriadne rozsiahla - od prvovýroby mlieka, cez chov mäsového dobytka, oviec až po produkciu brojlerových kurčiat. V mnohých ohľadoch sa na aktuálne horúčavy snažili pripraviť. Vysoké teploty spojené s dlhodobým nedostatkom zrážok zaznamenávajú už niekoľko týždňov. Práve pondelok však priniesol aj situáciu, keď napriek príprave na horúčavu, museli pomôcť aj iní.
Hasiči z Moldavy nad Bodvou zasahovali v katastri obce Háj v okrese Košice-okolie, kde sa v dôsledku extrémnych horúčav prehrial hangár s približne 20.000 kusmi kurčiat. Ako informovalo Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Košiciach na sociálnej sieti, ešte pred ich príchodom uhynulo viac ako 500 kusov hydiny.
Funguje to podobne ako pri Covide, len prítomnosť vírusu kliešťovej encefalitídy v mlieku ukáže zmena farby testovacej látky. Je to trochu iný druh testu ako zisťovanie protilátok (PCR), LAMP je molekulárna metóda. Takýto rýchly test vyvíjal tím Virologického ústavu SAV, ale v závere projektu usúdili, že by k nemu chovateľ potreboval laboratórne vybavenie, aby to mohlo fungovať.
Sektor živočíšnej výroby funguje na Slovensku na viacerých paradoxoch. Hoci v minulosti boli farmy s kravami, ošípanými či hydinou bežné takmer na každej dedine, dnes sú skôr výnimkou, a to aj napriek tomu, že záujem o živočíšne produkty zo strany spotrebiteľov neutícha. Zároveň tí, ktorí zvieratá na Slovensku chovajú, sú nútení vyvážať ich časť za hranice, kde za ne dostanú lepšie zaplatené. A naopak, na pulty na Slovensku sa dostáva mäso z rôznych kútov Európy, či dokonca sveta, ktoré je lacnejšie, ako to domáce.
Aktuálne je výrazné sucho už len lokálne na západnom a východnom Slovensku. Na veľkej časti územia sa situácia viditeľne zlepšila. V hlbšej vrstve ostalo výrazné až extrémne sucho ojedinele na západe a východe územia. Relatívne nasýtenie je najnižšie 10-20 % v južnej polovici Podunajskej nížiny, na Záhorí a lokálne aj na Zemplíne.
Keď začiatkom júna Ministerstvo poľnohospodárstva Spojených štátov amerických (USDA) oznámilo, že u teľaťa v Texase zistili výskyt mäsožravých lariev muchy Cochliomyia hominivorax, ekológ Jeremy Radachowsky nebol prekvapený. Tento odborník už roky upozorňuje na riziko opätovného rozšírenia muchy Cochliomyia hominivorax, ktorej mäsožravé larvy napádajú živé tkanivá teplokrvných zvierat. Odvtedy zaznamenali ďalších päť prípadov - štyri v Texase a jeden v Novom Mexiku. Rančeri sa preto obávajú najhoršieho.
Európa je v súčasnosti hlavným svetovým ohniskom šírenia Afrického moru ošípaných (AMO) a v rámci Európy je týmto ochorením najviac infikované Rumunsko. Šírenie neustupuje, naopak, prípady nákazy pribúdajú ako u diviakov, tak aj v chovoch ošípaných ďalej aj tento rok - i keď rozsah epidémie ešte nedosahuje úroveň jej predchádzajúceho prepuknutia v roku 2018. V roku 2025 sa výskyt v chovoch EÚ zvýšil o 76 percent a u diviakov o 44 percent v porovnaní s rokom 2024, informuje najnovšia správa Európskej agentúry pre bezpečnosť potravín (EFSA).
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka spustilo pripomienkové konanie k návrhu nariadenia, ktoré je podkladom pre odškodnenie chovateľov ovplyvnených minuloročným výskytom slintačky a krívačky. Ide o chovateľov v sektore mlieka a bravčového mäsa, ktorých činnosť bola negatívne zasiahnutá opatreniami a obmedzeniami, ktoré priniesol výskyt nákazy.
Vlastný bitúnok, výnimočné prírastky vo výkrme či predaj odstavčiat ľuďom, ktorí si chcú svoje prasa vychovať sami. Možností, ako chovatelia ošípaných pristupujú k efektívnejšej výrobe, je mnoho. Niektorí čerstvo investovali do rekonštrukcie objektov stovky tisíc eur, iní vycestovali do Číny, aby mohli siahnuť po tamojších technológiách, ďalší majú zatiaľ na stole plány či ekonomické prepočty a niektorí ešte s investíciami ani nezačali. Prístupov k chovu ošípaných, ktorý je najproblematickejšou časťou slovenskej živočíšnej výroby, je viacero. Na Chovateľskom dni ošípaných, ktorý sa uskutočnil v piatok 22. mája v areáli nitrianskeho výstaviska, sme oslovili piatich chovateľov. Pre čitateľov portálu poľnoinfo.sk sa otvorene rozhovorili o tom, ako sa snažia reagovať na aktuálnu situáciu v sektore.
Najkomentovanejšie za 7 dní