Oplatí sa na Slovensku chovať ovce? Trochu absurdná otázka, no relevantná zároveň. Veď sme „národ ovčiarov“. V uplynulých desiatich rokoch počet oviec chovaných na Slovensku poklesol takmer o štvrtinu, teda o približne o 100-tisíc. Tento rok sa medziročný pokles po prvýkrát po čase zastavil a dokonca počet oviec chovaných na Slovensku narástol približne o šesť tisíc. Pre poľnoinfo.sk to uviedol riaditeľ správneho útvaru Zväzu chovateľov oviec a kôz Slavomír Reľovský.
Pokiaľ ceny obilnín a olejnín začali v posledných týždňoch na svetových burzách klesať, tak ceny bravčového mäsa dosahujú nové rekordy. Slovenský zväz spracovateľov mäsa dnes portál poľnoinfo.sk informoval o výraznom náraste cien na nemeckej burze. Zaujímalo nás, či sa lepšie dýcha aj slovenským chovateľom ošípaných.
V Európskej únii bolo kvôli vtáčej chrípke v posledných dvoch rokoch utratených zhruba 50 miliónov kusov hydiny. Nákaza sa potvrdila v 3000 ohniskách. Novinárom to povedal sekčný riaditeľ českej Štátnej veterinárnej správy (SVS) Peter Šatrán. V komerčnom chove v Českej republike sa nákaza naposledy objavila v Lánoch na Kladensku, kde bolo usmrtených 9300 kačíc. Najväčšie ohnisko sa potvrdilo vlani na Tachovsku, kde nákaza zasiahla veľkochov nosníc so 750.000 kusmi hydiny.
Obcí s počtom zhruba dvesto obyvateľov je na Slovensku viac než dosť. Jedným z ich spoločných znakov je skutočnosť, že tamojšie obyvateľstvo nemá vždy v mieste bydliska obchod so základnými potravinami a za ich nákupom musia cestovať niekedy dva-tri kilometre, niekde aj podstatne viac. Poľnohospodári v Ábelovej (okres Lučenec) sa tento nelichotivý stav rozhodli zmierniť aspoň zriadením vlastnej mliekarne, vďaka ktorej môžu svojim zamestnancom a rovnako tak spoluobčanom, zabezpečiť základný sortiment mliečnych produktov, navyše z vlastnej lokálnej produkcie. O ziskovosti a rentabilite zatiaľ hovoriť nemožno, no aj tak si šéf tamojšej farmy Jaroslav Maslen myslí, že výstavbou mliekarne urobili správnu vec.
Hoci živočíšna výroba má na Slovensku patriť k prioritám, minimálne pri ošípaných sa stavy udržať nedarí a o navyšovaní ich počtov nemôže byť ani reč. Rok 2022 sa do histórie jednoznačne zapísal ako ten s najvýraznejším prepadom chovu ošípaných. Ešte vlani predpokladalo ministerstvo pokles našej sebestačnosti v produkcii slovenskej bravčoviny z 44 percent na asi 30 percent. Realita je podľa samotných chovateľov ešte horšia.
Poľnohospodári vlani chovali o 1 300 kusov dojníc menej, ako v roku 2021. Opäť sa tak nepodarilo zastaviť pokles počtu mliečnych kráv, no tempo znižovania stavov zvierat sa výrazne spomalil. Do prvovýroby mlieka vlani smerovali historicky najvyššie podpory. Každý liter vyrobeného mlieka bol dotovaný v priemere desiatimi centmi. Podrobnosti priblížila Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Slovensko má dobré podmienky na chov a výkrm mäsového dobytka. Práve tento segment je z pohľadu samotných chovateľov často na okraji záujmu štátu. Viacerých podpôr, ktoré by mäsové kravy potrebovali, sa chovatelia v uplynulom období nedočkali. Popri nepodpore neustále čelia aj kritike za to, že svoju produkciu vyvážajú do zahraničia. Situáciu v sektore priblížil v rozhovore riaditeľ Zväzu chovateľov mäsového dobytka Ivan Nemčovský.
Hoci bravčové mäso a produkty z neho patria na Slovensku medzi spotrebiteľmi k najvyhľadávanejším, stavy ošípaných už roky klesajú a dovoz narastá. Zvrátiť zlý stav v sebestačnosti bravčoviny u nás sa roky nedarí – a v tých uplynulých sa k problémom pridal aj africký mor ošípaných. Rozprávali sme sa s Petrom Polákom, výkonným riaditeľom Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných.
Dobré domáce vyvážame, pochybné zahraničné kupujeme! Fakt, o ktorom sa hovorí už dávno, no k zmene stavu neprichádza. Platí to aj o slovenskom hovädzom mäse, ktoré sa len zriedka dostane na pulty tých predajní, kde nakupuje veľká väčšina obyvateľov Slovenska. Pre chovateľov je to fakt hodný na zamyslenie, no ekonomika produkcie hovädzieho mäsa zavelila inak. Je to aj prípad PD Špačince (okres Trnava), ktoré vlani vyhralo súťaž Top Agro Slovensko v kategórii poľnohospodárskych družstiev z produkčných oblastí.
Doktrína je podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka súhrn zásad a pravidiel. Roky sa zdalo, že naše poľnohospodárstvo nemá jasnú doktrínu. Napriek tomu, že do neho smerovali verejné – v istom období najmä európske zdroje, štát nemal záujem vytvoriť s poľnohospodármi dohodu. Zmluvu o tom, čo od hospodárov na pôde požaduje a ako to bude kryť svojimi zdrojmi či legislatívou. Viacerí poľnohospodári sa tomuto faktu prispôsobili. Orientujú sa na základné podmienky, ktoré sú od nich žiadané v rámci splnenia pravidiel európskej spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Najkomentovanejšie za 7 dní