Deň po Troch kráľoch rokovala päťdesiatka chovateľov oviec o potencionálnych dodávkach veľkonočných jahniat pre taliansky trh. Zástupcovia zahraničného spracovateľa pôsobiaceho v Sabinove deklarovali, že by nemali problém vykúpiť aj všetky na Slovensku vychované jahňatá. Giuseppe Siciliani, predstaviteľ akciovej spoločnosti Agrokombinát Sabinov účastníkom online rokovania sľúbil, že za zvieratá zaplatia najvyššiu cenu na trhu. Stretnutie chovateľov s potencionálnym odberateľom zorganizovala odbytová organizácia ovčiarov Ovesko Plus.
Rok 2025 bol v uplynulých rokoch často skloňovaný najmä medzi producentmi a predajcami vajec. Zatiaľ čo jedni z nich v podobe obchodníkov sa už pred časom rozhodli na pultoch zahraničných reťazcov práve od roku 2025 neponúkať vajcia z klietkových chovov nosníc, tí druhí v podobe chovateľov sa pustili do boja s časom. Naháňajú sa za prerábaním chovov, ktorých podstatnú časť tvorili u nás práve klietky.
Pred niekoľkými rokmi vstúpili do poľnohospodárstva a uvedomili si, že ceny mlieka, mäsa či rastlinných komodít si z veľkej časti určujú odberatelia. Jednania o predaji tak často končili pri jednoduchom: Ber alebo neber. Neuspokojovalo ich to. Vo vlastných rukách chceli mať rozhodnutie, za čo predajú. Okrem chovu hospodárskych zvierat sa tak stali aj spracovateľmi a v konečnom dôsledku obchodníkmi. Prinieslo im to možnosť finalizovať svoju produkciu bez medzičlánkov a spotrebiteľovi ponúkať regionálne potraviny za prijateľnú cenu z pultov vlastných obchodov.
Situácia v sektore chovu dojníc bola v roku 2024 pre vyššie nákupné ceny mlieka stabilnejšia, chovy tzv. mäsového dobytka sú však bez významných zmien. Stavy ošípaných pokračovali v poklese. Mierny pokles stavov zaznamenali aj ovčiari. Hydinárske odvetvie zaznamenalo prípad vtáčej chrípky u najväčšieho producenta. Uviedol to pre TASR Matej Korpáš z tlačového odboru Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) pri hodnotení tohto roka v živočíšnej výrobe.
Ak má odvetvie bravčového mäsa na Slovensku existovať, musia vzájomne spolupracovať chovatelia ošípaných, bitúnky, rozrábky, ale aj obchod. Jednotliví účastníci sektora preto začali vypracovávať spoločnú koncepciu rozvoja, ktorá poukáže na problémy a navrhne riešenia, aby sa Slovensko ďalej neprepadávalo v chove ošípaných a výrobe bravčového mäsa. Cieľ je na prvý pohľad jednoduchý. Funkčná vertikála produkcie bravčového mäsa, ktorá zabezpečí všetkým článkom výroby efektívnosť, no pritom je ako celok konkurencieschopná voči zahraničiu.
Na Slovensku už deviaty rok funguje takzvaná Génová banka živočíšnych zdrojov. Ukrýva sa v nej asi 4 tisíc vzoriek, ktoré v budúcnosti vedia zabezpečiť reprodukciu vybraných národných plemien zvierat. Zatiaľ čo Génová banka Slovenska, ktorá sídli v Piešťanoch a zameriava sa na uchovávanie semien genetických zdrojov rastlín funguje od deväťdesiatych rokov, génová banka zameraná na živočíšne zdroje je podstatne mladšia.
Poľnohospodárske družstvo Žlkovce-Ratkovce patrí posledné tri roky do skupiny najväčšieho pestovateľa zeleniny na Slovensku – akciovej spoločnosti MAČAJ. Transformácia v minulosti štandardného poľnohospodárskeho družstva prebieha postupne. Neďaleko Hlohovca sa pri modernizácii podniku nezameriavajú len na vytvorenie podmienok pre ťažiskové plodiny ako budú zemiaky či cibuľa, no investujú aj do živočíšnej výroby.
Hornonitrianska spoločnosť AGRODAN oslávila vlani tridsiate výročie svojho založenia. Jej podnikateľský príbeh je v rámci slovenského poľnohospodárstva ojedinelý. Do čisto rastlinnej farmy pribudla v priebehu rokov produkcia surového kravského mlieka v moderných priestoroch dokončených v roku 2011. Naopak, v rastlinnej výrobe počas celého času zotrvali v osevnom postupe zemiaky. V podniku ich pestujú na ustálenej výmere a aj v produkčne bohatom roku dokážu zabezpečiť ich regionálny odbyt.
Bravčové a hydinové mäso aj vajcia patria k obľúbeným potravinám Slovákov. Na margo ich produkcie neustále počuť apely o snahách v zvýšení sebestačnosti. Na jednej strane tak chceme produkciu podporovať, na druhej strane vznikajú aj prekážky, ktoré k motivácii chovateľov neprispievajú. Patrí k nim aj problematické poistenie. Hoci naň štát prispieva dotáciami, čo celý agrosektor víta, poistiť v dnešnej dobe nosnicu či ošípanú začína byť problém. Dokazuje to aj list, ktorý v polovici septembra dostali v e-mailovej komunikácii členovia Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku.
Keď som videl, že k nám smeruje obilie z východu, povedal som kolegom, že musíme čo najviac výnosov dosiahnuť zo živočíšnej výroby. Nehovorím, že sú z chovu hospodárskych zvierat veľké zisky, ale straty nedosahujeme ani v tejto oblasti. To spomína Zoltán Cibula, predseda poľnohospodárskeho družstva v Kukučínove, ktoré okrem štandardných plodín rastlinnej výroby so silným osivárskym programom produkuje aj mlieko a bravčové mäso.
V tvrdošínskom družstve práve dokončili nový kravín a začínajú proces kolaudácie. Predseda Cyril Orčík predpokladá, že kapacitu priestoru pre 166 dojníc začnú postupne napĺňať v pondelok 4. novembra. Nový ustajňovací priestor vznikol v rekordnom čase na mieste kravína z druhej polovice minulého storočia, ktorého konštrukciu poznajú poľnohospodári v celom bývalom Československu pod názvom K-96. Dnes sú maštale, ktoré vedeli „ubytovať“ takmer stovku dojníc, za zenitom a tak ich chovatelia postupne prerábajú alebo nahrádzajú súčasnejšími stavbami.
Česká Štátna veterinárna správa (SVS) od stredy 30. októbra rozšíri ochranné pásmo okolo katarálnej horúčky oviec (KHO) na územie celej republiky z dôvodu postupného šírenia nákazy. K tejto zmene takisto vydáva nové celoštátne mimoriadne veterinárne opatrenia. V utorok to uviedol hovorca SVS Petr Vorlíček. V Česku je už 67 ohnísk nákazy, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
V Nitre napršalo v júni 226,7 mm zrážok, informovali na začiatku leta meteorológovia o rekorde, ktorý zatiaľ v meste pod Zoborom neprekonal žiadny mesiac od roku 1961. Niekoľko kilometrov severovýchodne od krajského mesta – dobre známeho všetkým roľníkom – sídli poľnohospodársky podnik DEVIO. V Nových Sadoch si zástupcovia tamojšieho družstva už desaťročia vedú vlastné štatistiky zrážok. A pri pohľade do časového radu jednotlivých mesiacov a rokov je zrejmé, že rok 2024 nemožno nazvať inak ako extrémnym.
Najkomentovanejšie za 7 dní