Priemerná veľkosť českých fariem je viac ako desaťnásobná oproti Poľsku. Na konferencii o budúcnosti českého poľnohospodárstva to povedala analytička poľskej Federácie chovateľov hovädzieho dobytka a producentov mlieka Dorota Grabarczyková.

V Poľsku je priemer 11,42 hektára, zatiaľ čo v ČR 130 hektárov na farmu. Predseda Poľnohospodárskeho zväzu ČR Martin Pýcha je presvedčený o tom, že výhodou českého poľnohospodárstva je práve veľkosť fariem v kontexte EÚ. Podniky vďaka tomu môžu vyrábať potraviny lacnejšie, povedal.

„Keby sme mali porovnateľné nákladové, daňové podmienky, tak je väčší (český) poľnohospodár schopný vyrobiť potraviny lacnejšie,“ poznamenal Pýcha.

Ceny vznikajú v štátoch, kde sú farmy väčšie

Uviedol, že väčšie firmy majú zároveň lepší prístup napríklad k úverom alebo majú možnosť mať špecializovaných zamestnancov. Predseda zväzu upozornil na to, že farmári v celej Európe sú pod veľkým tlakom okrem iného byrokracie alebo čoraz prísnejších environmentálnych požiadaviek. Poznamenal, že zároveň sa do EÚ môže dovážať tovar z krajín, kde nič také farmári plniť nemusia, čo sa netýka len Ukrajiny, ale aj napríklad krajín skupiny Mercosur, teda juhoamerického združenia voľného obchodu.

Pýcha tiež povedal, že ceny na svetových trhoch, ktoré ovplyvňujú aj sumy, za ktoré českí poľnohospodári svoju produkciu predávajú, vznikajú tiež v krajinách, kde sú farmy výrazne väčšie. Napríklad v USA je priemerná veľkosť 200 hektárov, v Kanade je to 335 hektárov, na Ukrajine 485 hektárov, v Argentíne sa blíži priemer k 600 hektárom a v Austrálii je priemer 3000 hektárov.

V Poľsku chovajú 2 milióny dojníc

Grabarczyková uviedla, že poľské poľnohospodárstvo má výrazne rozdrobenejšiu štruktúru ako to české. Farmári tam hospodária na viac ako 14 miliónoch hektárov. Uviedla, že v Poľsku je vyše šesť miliónov kusov hovädzieho dobytka a z toho vyše dva milióny tvoria dojnice.

Dojnice chová 155.000 poľnohospodárskych podnikov, z nich 85.000 dodáva mlieko na spracovanie. Celková produkcia predstavuje 12,5 miliardy kilogramov mlieka ročne a zhruba 70 percent objemu spracujú družstevné mliekarne.

Grabarczyková povedala, že 60 percent zvierat sa chová v stádach do deväť kusov. Farmy, ktoré majú 100 a viac kusov, tvoria necelé percento. U ošípaných je priemerná veľkosť stáda 171 kusov, vyše 50 percent produkcie sa realizuje v stádach s viac ako 1000 kusmi ošípaných.

ČR vyváža 23 percent produkcie mlieka

Česká republika má aj odlišnú podobu spracovania mlieka. Predseda predstavenstva Českomoravského zväzu mliekarenského Jiří Kopáček vlani v novembri na konferencii v českej Snemovni povedal, že na českom trhu pôsobia globálni hráči. Podľa zväzu desať najväčších firiem v roku 2022 spracovalo 76 percent z objemu dodávok mlieka na spracovanie, v roku 2021 to bolo vyše 67 percent.

Najväčší spracovatelia sú napríklad mliekareň Pragolaktos, ktorá patrí do skupiny Müller, alebo juhočeská Madeta. Medzi desať najväčších spracovateľov patria tiež firmy zo skupiny Agrofert Olma a Tatra.

Pýcha tiež spomenul, že z ČR sa vyváža surovina a dováža pridaná hodnota. Podľa mliekarenského zväzu sa 23 percent produkcie mlieka vyváža do zahraničia, čo predstavuje ročne asi 650 miliónov litrov a zo zahraničia sa dovezie 46 percent domácej spotreby mliečnych výrobkov.