Článok je určený pre všetkých spotrebiteľov, ale najmä pre poľnohospodárov, potravinárov a odborníkov zaoberajúcich sa zdravou výživou. Cieľom príspevku je, aby ľudia a najmä vy, čitatelia odborníci, ste sa zaujímali o spôsob obrábania pôdy. Takisto chceme poukázať na úspešné príklady hospodárenia na pôde na Slovensku.

Dlhodobejšie sa venujeme problematike prírodného poľnohospodárstva. Je to poľnohospodárstvo, ktoré používa princípy regeneratívneho, ekologického a biodynamického poľnohospodárstva. Jednoducho povedané, pozeráme na rastlinnú výrobu z pohľadu prírody. Ale to nie je hlavný dôvod, prečo píšeme tento príspevok. Neskôr na to nadviažeme.

V súčasnej dobe na Ústave marketingu, obchodu a sociálnych štúdií na Fakulte ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre sledujeme spotrebiteľské správanie sa zákazníkov pri nákupe potravín. Už dlhodobo nám, ale aj z iných výskumov renomovaných agentúr vyplýva, že cena je dlhodobo významným faktorom pri nákupe potravín. Veľmi malá časť zákazníkov sleduje zloženie potravín, pôvod výrobkov a iné informácie o výrobkoch.

V laickej, ale aj odbornej verejnosti sa dnes veľmi málo diskutuje o tom, že súčasné potraviny, resp. už samotné suroviny, majú veľmi nízku výživovú hodnotu v porovnaní s produktami spred niekoľko desiatkami rokov. Na Slovensku som zatiaľ nenašiel adekvátny výskum, ale vo svete sú o tom už   mnohé výskumy (napr. kolektív autorov  z Texaskej univerzity, z Univerzity Washington zo Seattlu). Rovnako som sa o tom  dočítal aj v knihe  p. Budaya Záhon Rozuma.

Čo to spôsobuje?

Z výskumov vyplýva, že aj ľudia, ktorí sa vyhýbajú spracovaným potravinám (eliminácia aditív a umelých prídavných látok) a uprednostňujú čerstvé produkty majú rovnako zdravotné problémy. Aj toto je dokladom, že strava, ktorú konzumovali naši starí rodičia bola zdravšia ako je tomu dnes.    Úbytok živín tak spôsobuje, že naše telá majú menej a menej zložiek, ktoré zabezpečujú správnu funkciu orgánov a ktoré potrebujú na obranu proti chorobám a vplyvom vonkajšieho prostredia.

Prečo je tomu tak?

Je jednoznačne dokázané (vedcami naprieč celým svetom), že hlavným problémom sú technologické postupy poľnohospodárskej prvovýroby. Áno, na jednej strane nám konvenčné postupy umožňujú dosiahnuť obrovské výnosy, ktorými sa poľnohospodári pýšia v rôznych rebríčkoch, ale na druhej strane máloktorý poľnohospodár rieši kvalitu pôdy (nie len súčasnú ale i budúcu). Súčasný spôsob zavlažovania, hnojenia a metódy zberu narúšajú štruktúru pôdy i základné interakcie medzi rastlinami a pôdnymi hubami, čo znižuje absorpciu živín z pôdy. Obsah živín v poľnohospodárskych plodinách ovplyvňuje i zloženie ovzdušia, ktoré sa v súčasnosti mení v dôsledku klimatickej zmeny.

Nechceme však povedať spotrebiteľom nekonzumujte ovocie, zeleninu a ostatné potraviny. Skôr naopak, konzumujte, ale zaujímajte sa o informácie, odkiaľ daná komodita resp. potravina pochádza a ako bola vyprodukovaná. Veľmi dôležitou informáciou je termín zberu a spôsob skladovania, či dĺžka prepravy, ktoré majú podstatný vplyv na obsah živín. Tie totiž strácajú na množstve i kvalite úmerne s dĺžkou prepravy a času skladovania, prípadne i spôsobu skladovania (ovocie a zelenina má veľmi nízky obsah vitamínov a minerálov z dôvodu zberu v nedozretom stave).

Väčšine ľudí záleží na tom, čo konzumujú. Ak záleží aj na tom, ako sa naše potraviny pestujú, pre bežného človeka sa tým otvára nový, presvedčivý dôvod, prečo sa zaujímať o poľnohospodárske postupy.  Nemôžeme si dovoliť, aby sme s rastúcou populáciou strácali ornú pôdu. Tú strácame nielen zastavaním, ale najmä a v oveľa väčšom meradle, jej degradáciou v dôsledku konvenčných poľnohospodárskych postupov. Musíme preto zabrániť ďalším škodám a pracovať na obnove úrodnosti už znehodnotenej pôdy.

Pár vedeckých poznatkov

V roku 2016 bola vo Veľkej Británii realizovaná vedecká štúdia zameraná na zmeny úrody a výživovej kvality zrna pšenice za posledných 166 rokov.  Bola založená na analýzach kvality zrna pšenice vykonaných na vzorkách odobratých v rokoch 1850 až 2016. Vzorky boli získané z Broadbalk Continuous Wheat Experiment (Spojené kráľovstvo) a z herbárov zo 16 rôznych krajín sveta. Štúdia poukázala, že síce došlo k  zvýšeniu obsahu sacharidov, ale spolu s tým došlo k ochudobneniu minerálneho zloženia a obsahu bielkovín. Nerovnováha v obsahu sacharidov a proteínov bola obzvlášť výrazná po roku 1960, čo sa zhoduje so silným nárastom okolitého CO2 a teploty a zavedením postupne kratších odrôd slamy. Diskutuje sa aj o dôsledkoch zmenenej fyziológie plodín.

Ostatné štúdie v Spojenom kráľovstve a USA zaznamenali časový pokles obsahu železa v potravinách rastlinného pôvodu. V Austrálii bolo cieľom podobného výskumu poskytnúť komplexné hodnotenie časových zmien obsahu železa v austrálskej zelenine a strukovinách od roku 1900. Uskutočnilo sa systematické vyhľadávanie v elektronických databázach, na webových stránkach, spätné vyhľadávanie odkazov a v austrálskych tabuľkách zloženia potravín. Do tohto prehľadu bolo zahrnutých celkovo 34 článkov a šesť verzií austrálskych databáz zloženia potravín publikovaných v období od roku 1930 do roku 2021.

Celkovo sa obsah železa v zelenine a strukovinách posudzoval v obmedzených časových bodoch a geografický pôvod, odrody, odber vzoriek a analytické techniky sa v jednotlivých štúdiách líšili. Väčšina zeleniny mala podobný obsah železa medzi dvoma alebo viacerými časovými bodmi, ale pokles o 30 – 50 % bol zaznamenaný v prípade sladkej kukurice, zemiakov s červenou šupkou, karfiolu a zelenej fazule, zatiaľ čo nárast o 150 – 300 % bol zaznamenaný v prípade avokáda, húb a striebornej repy.

Výraznejšie zníženie obsahu železa sa pozorovalo v prípade strukovín, pričom pred rokom 2000 boli zaznamenané vyššie a variabilnejšie hodnoty v porovnaní s poslednými rokmi. Vzhľadom na obmedzené údaje a rozdiely v odberoch vzoriek a analytických technikách nebolo možné stanoviť žiadne konečné závery. Keďže rastlinná strava sa stáva čoraz populárnejšou, dôrazne sa odporúča dôsledné monitorovanie zloženia živín v základných potravinách rastlinného pôvodu.

Bohužiaľ, vzhľadom na súčasnú situáciu globálnych zmien nie je pravdepodobné, že sa obsah živín v produktoch zlepší.

Na základe modelov s predpokladanou koncentráciou oxidu uhličitého v atmosfére do roku 2050 vedci odhadujú, že obsah bielkovín v zemiakoch, ryži, pšenici a jačmeni sa pravdepodobne zníži o ďalších 6 až 14 %, uvádza sa v štúdii uverejnenej v roku 2017 v časopise Environmental Health Perspectives. V dôsledku toho môže 18 krajín vrátane Indie prísť o viac ako 5 percent bielkovín v potrave.

Súčasný potravinový systém nám zlyháva v mnohých smeroch, a preto existuje toľko výziev na jeho transformáciu. Jedno z jeho zlyhaní súvisí s klesajúcou kvalitou živín dostupných potravinárskych plodín. Obsah minerálov v mnohých plodinách je podstatne nižší ako pred niekoľkými desaťročiami. Súvisí to najmä s poklesom kvality pôdy, konkrétne s poklesom diverzity mikróbov prítomných v pôde.

Pôdy sú pre ľudské zdravie dôležité z viacerých hľadísk. Približne 78 % priemernej spotreby kalórií na obyvateľa na celom svete pochádza z plodín pestovaných priamo v pôde a ďalších takmer 20 % pochádza zo suchozemských zdrojov potravy, ktoré sa nepriamo spoliehajú na pôdu. Pôdy sú tiež hlavným zdrojom živín a fungujú ako prirodzené filtre na odstránenie kontaminantov z vody. Pôda však môže obsahovať ťažké kovy, chemikálie alebo patogény, ktoré majú potenciál negatívne ovplyvniť ľudské zdravie. Kvalitná produkcia potravín a potravinová bezpečnosť má viacero zložiek, medzi ktoré patrí produkcia dostatočného množstva potravín, primeraný obsah živín v potravinách a vylúčenie potenciálne toxických zlúčenín z potravinových produktov. Pôda zohráva hlavnú úlohu vo všetkých týchto oblastiach výroby a bezpečnosti kvalitných potravín.

A na záver…

Pôda plní niekoľko dôležitých funkcií súvisiacich s ekosystémovými službami. Najvýznamnejšie funkcie pre ľudské zdravie sú produkcia bezpečných a výživných potravín a ochrana pred znečistením životného prostredia. Ľudské zdravie vo veľkej miere závisí od prepojenosti pôda-voda-vzduch, ktoré je silne moderované procesmi v pôde. Funkcie pôdy, ako je filtrácia, tlmenie a transformácia, pomáhajú pri ochrane životného prostredia vrátane ľudí pred kontamináciou podzemnej vody a potravinového reťazca.

Viaceré procesy v pôde sú ovplyvňované ľudskými aktivitami, ktoré by mohli viesť k zmenám fyzikálnym (zrýchlená erózia, zhoršovanie pôdnej štruktúry, kôrnatenie, zhutňovanie, tvrdé tuhnutie), chemickým (vyčerpanie živín a nerovnováha, acidifikácia, salinizácia) a biologickým (vyčerpanie organickej hmoty v pôde).

Degradácia pôdy priamo ovplyvňuje potravinovú bezpečnosť prostredníctvom zníženia výnosov plodín, poklesu ich nutričnej kvality a zníženej efektívnosti využívania vstupov. Dostupnosť minerálnych živín v pôde pre rastliny je hlavným zdrojom minerálnych látok pre človeka. Rastliny, ktoré absorbujú minerály z pôdy, sú buď priamo konzumované ľuďmi alebo skŕmené zvieratami, ktoré sú potom zahrnuté do ľudskej stravy. Preto sa akýkoľvek nedostatok rastlinných produktov môže prejaviť u ľudí. Klimatická zmena spojená so zmeneným modelom zrážok by mohla vystaviť pôdy značnému riziku fyzikálnej a chemickej degradácie. Je nevyhnutné obhospodarovať pôdu tak, aby sa minimalizovala jej degradácia a aby boli dostatočné prínosy pre ľudské zdravie.

Preto apelujme na všetkých –  chráňme si pôdu a správajme sa k nej citlivo ako k nášmu zdraviu.