Články z kategórie Poľnocast
Od dojenia do kanvy alebo skleného potrubia, až po dojacie roboty, kde prácu ľudských rúk nahrádzajú sofistikované zariadenia. Skok, ktorý urobilo naše poľnohospodárstvo za päťdesiat rokov priniesol rozvoj technológií, ale aj nezáujem pracovať v živočíšnej výrobe. Družstvo, kde v minulosti robilo tisíc ľudí, dnes zachraňujú pri produkcii mlieka utečenci z Ukrajiny. Ján Paciga, predseda predstavenstva akciovej spoločnosti AGRIA Liptovský Ondrej hovorí o tom, ako sa za 50 rokov jeho pôsobenia v poľnohospodárstve premenil náš chlebový rezort a ako sme sa zmenili my.
Slovenská poľnohospodárska univerzita pripravuje už viac ako sedemdesiat rokov odborníkov pre agrárnu prax. Vzhľadom na to, že ide o jedinú univerzitu agrárneho zamerania u nás, rozsah výučby a skladba študijných odborov priamo ovplyvňujú kvalitu a počet agronómov, zootechnikov či mechanizátorov, ktorí prichádzajú do praxe. O potrebách agrárnej praxe, počtoch absolventov poľnohospodárskych odborov a napríklad aj o tom, či je univerzita stále celoslovenskou sme sa rozprávali s Klaudiou Halászovou, rektorkou SPU v Nitre.
Poľnohospodári siahajú stále vo výraznejšej miere vo svojich osevných plánoch po tvrdej pšenici. Ak v roku 2020 dosahovali výmery ozimnej a jarnej tvrdej pšenice spolu 36 tisíc hektárov, v roku 2021 to bolo už takmer 50 tisíc hektárov a vlani cez 60 tisíc hektárov. O perspektívach pestovania a spracovania tvrdej pšenice sa uskutočnila v stredu 22. februára 2023 v Trnave aj konferencia. O cenových rozdieloch medzi tvrdou a mäkkou pšenicou, o dôvodoch prečo sa Slovensko stalo v regióne strednej Európy lídrom v jej produkcii, ale aj tom, či sme sa s rozvojom jej pestovania opäť nestali len surovinou základňou bez tvorby pridanej hodnoty sme sa rozprávali s organizátorom konferencie Ondrejom Fačkovcom. Vypočujte sa ďalší diel podcastu portálu poľnoinfo.sk.
Škody, ktoré každoročne spôsobuje premnožená poľovná zver dosahujú v rastlinnej výrobe približne 20 miliónov eur ročne. Pomôcť vyriešiť tento problém má aj nový zákon o poľovníctve, ktorý pripravilo ministerstvo pôdohospodárstva. Do Národnej rady SR bude predložený v najbližších týždňoch. Existuje šanca schváliť takýto zákon v čase prebiehajúcej volebnej kampane? Ponúka riešenie zodpovednosti užívateľa poľovného revíru za škody spôsobené zverou? A prečo bolo nutné navrhnúť zrušenie povinného členstva v Slovenskej poľovníckej komore? Pýtali sme sa Tibora Jančoka, generálneho riaditeľa Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Štát by mal podporiť tvorbu potravinárskych odbytových združení sumou 9 miliónov eur. Robí to bez súčinnosti so samotnými výrobcami potravín, ktorí poukazujú na množstvo úskalí, ktoré návrh prináša. Nedostatočná transparentnosť či diskriminácia sú len niektorými z nich. Cieľom opatrenia je viac slovenských potravín v našich školách či inštitúciách. Posledný takýto pokus v podobe Národného potravinového katalógu, ktorý vznikal tiež bez komunikácie s potravinármi, skončil podaním viacerých trestných oznámení. Nielen o odbytových organizáciách, ale aj o ďalších perspektívach potravinárstva hovoríme s Janou Venhartovou, riaditeľkou Potravinárskej komory Slovenska.
Prístup roľníkov k hospodáreniu na pôde sa postupne, aj pod tlakom európskych politík mení. V záujme znižovania použitia herbicídov dochádza k renesancii mechanickej ochrany rastlín. Reagujú na to aj európski výrobcovia techniky. Róbert Pecko, dlhoročný zástupca nemeckého producenta, je asi najlepším príkladom týchto zmien. Firma, v ktorej pôsobí, v minulosti vyrábala a predávala postrekovače. Dnes ich poľnohospodárom neponúkajú, no naopak produkujú plečky, ktoré ešte pred rokmi nevyvíjali.
Pôdohospodárska platobná agentúra ukončila vyplácanie priamych platieb pre aktuálny kalendárny rok 9. decembra 2022. Rozhodnutia k priamym platbám pritom stále vydáva. Koľko prostriedkov stihli vyplatiť, ako riešia problémy so svahovitosťou alebo kedy budú vyhodnotené projektové podpory sme sa rozprávali s Jozefom Kissom, generálnym riaditeľom PPA.
Základný výrobný prostriedok poľnohospodárov je pôda. Ako v nej udržať vlahu a ako ju chrániť? Môžu nahradiť súčasné technológie napríklad závlahy? Napriek tomu, že Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre má jedinečné postavenie medzi našimi vysokými školami, počet absolventov, ktorí z jej lavíc prúdia do praxe je nedostatočný. Aj o tom sme hovorili s Pavlom Findurom prorektorom SPU v Nitre.
Neoficiálne vraj Európska komisia náš Strategický plán na roky 2023 - 2027 uzavrela. Narastie v budúcich rokoch naša produkcia ovocia, zeleniny či živočíšnych komodít? Ako sa zmenia priame platby? Budú úspešné ekoschémy? Akým spôsobom budú podporené investície? Je možné vytvárať v strategickom pláne zmeny, ktoré budú reflektovať na novú situáciu? A ako sme na tom v porovnaní s ostatnými štátmi? Na všetky tieto otázky odpovedal Ján Pokrivčák, riaditeľ Inštitútu pôdohospodárskej politiky na ministerstve pôdohospodárstva.
Česká republika je najväčším dovozcom potravín na Slovensko. S Danou Večeřovou, prezidentkou Potravinárskej komory ČR sa v podcaste portálu poľnoinfo.sk rozpráva Juraj Huba aj o tom, čo je za úspešným príbehom tamojších potravinárov. Nevynechali sme ani tému aktuálneho nárastu cien energií a ohrození, ktoré to pre výrobu potravín prináša. Zaujímalo nás aj to, či existujú slovenské potravinárske výrobky, ktoré môžu obohatiť ponuku na pultoch českých obchodov.
V dnešnom podcaste hovoríme o problematike pestovania zemiakov v prvých štyroch desaťročiach po druhej svetovej vojne. Ešte predtým boli zemiaky všade. V kuchyni, v krmovinárskom priemysle ale aj pri spracovaní napríklad na škrob. Od začiatku kolektivizácie sa výmery pestovania zemiakov začali znižovať.
Samuel Vlčan, minister pôdohospodárstva hovorí v rozhovore pre portál poľnoinfo.sk o projektových podporách, aj o aktuálnom počte podaných žiadosti v prebiehajúcej výzve s alokáciou 110 miliónov eur. Téma priamo nadväzuje na situáciu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre a dôvere Európskej komisie k našim rezortným inštitúciám. V rozhovore s Jurajom Hubom minister neobchádza ani tému pripomienok Bruselu k nášmu strategickému plánu, opisuje situáciu v Slovenskom pozemkovom fonde, ktorá sa priamo dotýka poľnohospodárov či predstavuje novelu zákona o pozemkových úpravách. Schválenie nových štátnych pomocí v Bruseli alebo spájanie nitrianskych rezortných inštitúcií sú ďalšími témami podcastu.
Pravidelná aktualizácia Registra poľnohospodárskych produkčných blokov (LPIS) vyradila podľa prvotných informácií 25 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy z možnosti čerpať podporu. Dôvodom boli údajné nedopasky pasienkov a zárasty stromov a kríkov. Čo sú napríklad nedopasky si vysvetľovali poľnohospodári s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou na minulotýždňovom webinári či v teréne. Na čo si majú dať žiadatelia pozor napríklad aj po aktuálnom podaní žiadostí o priame platby sme sa rozprávali s Martinom Rovašom z Odboru poľnohospodárstva a služieb na Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore.
Hlavným dôvodom, prečo sa majú poľnohospodári združovať je zlepšenie vyjednávacej schopnosti a tým získanie čo najlepšej ceny za svoju produkciu. Uviedol to Anton Pecár, predseda Odbytového družstva západ v podcaste portálu poľnoinfo.sk. V rozhovore s Jurajom Hubom sa dozviete aj to, ako dokázala ich odbytovka strojnásobiť predávanú produkciu, či do budúcnosti pôjdu napríklad cestou výstavby vlastnej kafilérie alebo do akej miery využijú sektorové intervencie, ktoré od budúceho roka podporia z európskych zdrojov spoločný predaj produkcie poľnohospodármi.
Prečo slovenský strakatý dobytok nenazývame jednoducho simentál? Na základe čoho došlo k prehodnoteniu prístupu, že dojniciam už nestaviame uzavreté teplé maštale, no obrovské vzdušné haly? Nemôže dôjsť k tomu, že tak ako za pomoci vedy dnes vyberáme najhodnotnejšie zvieratá, budeme to aplikovať aj na ľudí? Napríklad pri výbere vhodného partnera? Jozefa Bullu, celoživotného výskumníka zameraného na genetiku sa pýtal aj tieto otázky Juraj Huba. V podcaste portálu poľnoinfo.sk však odznie oveľa viac. O histórii našej živočíšnej výroby, či našom prístupe k vedeckým poznatkom a vzťahu štátu k vede a výskumu.
Najnovšie komentáre
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Partneri
Najkomentovanejšie za 7 dní