Články z kategórie Poľnocast
So Stanislavom Becíkom sme sa rozprávali o slovenskom poľnohospodárstve. Neobišli sme dôvody jeho predčasného konca na pozícii ministra, zaujímalo nás, či nečakal, že po voľbách bude novým šéfom agrorezortu jeho syn, súčasný predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja a či je ako bývalý tieňový minister strany SMER-SD spokojný s aktuálnym vedením agrosektora. Stanislav Becík sa rozhovoril aj o tom, že si želá, aby politické strany nevideli v rezorte pôdohospodárstva mešec, ktorý im musí prispievať na iné ciele, ako rozvoj odvetvia. Nevynechali sme ani tému Celoslovenských dní poľa, ktoré deväť rokov spoluorganizoval, strategického plánu alebo billboardu so sloganom „Slovensko 1 v pestovaní buriny“, ktorým vítal predošlého ministra.
Július Medveď je jedným z posledných ľudí v republike, ktorí môžu podať komplexný obraz o stave poľnohospodárstva z pohľadu posledných desaťročí. Patrí k postkolektivizačnej generácii, ktorá nastúpila do agrorezortu v polovici šesťdesiatych rokov. Vtedajšie poľnohospodárstvo bolo stále tvrdo zasiahnuté kolektivizáciou a chýbal mu výkon. V rozhovore pre portál poľnoinfo.sk Július Medveď spomína, aké reformy boli potrebné pre jeho naštartovanie. Objasňuje napríklad, čo stálo za myšlienkou pridruženej výroby, ktorej je spoluautor, hovorí o diferenciálnych príplatkoch či neskoršej transformácii družstiev. Počas rozhovoru neobchádzame ani strategický plán a v závere sa Július Medveď rozhovorí o jeho pohľade na to, akým spôsobom naštartovať rezort v súčasnosti.
Jozef Bíreš, nový minister pôdohospodárstva, bol do funkcie vymenovaný presne pred týždňom. Portálu poľnoinfo.sk poskytol dnes (22.5.2023) rozsiahly rozhovor o tom, ako sa dajú z pozície šéfa rezortu riešiť vysoké ceny potravín, ako bude postupovať pri ukrajinských agrokomoditách a či chystá v rezorte personálne zmeny. Neobišli sme ani tému vyhodnotenia investičnej poľnohospodárskej výzvy, prípravu čerpania prostriedkov zo strategického plánu, vyplatenia odškodnenia za dovoz ukrajinských komodít na Slovensko a nevynechali sme ani situáciu v pozemkovom fonde. Nakoniec sme sa nového ministra pýtali, či vymenovanie za šéfa rezortu vníma ako satisfakciu po snahe exministra Jána Mičovského nahradiť ho vo funkcii šéfa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
Investičná výzva zameraná na poľnohospodárske podniky mala byť zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry vyhodnotená do konca marca 2023. Podarilo sa? A čo podávanie žiadostí o priame platby? Ekoschémy, spôsoby uplatňovania stropovania alebo súpis nájomných a užívacích vzťahov. Situácia na Slovenskom pozemkovom fonde dokonca môže našich poľnohospodárov odstrihnúť od priamych platieb. V systéme je stále mnoho nejasností a denne dochádza k zmenám. V pondelok nám na otázky odpovedal Jozef Kiss, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Ak ešte počas rozhovoru sa zdalo, že súpis nájomných a užívacích vzťahov bude musieť predkladať poľnohospodár už k podaniu žiadosti, tak podľa utorkových informácií to bude stačiť urobiť k 31. júlu.
Od dojenia do kanvy alebo skleného potrubia, až po dojacie roboty, kde prácu ľudských rúk nahrádzajú sofistikované zariadenia. Skok, ktorý urobilo naše poľnohospodárstvo za päťdesiat rokov priniesol rozvoj technológií, ale aj nezáujem pracovať v živočíšnej výrobe. Družstvo, kde v minulosti robilo tisíc ľudí, dnes zachraňujú pri produkcii mlieka utečenci z Ukrajiny. Ján Paciga, predseda predstavenstva akciovej spoločnosti AGRIA Liptovský Ondrej hovorí o tom, ako sa za 50 rokov jeho pôsobenia v poľnohospodárstve premenil náš chlebový rezort a ako sme sa zmenili my.
Slovenská poľnohospodárska univerzita pripravuje už viac ako sedemdesiat rokov odborníkov pre agrárnu prax. Vzhľadom na to, že ide o jedinú univerzitu agrárneho zamerania u nás, rozsah výučby a skladba študijných odborov priamo ovplyvňujú kvalitu a počet agronómov, zootechnikov či mechanizátorov, ktorí prichádzajú do praxe. O potrebách agrárnej praxe, počtoch absolventov poľnohospodárskych odborov a napríklad aj o tom, či je univerzita stále celoslovenskou sme sa rozprávali s Klaudiou Halászovou, rektorkou SPU v Nitre.
Poľnohospodári siahajú stále vo výraznejšej miere vo svojich osevných plánoch po tvrdej pšenici. Ak v roku 2020 dosahovali výmery ozimnej a jarnej tvrdej pšenice spolu 36 tisíc hektárov, v roku 2021 to bolo už takmer 50 tisíc hektárov a vlani cez 60 tisíc hektárov. O perspektívach pestovania a spracovania tvrdej pšenice sa uskutočnila v stredu 22. februára 2023 v Trnave aj konferencia. O cenových rozdieloch medzi tvrdou a mäkkou pšenicou, o dôvodoch prečo sa Slovensko stalo v regióne strednej Európy lídrom v jej produkcii, ale aj tom, či sme sa s rozvojom jej pestovania opäť nestali len surovinou základňou bez tvorby pridanej hodnoty sme sa rozprávali s organizátorom konferencie Ondrejom Fačkovcom. Vypočujte sa ďalší diel podcastu portálu poľnoinfo.sk.
Škody, ktoré každoročne spôsobuje premnožená poľovná zver dosahujú v rastlinnej výrobe približne 20 miliónov eur ročne. Pomôcť vyriešiť tento problém má aj nový zákon o poľovníctve, ktorý pripravilo ministerstvo pôdohospodárstva. Do Národnej rady SR bude predložený v najbližších týždňoch. Existuje šanca schváliť takýto zákon v čase prebiehajúcej volebnej kampane? Ponúka riešenie zodpovednosti užívateľa poľovného revíru za škody spôsobené zverou? A prečo bolo nutné navrhnúť zrušenie povinného členstva v Slovenskej poľovníckej komore? Pýtali sme sa Tibora Jančoka, generálneho riaditeľa Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Štát by mal podporiť tvorbu potravinárskych odbytových združení sumou 9 miliónov eur. Robí to bez súčinnosti so samotnými výrobcami potravín, ktorí poukazujú na množstvo úskalí, ktoré návrh prináša. Nedostatočná transparentnosť či diskriminácia sú len niektorými z nich. Cieľom opatrenia je viac slovenských potravín v našich školách či inštitúciách. Posledný takýto pokus v podobe Národného potravinového katalógu, ktorý vznikal tiež bez komunikácie s potravinármi, skončil podaním viacerých trestných oznámení. Nielen o odbytových organizáciách, ale aj o ďalších perspektívach potravinárstva hovoríme s Janou Venhartovou, riaditeľkou Potravinárskej komory Slovenska.
Prístup roľníkov k hospodáreniu na pôde sa postupne, aj pod tlakom európskych politík mení. V záujme znižovania použitia herbicídov dochádza k renesancii mechanickej ochrany rastlín. Reagujú na to aj európski výrobcovia techniky. Róbert Pecko, dlhoročný zástupca nemeckého producenta, je asi najlepším príkladom týchto zmien. Firma, v ktorej pôsobí, v minulosti vyrábala a predávala postrekovače. Dnes ich poľnohospodárom neponúkajú, no naopak produkujú plečky, ktoré ešte pred rokmi nevyvíjali.
Pôdohospodárska platobná agentúra ukončila vyplácanie priamych platieb pre aktuálny kalendárny rok 9. decembra 2022. Rozhodnutia k priamym platbám pritom stále vydáva. Koľko prostriedkov stihli vyplatiť, ako riešia problémy so svahovitosťou alebo kedy budú vyhodnotené projektové podpory sme sa rozprávali s Jozefom Kissom, generálnym riaditeľom PPA.
Základný výrobný prostriedok poľnohospodárov je pôda. Ako v nej udržať vlahu a ako ju chrániť? Môžu nahradiť súčasné technológie napríklad závlahy? Napriek tomu, že Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre má jedinečné postavenie medzi našimi vysokými školami, počet absolventov, ktorí z jej lavíc prúdia do praxe je nedostatočný. Aj o tom sme hovorili s Pavlom Findurom prorektorom SPU v Nitre.
Neoficiálne vraj Európska komisia náš Strategický plán na roky 2023 - 2027 uzavrela. Narastie v budúcich rokoch naša produkcia ovocia, zeleniny či živočíšnych komodít? Ako sa zmenia priame platby? Budú úspešné ekoschémy? Akým spôsobom budú podporené investície? Je možné vytvárať v strategickom pláne zmeny, ktoré budú reflektovať na novú situáciu? A ako sme na tom v porovnaní s ostatnými štátmi? Na všetky tieto otázky odpovedal Ján Pokrivčák, riaditeľ Inštitútu pôdohospodárskej politiky na ministerstve pôdohospodárstva.
Česká republika je najväčším dovozcom potravín na Slovensko. S Danou Večeřovou, prezidentkou Potravinárskej komory ČR sa v podcaste portálu poľnoinfo.sk rozpráva Juraj Huba aj o tom, čo je za úspešným príbehom tamojších potravinárov. Nevynechali sme ani tému aktuálneho nárastu cien energií a ohrození, ktoré to pre výrobu potravín prináša. Zaujímalo nás aj to, či existujú slovenské potravinárske výrobky, ktoré môžu obohatiť ponuku na pultoch českých obchodov.
V dnešnom podcaste hovoríme o problematike pestovania zemiakov v prvých štyroch desaťročiach po druhej svetovej vojne. Ešte predtým boli zemiaky všade. V kuchyni, v krmovinárskom priemysle ale aj pri spracovaní napríklad na škrob. Od začiatku kolektivizácie sa výmery pestovania zemiakov začali znižovať.
Najnovšie komentáre
Aktuálna predpoveď počasia
Komerčné informácie
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Partneri
Najkomentovanejšie za 7 dní