Eurofondová podpora agrosektora na Slovensku už roky nevyhnutne musí pripomínať populárny socialistický vtip o robotníkovi, ktorý sa z nakradnutých súčiastok doma snaží vyrobiť šijací stroj, no vždy mu z toho vyjde guľomet.

Nedávno uzatvorené agrodotačné obdobie 2014 až 2022 (nejde o omyl, oficiálne skončilo rokom 2025) opäť potvrdilo, že Slovensko nepatrí medzi európsku špičku v disciplíne projektové podpory.

Vo väčšine poľnohospodárskych podnikov sa častejšie pochvalných slov ako investičné výzvy dočká aj počasie. Niet sa čo čudovať. Dôvodov pre tento postoj sa od vstupu Slovenska do EÚ nakopilo už veľa.

Poľnohospodárov odrádza byrokratická náročnosť, nepredvídateľnosť a neistota. Ak peniaze neskončia v haciendach, niekto si za ne nepýta všimné, tak sa vyplácajú na techniku, ktorá agropodnikom nechýba alebo vtedy, keď ju nepotrebujú.

Koniec čakania

Viacero členských štátov preto už dlhšie ide na doručovanie európskych zdrojov inak. Zapojili do neho banky, čo vyplácanie agrodotácií zefektívnilo a zvýšilo jeho dosah.

Hovorí sa tomu finančné nástroje a slovenský agrorezort ich ako alternatívu k investičným podporám zaviedol pred štartom nového programového obdobia.

Z druhého piliera na ňu vyčlenil bezmála 280 miliónov eur. Na rozdiel od nevratných grantov by štát podnikom uľahčil prístup k výhodnému bankovému úveru alebo im čiastočne pomáhal s jeho splácaním.

Pri dlhodobých patáliách Pôdohospodárskej platobnej agentúry by to dávalo zmysel. Poľnohospodári nemusia striehnuť na výzvy a dúfať, že v nich nájdu potrebný druh technológie a uspejú v súťaži so stovkami ďalších záujemcov.

Do banky môžu zájsť kedykoľvek, len ju treba presvedčiť o životaschopnosti ich zámeru. Uľahčí im to plánovanie a odbremení od množstva papierov.

Keď peniaze splatia, štát ich vie posunúť ďalším poľnohospodárom. Banky do systému navyše pridajú vlastné zdroje, čo z neho zároveň vyradí špekulantov, podvodníkov a neperspektívne projekty.

Obava z nepoznaného je pochopiteľná, no rozptýliť medzi poľnohospodármi ju môžu skúsenosti tisícov slovenských podnikateľov z ostatných sektorov, ktorí vďaka finančným nástrojom prežili ťažké pandemické časy.

O rok už určite

Lenže okolo finančných nástrojov je už veľmi dlho ticho. Informovanie o ich príprave sa podobá na výhovorky nespoľahlivého kamaráta, ktorý sľubuje, že požičané peniaze už-už vráti .

Zvýhodnené úvery mali poľnohospodári čerpať hneď od začiatku dotačného obdobia, potom sa mali spustiť v roku 2024, a neskôr už celkom určite v roku 2025. Je polovica roka 2026 a nikto o nich nevie nič.

V časti agrosektora, ale aj vo finančných inštitúciách prevláda pocit, že ide o zámerné obštrukcie, ktoré mali úverovú podporu nechať zapadnúť prachom, aby nikomu za ňou ani nebolo ľúto a mohla sa potichu preliať do tradičných investičných výziev.

To sa postupnými krokmi aj deje. Po poslednej modifikácii strategického plánu už z finančných nástrojov zostalo len torzo a aj to len pre mladých farmárov. Zistiť, koľko presne, je pre umne vybudovanú informačnú hradbu na agrorezorte takmer nemožné.

V každom prípade je to škoda. Finančné nástroje mohli z verejnej podpory poľnohospodárstva odstrániť neistotu, korupciu a neefektívne plytvanie. Chvíľku sa zdalo, že to skúsime inak, no ako naschvál z toho vyšlo to, čo vždy.

Poľnohospodári si zopakujú úmorné čakanie na vyhlasovanie výziev, ich nekonečné vyhodnocovanie a stresy s doťahovaním projektov v hodine dvanástej. Sem tam sa stane, že niektorý podnik pre formálne chyby bude musieť dotáciu vrátiť alebo ich pre nezrovnalosti a podvody bude v stovkách miliónov posielať späť do rozpočtu EÚ štát.

Celkom určite sa v slovenskom agrosektore nájde skupina ľudí, ktorým to takto vyhovuje. Lebo istota je guľomet.

 

Čo sa stalo:

EÚ predstavila nový akčný plán pre hnojivá. Dokument, ktorý nenadchol nikoho, si za cieľ kladie znížiť závislosť na dovoze hnojív z tretích krajín, čím sa domáci agrosektor v budúcnosti vyhne cenovej horskej dráhe. Jej plán sa dá najlepšie zhrnúť tak, že európskych výrobcov hnojív podporí, aby vyrábali viac a farmárov, aby používali menej. Alternatívou má byť viac maštaľného hnoja, digestátu a precízne poľnohospodárstvo, teda senzory, satelity, variabilné hnojenie a drony.

 

Čo nás čaká

Pri hnojivách Únia môže odporúčať drony, pretože je v ich prípade pomerne benevolentná. Keď ale chce farmár ten istý dron použiť na postreky proti škodcom, má väčšinou smolu. Európska smernica totiž leteckú aplikáciu pesticídov zakazuje. Zatiaľ. Členské štáty EÚ teraz podporili uvoľnenie pravidiel pre cielené postreky pesticídov, ktoré sú nebezpečnejšie pri aplikácii zo zeme.