Hoci úroky v bankách vlani výrazne narástli, záujem o úvery zo strany agropodnikateľov to výrazne neovplyvnilo. Podľa takzvanej Zelenej správy, teda Správy o poľnohospodárstve a potravinárstve v SR za rok 2023, sa ich objem vlani opäť zvýšil.

„Napriek významnému zvýšeniu úrokových sadzieb v roku 2023 – v prípade nových úverov z 2,4 percenta v roku 2022 na ich priemernú úroveň 5,3 percenta v roku 2023, evidujeme medziročné zvýšenie úverov o 4,7 percenta,“ konštatuje sa v Zelenej správe.

Objem úverov do odvetvia tak vlani dosiahol asi 1 miliardu 97 miliónov eur. Oproti predchádzajúcemu roku zaúverovanosť stúpla o asi 50 miliónov eur.

„Naši poľnohospodári zaznamenali v roku 2022 kladný hospodársky výsledok. Aj vďaka tomu sa mohli v roku 2023 opäť o čosi viac nadýchnuť a začať investovať. Práve preto mohli mať viac záujem o dlhodobejšie úvery z bánk. Aj naďalej sú však veľmi populárne aj tzv. preklenovacie krátkodobé úvery. Keďže na prelome rokov 2023/2024 bol problém s vyplácaním priamych platieb, môžeme predpokladať, že za rok 2024 budú štatistiky hovoriť o prevažne krátkodobých úveroch v poľnohospodárstve,“ vysvetlil Matej Korpáš zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Dominujú dlhodobé pôžičky

Záujem o inovovanie a zefektívňovanie svojej výroby deklarujú poľnohospodári dlhodobo. Práve úvery sú jednou z možností, ako ich vedia financovať.

„Úvery sú do značnej miery napojené aj na aktuálne výzvy z ministerstva pôdohospodárstva, respektíve z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. V niektorých prípadoch poľnohospodári nečakajú ani na výzvy z ministerstva a snažia sa investovať vo vlastnej réžii. Aj na to im slúžia finančné prostriedky z bánk,“ dodal M. Korpáš.

Najviac úverov bolo vlani čerpaných na 5 a viac rokov, a to v objeme 600 miliónov eur. Išlo teda o dlhodobé úvery, určené najmä na investície.

„A to do hmotného majetku – investície do pôdy a na financovanie budov a stavieb, strojov a zariadení. Časť úverov bola použitá na technický rozvoj – mechanizáciu, automatizáciu a robotizáciu pri nahradení ľudskej práce technikou. To umožnilo nahradiť pokles pracovníkov v sektore pri udržaní produkčnej schopnosti odvetvia,“ uvádza sa v Zelenej správe.

Na rozdiel od predchádzajúcich rokov, kedy ako druhé najčastejšie boli u poľnohospodárov krátkodobé úvery, vlani sa do popredia dostali tie strednodobé.

„V roku 2023 zaznamenávame výrazný medziročný pokles objemu poskytnutých krátkodobých úverov s dobou splatnosti kratšou ako 1 rok, ktoré predstavovali z celkového objemu úverov 221 miliónov eur. Strednodobé úvery od 1 do 5 rokov boli poskytnuté v objeme 276 miliónov eur, čo predstavuje výrazný medziročný nárast. Objem zlyhaných úverov z celkových úverov bol na úrovni 57 miliónov eur,“ konštatuje sa v Zelenej správe za minulý rok.

Kedy budú finančné nástroje?

Podľa pôvodných plánov malo byť pritom odvetvie už v tomto roku podporené aj finančnými nástrojmi pripravenými zo strany štátu. Hovorí o tom samotný Strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 – 2027.

„Zo zdrojov vyčlenených na investície sa bude podstatná časť realizovať prostredníctvom finančných nástrojov vo forme kombinácie záruk a grantov. Finančná alokácia na finančné nástroje predstavuje 278,7 milióna eur. Z toho 128,7 milióna eur budú predstavovať granty a 150 miliónov eur záruky,“ uvádza sa v strategickom pláne.

Pre aktuálny rok 2024 sa v ňom finančné nástroje spomínajú v rámci intervencií Produktívne investície v poľnohospodárskych podnikoch a Produktívne investície v poľnohospodárskych podnikoch – mladý poľnohospodár. V praxi však k ich využitiu doteraz nedošlo.

„Na implementácii finančných nástrojov MPRV SR pracuje, je to komplexná zložitá problematika a vyžaduje si dokonalú prípravu viacerých inštitúcii. Vzhľadom na fakt, že národná legislatíva k danej problematike vstúpila do platnosti až 1.11.2024, tak niektoré fázy implementácie nebolo možné doteraz začať implementovať,“ uviedlo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v písomnej odpovedi, ktorú si prevádzkovateľ portálu poľnoinfo.sk vyžiadal na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Na budúci rok

Na spustenie finančných nástrojov čakajú aj samotní poľnohospodári.

„Čakali sme, že to bude aj jedna z prvých intervencií, ktorá bude v rámci aktuálneho programovacieho obdobia implementovaná,“ skonštatoval Matej Korpáš z SPPK.

Podľa neho sa k téme komora pri rokovaniach s ministerstvom pravidelne vracia.

„Domnievame sa, že k posúvaniu termínu spustenia prispel aj fakt, že rezortné ministerstvo ešte rieši aj nevyčerpané finančné prostriedky z predošlého programovacieho obdobia, a tak má menej priestoru na nastavovanie nových opatrení z aktuálneho programovacieho obdobia. To je však veľká škoda, pretože finančné nástroje sú v našom poľnohospodárstve žiadaným prvkom,“ dodal Korpáš.

Časť poľnohospodárov by sa však mala finančných nástrojov dočkať o niekoľko mesiacov.

„Finančné nástroje strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky by mali byť aplikované v druhej polovici roku 2025 a budú sa týkať podpory mladých farmárov a prvovýroby,“ dodal rezort vo svojej písomnej odpovedi.

Z nej vyplýva, že objem peňazí určených pre finančné nástroje sa mierne zníži – a to v časti granty, pre ktoré je vyčlenených 128,4 milióna eur, teda o 300 tisíc eur menej, ako sa pôvodne plánovalo. Hoci rezort túto informáciu do odpovede zahrnul, nevysvetlil, prečo k tomuto poklesu dochádza – prevádzkovateľ portálu poľnoinfo.sk sa v položených otázkach pýtal na alokáciu, a nie na príčiny prípadných zmien.

Podrobnosti zistíme zatiaľ len z legislatívy

Otázky sme však položili smerom k tomu, ako majú konkrétne finančné nástroje fungovať. Dopytovali sme sa na presnú a komplexnú metodiku k zárukám aj grantom aj s finančnými alokáciami. Odpoveďou rezortu bol odkaz na Strategický plán, ktorého vlastný materiál aj s prílohami má celkovo 1247 strán, a na zákon č. 247/2024 o príspevkoch poskytovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na oficiálnu legislatívu sú odkázaní nateraz aj poľnohospodári. Podrobnosti o fungovaní finančných nástrojov v praxi totiž nemá ani samotná komora.

„Podľa dostupných informácií sa na opatrení pracuje a prebieha diskusia o nastavení nástroja so Slovak Investment Holding. O konkrétnych detailoch, ako to vlastne bude prebiehať v praxi, však máme len minimum informácií,“ vysvetlil Matej Korpáš z SPPK.

K odpovediam ministerstvo dodalo len to, že pomocou finančných nástrojov budú mať poľnohospodári jednoduchší prístup k úverom.

„Nakoľko z Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka im budú poskytované záruky na daný úver a zároveň aj nenávratný finančný príspevok. Poskytovanie záruk bude mať multiplikačný efekt na množstvo úverov, ktorými budú podporovaní mladí farmári a prvovýrobcovia,“ uviedol rezort v odpovedi zaslanej na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám.