Na jednej strane menej chorôb, no na tej druhej aj menej úrody – tak vplýva sucho na vinice. Vinič síce suchým podmienkam odoláva pomerne dobre, aktuálny rok však pestovatelia prirovnávajú k extrému. Niektorí sa s takýmito podmienkami ešte nestretli.

„Vinič má to šťastie, že má hlbokú koreňovú sústavu. Pri 15-20 ročnom  vinohrade sa bavíme o hĺbke 10-15 metrov, takže je dobre zakorenený. O prežitie v suchu teda bojovať až tak nemusí. My však vinič nepestujeme len preto, aby mal zelené listy, ale preto, aby sme mali relevantnú úrodu. A práve tá je v dnešnej situácii veľmi slabá,“ skonštatoval Lukáš Berta z vinárstva Berta v Strekove.

Rodinný podnik obhospodaruje 3 a pol hektára viniča, spracováva však aj nakúpené hrozno, ktoré spravidla odoberá z rozlohy 8 až 9 hektárov.

„Najhoršie je, že predpoveď počasia na najbližšie dva týždne neprináša nič pozitívne. Keď sa pozrieme do plánu spracovania, koľko hrozna by sme potrebovali, aby sme zaplnili naše kapacity, tak vieme, že budeme musieť nakúpiť viac hrozna, pretože úroda u nás bude o 40 až 50 percent nižšia. Podobný trend vidíme aj u pestovateľov v našom okolí,“ dodal Berta.

Obavy o výlisnosť

Jedna skutočnosť je množstvo hrozna, druhá je to, koľko šťavy z neho vytečie. Aj v tomto smere vznikajú u vinárov obavy.

„Vizuálne násada plodov je, ale bobuľky sú príliš malé. Keď ich aj rozrežeme, vidíme, že sú tam jadierka s minimom dužiny. Určite bude tento rok tiecť menej šťavy. Pesimisticky odhadujeme, že s množstvom muštu pôjdeme dole aj o 20-30 percent,“ vyjadril sa Tomáš Sládeček z vinárstva Velkeer vo Veľkom Kýre.

Lepšie to nevyzerá ani vo vrábeľskom vinohradníckom regióne.

„Bobuľky sú malé ako broky. Úroda je nižšia o asi 20 percent, zároveň predpokladáme nižšiu výlisnosť. Tá sa bežne pohybuje okolo 70-75 percent, teraz rátame tak 60 percent,“ skonštatoval Jozef Záhorský, vinársky technológ z vinárstva Predium Vráble.

Straty na mnohých miestach vzniknú aj z ďalšieho dôvodu.

„Okrem poklesu úrody o 20 percent musíme rátať aj s poklesom asi 5 percent z dôvodu zlatého žltnutia,“ dodal Záhorský.

Zber klope na dvere

Prvé zbery najskorších odrôd sa už v niektorých lokalitách Slovenska začali. Jednotliví pestovatelia sa budú pridávať postupne v najbližšom týždni až dvoch.

„Problémom je aj to, že hrozno dozrieva veľmi nerovnomerne. Niektoré strapce sú úplne zelené, akoby nenatiahli žiadnu vodu, v inej časti vinice zas máme strapce zrelšie, zrejme vďaka nejakej vlahe z podzemných vôd, ktorá na danom mieste mohla pôsobiť. V praxi to znamená, že zrejme budeme musieť robiť dvojfázový zber – najskôr oberieme to, čo je zrelšie a potom budeme čakať a dúfať, že nejaká vlaha príde a dozrie aj to ostatné,“ uviedol Lukáš Berta zo Strekova.

Predpovede meteorológov zatiaľ veľké nádeje nevzbudzujú.

„Nepotrebujeme nejakú lokálnu prehánku s 3-4 milimetrami, ale súvislý frontálny systém, ktorý by priniesol primeraný dážď a okolo 30-40 milimetrov,“ dodal Berta.

Obavy vyvolávajú aj možné búrky či krupobitie, ktoré býva súčasťou horúčav.

„Dážď by veľmi pomohol. Bojíme sa však toho, čo by mohlo prísť. Stáva sa, že keď je dlho takto sucho, tak potom v septembri prídu priveľké zrážky, začne vo veľkom pršať a to už môže byť problém. Keď je bobuľa malá a zrazu dostane priveľa vody, začne praskať a spôsobí to hnitie,“ dodal Jozef Záhorský z Vrábeľ.

Budú závlahy nevyhnutnosťou?

V extrémnych podmienkach sa viacerí pestovatelia rozhodli viniču pomôcť zavlažovaním.

„V jednej časti našich viníc máme zdroj vody, ktorý sme využili a natiahli sme kvapkové závlahy. Ide o štvorročný vinohrad, na ktorom už bolo vidno, že začína usychať. Takže závlaha mu pomohla a dnes vieme, že neuschne. Ale ako to pomôže úrode, to uvidíme až keď sa voda rozdistribuuje do rastlín, takže to odhadnúť zatiaľ nevieme. Celkovo je táto situácia pre nás nová, takéto extrémne sucho sme ešte nezažili,“ uviedol Lukáš Berta zo Strekova.

Pre zavlažovanie sa rozhodli aj vo Veľkom Kýre.

„Bodovo zavlažujeme aspoň štepy, ktoré sme dosádzali na jar 2025. Na viacerých bolo vidieť, že usychajú. Keď boli 40-stupňové horúčavy viac dní po sebe, teplota pôdy bola vyššia ako teplota ovzdušia a pôsobilo to veľmi zle na mladú výsadbu. Obávali sme sa, že mladé štepy by mohli úplne uschnúť vplyvom toho, že stratia listovú plochu,“ vysvetlil Tomáš Sládeček.

Do budúcna sa podľa neho bude potrebné zamyslieť aj nad plošnými závlahami.

„Aktuálna situácia nám vkladá do hlavy otázku, či nebude potrebné riešiť závlahy aj vo vinohradoch. Historicky sme ich tu nikdy nepoužívali. Ale bude sa treba nad nimi zamyslieť – nie kvôli zintenzívneniu produkcie, ale z hľadiska toho, aby sme zamedzili stresu pre jednotlivé korene. Pretože keď je rastlina v strese, vyžaduje si napríklad aj viac postrekov, lebo horšie odoláva chorobám,“ dodal Sládeček.

Úvahy nad závlahami sa objavujú aj u ďalších pestovateľov.

„Je to otázka nie dvadsiatich rokov, ale možno najbližších piatich rokov. Kto má vinice a nebude mať závlahy, bude mať veľký problém. A to nielen s úrodou, ale aj s vysádzaním mladých vinohradov. V takýchto suchách, ak bude mať niekto záujem vysadiť mladú vinicu, bez závlah sa to už nebude dať,“ dodal Jozef Záhorský z Vrábeľ.