Cirok je jednou z plodín, ktoré by po tohtoročnom suchu mali českí poľnohospodári zaradiť do osevného postupu, uviedol Jiří Hermuth z českého Národného centra poľnohospodárskeho a potravinového výskumu. Cirok podľa neho potrebuje na tvorbu sušiny zhruba o tretinu menej vody ako kukurica. Pri dlhotrvajúcom suchu navyše nezasychá, ale po ďalších zrážkach sa vracia k rastu a tvorbe biomasy. Hermuth to povedal ČTK v utorok (15.9.2026) na akcii s názvom Poľný deň ciroku v Českej republike.

Ciroky sú teplomilné, na vodu nenáročné rastliny pôvodom z Afriky. S pestovaním tejto plodiny už niektorí poľnohospodári v Česku experimentujú.

“Sú však všeobecne konzervatívni a pokiaľ dospejú k väčšej zmene, tak to trvá. Kedy inokedy, ako po tomto roku, keď sucho zasiahlo úplne všetkých, by ju mali urobiť,” myslí si Hermuth.

Nielenže sa cirok hodí do suchých podmienok, ale prináša množstvo benefitov a ponúka rôzne využitie.

Na prelome storočí niektorí poľnohospodári začali pestovať cirok na biomasu pre budované bioplynové stanice. Neskôr sa začali pokusy s využitím v kŕmnych zmesiach.

„Tento rok je to z hľadiska krmiva významná plodina. Pretože poľnohospodári majú obrovský problém s trávnymi porastmi aj kukuricou a budú mať obrovský problém nakŕmiť zvieratá,“ povedal Hermuth, ktorý sa cirokom a jeho šľachtením zaoberá od 90. rokov minulého storočia.

Vtedy bol však záujem poľnohospodárov malý, pretože vody bolo dosť a pestovali sa iné plodiny.

V roku 2015 sa však záujem začal zvyšovať, pretože začalo päťročné obdobie sucha, ktoré sa skončilo až v roku 2020. Podľa klimatických modelov je pravdepodobné, že sa sucho bude opakovať častejšie.

Zrno ciroku je využiteľné na výrobu potravín.

“Výhodou je, že je bezlepkový a dá sa z neho robiť múka. Zároveň sa z neho dá variť bezlepkové pivo,” spomenul Hermuth výrobu v potštejnskom pivovare Clock, ktorý začal pred niekoľkými rokmi variť vrchne kvasené pivá typu ležiak.

“Pre mladú generáciu je to alternatíva, už nepije len tradičné plzenské pivá,” myslí si Hermuth.

Podľa neho pestovanie ciroku nevyžaduje od poľnohospodárov žiadne zvláštne know-how ani techniku.

“Bolo by fajn, aby to podporil štát a zároveň je potrebné vybudovať infraštruktúru na spracovanie. Tá zatiaľ chýba, aj keď postupne nejaká vzniká. Zmene sú viac naklonení ekopoľnohospodári,” povedal Hermuth.

Cirok je tiež atraktívny pre hmyz na prelome júna a júla, keď toho toľko nekvitne. Odborníci tiež experimentálne overili, že odpudzuje z pozemku hraboše. Hermuth spomenul aj ďalšie výhody ciroku oproti kukurici.

“Má rozsiahlejší koreňový systém, ktorý siaha do väčšej hĺbky. Podľa odrody možno cirok siať v úzkych aj širokých riadkoch, rastlina môže mať od 120 centimetrov do piatich metrov na výšku. V južnej Európe sa používa tiež ako predplodina pred pestovaním zeleniny, pretože dokáže pozemok po zaoraní vyčistiť od rôznych patogénov a škodcov,” uviedol Hermuth.

Vo svete je cirok piatou najpestovanejšou plodinou.

“V Maďarsku už je pomer pestovania kukurice a ciroku jedna k jednej. U nás sú problémové lokality, kam sa cirok hodí, napríklad na južnej Morave. Ale tento rok ma volali aj ľudia zo Šumavy, čo ma prekvapilo. Sucho tento rok trápilo všetkých,” povedal Hermuth.