Poľnohospodári majú za sebou ďalšiu náročnú sezónu, ktorú poznačilo sucho a nízke úrody. Tí, ktorí si svoje plodiny poistili, teraz čakajú aj na štátnu podporu poistného. Pokiaľ sa štát na jednej strane chystá plošne odškodňovať za sucho, výzvu, ktorá má agropodnikateľom pomôcť preklenúť nepriazeň počasia, v tomto roku zatiaľ ani nevyhlásil. V minulosti pritom bývala výzva na podporu poistného zverejnená už v jarných mesiacoch. Pri vlaňajšej výzve poľnohospodári stále zostávajú bez refundácie zaplateného poistného.

„Podľa odhadov sa poisťuje približne 40 až 50 percent poľnohospodárov. Niektorí si poisťujú len základné riziká, ako sú ľadovec, požiar či víchrica, a poistenie uzatvárajú iba na plodiny, ktoré sami považujú za najviac ohrozené. Čím ďalej viac farmárov sa však poisťuje oveľa komplexnejšie a tým efektívnejšie, vrátane poistenia sucha. Tí tento rok urobili správne rozhodnutie, nakoľko tohtoročná sezóna už od jari potrápila oziminy a neskôr katastrofický scenár postihol porasty kukurice, slnečnice, sóje či v mnohých prípadoch aj cukrovú repu,“ skonštatoval Dalibor Bán, riaditeľ Agra poisťovne.

Správny krok

K podnikom, ktoré tento rok poistenie posilnili, patrí aj Poľnohospodárske družstvo Bátorove Kosihy.

„Do minulého roka sme poisťovali len cukrovú repu. Tento rok sme sa ale rozhodli poistiť aj repku, ktorú máme vysiatu na 600 hektároch. Nechceli sme ísť do rizika, že nevzíde. Toto riziko sme vnímali z dôvodu tohtoročnej sezóny. Od mája doteraz padlo asi 50 mm zrážok. V máji to bolo 23 mm, za celé leto 13 mm a v minulom týždni zo stredy na štvrtok napršalo 21 mm. Ale v lete počas troch mesiacov sme mali skutočne len 13 mm zrážok. Úrody máme polovičné pri hrozne, repke aj slnečnici. Kukuricu už ani nepestujeme, nemá to význam,“ vysvetlil Maroš Szász, člen predstavenstva PD Bátorove Kosihy.

Rozšíriť poistenie pre tento rok považuje za dobré rozhodnutie.

„Či repka vzíde, závisí od počasia, ale zatiaľ to s ňou vyzerá biedne. Nechcem to zakríknuť, no vyzerá to tak, že poistenie sa pre tento rok oplatilo,“ dodal Szász.

Stále bez výzvy

Už od roku 2019 časť nákladov na poistné prepláca poľnohospodárom štát. Výzvy boli vyhlasované každoročne a počet žiadateľov rástol. Tento rok však vyhlásenie výzvy vyvoláva čoraz väčšie otázky. Zatiaľ čo v minulých rokoch bývala vyhlásená skôr, niekedy dokonca už v jarných mesiacoch, teraz nebola zverejnená ani pred blížiacim sa koncom októbra.

„Tak zlý rok, ako je tento, si nepamätajú ani ľudia, ktorí u nás na podniku pracujú 40 rokov – aj čo sa týka počasia, aj úrod. Tento rok je extrémne zlý a štátna pomoc by mala byť o to dochvíľnejšia a precíznejšia,“ skonštatoval Maroš Szász.

Vyhlásenie výzvy sa očakávalo práve počas októbra, zatiaľ sa však čakanie na realitu nepremenilo.

„Poľnohospodári by určite prijali, keby bola výzva na poistné už vyhlásená. Keďže tento systém podpory už mesiace mešká a práve v tomto roku, keď všetci riešia dôsledky extrémneho sucha, by výzva na poistné mohla byť motiváciou pre poľnohospodárov, aby si svoje plodiny viac poisťovali. Na preplácanie časti ročného poistného sú zvyknutí už niekoľko rokov,“ uviedla Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Neistota rastie

Problémy sa ťahajú už od minulého roka, keď síce výzva bola vyhlásená skôr, no o vyplatení prostriedkov sa to povedať nedá. Dôvodom mali byť technické problémy v systémoch Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Meškanie tohtoročnej výzvy si poľnohospodári vysvetľovali práve tým, že najskôr musí byť vyplatená tá z predchádzajúceho roka.

„Tieto finančné prostriedky sú očakávané, nakoľko boli plánované. Refundácia nákladov na poistenie mala byť  vyplatená tak, ako to zvyklo byť vždy, ku koncu roku, v ktorom poľnohospodári požiadali o podporu na poistenie. Je to nefér voči žiadateľom, poľnohospodárom. Fungovalo to celkom dobre od roku 2019 do roku 2024. Farmári si už zvykli a očakávali, že aj po prechode na nový spôsob alebo systém podpory poistenia budú procesy, postupy a termíny približne podobné. Namiesto toho sa stretli s oveľa komplikovanejším systémom podania žiadosti a o termíne vyplatenia, respektíve nevyplatenia prostriedkov, ani nehovorím“ uviedol Dalibor Bán.

Práve vlani celý systém dotovania poistného prešiel zmenou financovania. Zatiaľ čo v minulosti išlo o štátnu pomoc vyplácanú zo štátneho rozpočtu, od roku 2025 je financovaná z fondov Európskej únie. Meškanie  oproti tradičným termínom môže mať podľa riaditeľa špecializovanej poisťovne dopad aj do budúcnosti.

„Klesá dôvera v už ako tak fungujúci systém a o to horšie je plánovanie finančného charakteru v samotných podnikoch farmárov. To, že nová výzva stále nie je vyhlásená ako špecializovaný poisťovateľ poľnohospodárov vidíme ako veľký problém, nakoľko sa u nás slabo využívajú možnosti systémových riešení,“ dodal Bán.

Podpora verzus odškodňovanie

Hoci poistením možno kryť rôzne riziká, z ktorých viaceré tento rok potrápili poľnohospodárov v rôznych kútoch Slovenska, práve riziko sucha je tento rok najpálčivejšie. Podľa odhadov sa proti nemu poisťuje 10 až 15 percent z celkového počtu poľnohospodárov, a aj to nie všetky, voči suchu poistiteľné plodiny.

„U nás je to už takmer každá piata poistná zmluva. Záujem z roka na rok evidentne stúpa, a rapídny skok je vždy predovšetkým po suchom roku. Inak tomu nebolo ani po roku 2022, keď sa počet zmlúv s poistením sucha viac ako zdvojnásobil. Podobný scenár očakávame aj tento rok, a práve z uvedeného dôvodu ďalej rozširujeme zoznam poistiteľných plodín. K slnečnici, kukurici, sóji a ozimným obilninám pribudnú jarné obilniny, repka a cirok,“ uviedol Dalibor Bán.

Po spustení dotácií na poistné podľa neho stúpal záujem o poisťovanie sa všeobecne – aj v rámci iných rizík. O poistení sa dlhodobo hovorí ako o základnom pilieri krytia rizík v agrosektore, ktoré by malo byť systémové.

„V mnohých iných krajinách takéto mechanizmy fungujú veľmi dobre. Sú nastavené tak, že v prvom rade si poľnohospodári vedia do  svojich ekonomických  plánov zapracovať  aj náklady spojené s poistením. Po druhé, je to šanca pre štátnu kasu, ako jednoduchšie a lacnejšie zvládnuť veľké problémy vyplývajúce z extrémov počasia ako napríklad sucho či záplavy, teda katastrofické scenáre,“ vysvetlil riaditeľ poisťovne.

Dotovanie poistného je totiž pre štát lacnejšie, ako riešenie následkov katastrof.

„Tento rok katastrofické sucho spôsobilo stovky miliónov eur škôd v poľnohospodárstve. Ministerstvo by  nemuselo hľadať prostriedky  a ani formu na ad-hoc kompenzáciu spôsobených škôd. Pri podobných extrémnych škodách by bolo možné komunikovať: sucho je poistiteľné riziko, je možné sa proti nemu poistiť. Pre štát je lacnejšie podporovať poistenie ako priamo odškodňovať škody vzniknuté na poliach. Samozrejme, pred tým by ale musela byť včas vyhlásená výzva  na poistné, ktorá by mala a tým pádom aj mohla  motivovať  poľnohospodárov k tomu, aby sami aktívne riešili riziká spojené s extrémami počasia,“ dodal Dalibor Bán.