Štátny rozpočet na roky 2027 – 2029 je základným ekonomickým dokumentom pre napredovanie Slovenska. Vopred je potrebné zdôrazniť, že trojročné plánovanie štátneho rozpočtu je vážnym a zásadným prvkom štátneho plánovania a smerovania hospodárskej politiky štátu. Štátny rozpočet by mal byť výstupom vypracovanej hospodárskej stratégie.

V úspešných krajinách je to príležitosť na prezentáciu minulých i budúcich výsledkov a oslava dobrého hospodárenia spoločnosti i štátu. V súčasnej dobe to tak na Slovensku nie je. Dôležitý je aj jeho trojročný časový profil, ktorý by mal určovať strednodobé smerovanie štátu.

Pôdohospodárstvo má samostatnú kapitolu v štátnom rozpočte, ktorá by mala  podporovať  štátnu stratégiu rozvoja poľnohospodárstva. Takáto stratégia však Slovensku dlhodobo chýba a je potrebné otvorene povedať, že zo štátnej hospodárskej politiky sa stala iba jednoduchá a rezort neobohacujúca dotačná ekonomika.

Deväťdesiat percent ekonomických opatrení a komunikácie s poľnohospodárskymi podnikmi, podnikmi služieb a spracovateľmi je predovšetkým hra s dotačnými prostriedkami a v rozhodujúcej miere s prostriedkami Európskej únie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Rozpočet verejnej správy na roky 2027 až 2029 nezohľadňuje dlhodobé prvky potrebnej hospodárskej stratégie v pôdohospodárstve, ako sú zvyšovanie hrubej pridanej hodnoty, efektívnosti, zlepšovania výstupov či podpora takých projektov ako je vybudovanie  systému finančných nástrojov, systému riadenia podnikateľských rizík v poľnohospodárstve či zvýšenie podielu agrokomplexu na tvorbe domáceho produktu. Tieto potrebné riešenia nie sú podporené rozpočtovými opatreniami.

Jediným aktuálne platným odborným a hospodárskym strategickým dokumentom je koncepcia Vízia spoločných postupov pri budovaní moderného pôdohospodárstva do roku 2035. Túto spoločnú rezortnú koncepciu nikto nezrušil ani neprepracoval, no zároveň nikto nemanažuje ani jej realizáciu. Odborne, ekonomicky ani hospodársky. Výstupy z tejto koncepcie nie sú v trojročnom rozpočte obsiahnuté.

Iba na distribúciu dotácií

Strategický plán v poľnohospodárstve na roky 2023 až 2027 je iba nosičom parametrov a nástrojom distribúcie prostriedkov SPP EÚ. Kľúčové ekonomické ukazovatele poľnohospodárstva SR sledované na úrovni EÚ – hrubá pridaná hodnota (HPH) a tvorba hrubého fixného kapitálu (THFK) sú hlboko pod 50 percentami reformných cieľov 2027, ktoré SR prijala. V porovnaní so súčasným priemerom EÚ dosahuje SR v týchto ukazovateľoch iba 30 percent. Tieto výsledky si vyžadujú komplexné analýzy príčin a syntézy potrebných hospodárskych, ekonomických, štrukturálnych a rozvojových opatrení. Takéto analýzy absentujú a súčasné vedenie rezortu sa sústreďuje iba na distribúciu dotácií.

Z hľadiska národohospodárskeho prispieva odvetvie poľnohospodárstva na HDP iba 0,5 percentami. Spotreba potravín sa ale na spotrebnom koši podieľa 20-percentami! Podiel potravín vyrobených a spotrebovaných v SR dosahuje iba 40-percent celkovej spotreby potravín.

Pokiaľ vláda hľadá prorastové opatrenia, má príležitosť vytvoriť hospodársku stratégiu rozvoja agrárneho sektora aj potravinárstva, ktorá by umožnila významne zvýšiť produkciu vlastných konkurencieschopných potravín, a tým prispieť k vyššej tvorbe HDP. Takáto stratégia by sa mala premietnuť aj do trojročného štátneho rozpočtu a stať sa základom prorastovej ekonomiky.

Štátny rozpočet pre roky 2027 až 2029 ale tieto ambície neobsahuje a iba zobrazuje aktuálny stav zdrojov ukotvených v Strategickom pláne, predovšetkým prostriedkov EÚ. Objektívne povedané, trajektóriu poddimenzovanej rozpočtovej kapitoly založila už predchádzajúca vláda.

Sedem avizovaných dôvodov rezignácie na rast

1. Rezignácia na infláciu a ekonomickú situáciu odvetvia

Celkové výdavky do oblasti poľnohospodárstva SR dosiahli v rokoch 2023 až 2026 priemerne 1,4 mld. eur ročne. Ich vývoj však výrazne kolísal, a to v závislosti od miery preddavkov priamych platieb a nedostatočného, navyše oneskoreného plánovania výdavkov z druhého piliera, predovšetkým na investičné výzvy.

Rozpočet na rok 2027 ráta s objemom výdavkov 1,29 mld. eur, teda o viac ako 100 mil. eur menej ako je priemer predchádzajúcich rokov. Pritom kumulatívna inflácia dosiahla od roku 2022 do 2025 takmer 40-percent. Znamená to, že prijatý rozpočet 1,29 mld. eur je významne podhodnotený a významne devalvovaný.

Jednoducho povedané, za 1,29 mld. eur si odvetvie kúpi o 40 percent menej vstupov, postaví o 40 percent menej budov alebo obstará o 40 percent menej strojov ako v roku 2021. Pritom cenová hladina poľnohospodárskych produktov sa v podstate nezmenila. Okrem toho, takýto rozpočet na rok 2027 nedáva odvetviu veľké šance k prekonaniu mimoriadne nepriaznivého roku 2026 z hľadiska produkcie aj ekonomických výsledkov. Analýza dopadov sucha, deflácie nákupných cien mlieka a ošípaných a nedostatku objemových krmív poukazuje na výpadok výnosov až do výšky 350 mil. eur v porovnaní s rokom 2025.

Rast aktuálnych cien rastlinných komodít nie je schopný nahradiť výpadky produkcie. Znamená to, že odvetvie sa zrejme prepadne do straty. Okrem toho je ohrozený ďalší rozvoj nie len pre rok 2027, ale aj 2028, predovšetkým v podnikoch s vysokým podielom živočíšnej výroby.  Súčasné opatrenia pomoci sú zlomkom aktuálnych potrieb rezortu.

2. Rezignácia na kontinuálne strednodobé plánovanie priamych platieb

Rozpočet na priame platby na rok 2027 predpokladá ich navýšenie, zrejme prostredníctvom posilnenia platieb na úkor rozpočtového obdobia 2028 až 2034, ako avizovalo MPRV SR. To sa nutne premietne do oslabenia objemu priamych platieb v rokoch 2028 až 2034, teda pre nové rozpočtové obdobie viacročného finančného rámca EÚ. Pritom na predbežný rozpočet na roky 2028 a 2029 už dokument rezignuje a ponecháva minimum prostriedkov, akoby akceptoval súčasný postoj Európskej komisie k zastropovaniu priamych platieb.  To je vážny signál pre podnikateľskú sféru. Najdôležitejší zákon roka by si zaslúžil zapracovanie zámerov vlády pre roky 2028 až 2029, aj keď nie je dosiahnutý konsenzus o viacročnom finančnom rámci EÚ.

3. Rezignácia na investičný rozvoj odvetvia

Rozpočet na rok 2027 predpokladá výdavky na rozvoj vidieka iba vo výške 299 mil. eur čo je  druhý najnižší objem za posledné roky. Ide o dôsledok nevyváženosti investičných výziev v jednotlivých rokoch, ale aj vhodnosti nasmerovania investičných aktivít. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že pre obdobie 2023 až 2027 bol pripravený systém finančných nástrojov odobrený EÚ, ktorý mal potenciál obslúžiť takmer 1,5 mld. eur  investičných úverov v priebehu tohto obdobia. Systém bol pripravený, prepojený a akceptovaný bankami. Vláda tento systém neprijala a v súčasnej dobe rezort disponuje už iba prostriedkami dotačnej ekonomiky. Podobne to bolo aj s prípravou systému finančných nástrojov  pre investovanie v potravinárskom priemysle. Pritom na rok  2028 má rozpočet predikciu dobehu realizácie aktuálnych výziev a na rok 2029 má štátny rozpočet predikciu iba 259 mil. eur.

4. Rezignácia na štátnu pomoc

V roku 2024 dosiahla štátna pomoc a národné podpory takmer 90 mil. eur. Štátne podpory sa neustále znižujú a na rok 2027 je rozpočtovaných iba 56 mil. eur (predovšetkým Zelená nafta), čo je znak ústupu štátu od priebežnej podpory sektora z vlastných zdrojov štátu. Možnosť, ktorú ponechávajú aktuálne pravidlá Európskej únie na vyššie zapojenie štátu do financovania sektora v rokoch 2028 a 2029, dokument vôbec nerieši.

5. Rezignácia na rozmer vplyvu globálnej klimatickej zmeny

Vláda zaradila na rok 2027 neštandardnú podkapitolu „Opatrenia proti suchu súvisiace so zmenou klímy“ vo výške 100 mil. eur. Ide o zdroje, ktoré nie sú presne špecifikované, ale zameranie by malo byť určite investičné. Na roky 2028 a 2029 sa už nepredpokladá v štátnom rozpočte so žiadnymi opatreniami proti dopadom sucha, respektíve zmeny klímy. To je zaujímavá správa pre odvetvie i občanov SR . Vláda ďalej neráta s pokračovaním globálneho otepľovania ani s plánovaním prostriedkov na zmiernenie jeho dopadov. Tieto zdroje by sa mali vyčerpať v danom rozpočtovom období, čo s ohľadom na dlhé investičné prípravy nie je v podnikateľskej sfére reálne. Znamená to, že sa ráta predovšetkým s nákupom strojov a zariadení bez zapojenia do komplexných investičných projektov.

6. Rezignácia na dodatočnú realizáciu opatrení zo zdrojov Plánu obnovy a odolnosti

Už pri príprave Plánu obnovy a odolnosti sa na tento účel neplánovali takmer žiadne prostriedky. Rezort pôdohospodárstva bol v podstate z Plánu obnovy a odolnosti prakticky vylúčený,  aj keď klimatické zmeny boli identifikované už pri jeho príprave. Pritom  odolnosť sa najviac týka krajiny a poľnohospodárstva. Stálo by za zváženie, či neurobiť audit zatiaľ nevyužitých prostriedkov a po rokovaní s Európskou komisiou časť z nich nevyužiť na posilnenie rezortu pôdohospodárstva. V rozpočte pre roky 2027 až 2029 tieto prostriedky absentujú úplne.

7. Rezignácia na zostavenie trojročného štátneho rozpočtu na roky 2027 až 2029

Navrhované rámce rozpočtových podkapitol pre roky 2028 a 2029 ukazujú na to, že vláda nemá názor a odvahu ako sa postaviť k súčasnej úrovni prípravy Viacročného finančného rámca EÚ a prípravy Národného regionálneho partnerského plánu, ktorý je v kompetencii SR. Je to vidno napríklad v neobsadení priamych platieb na tieto roky, v plánovaní rozvoja vidieka, ale i v ponechaní nízkeho objemu štátnej pomoci a zdrojoch na investície.

Kapitola pôdohospodárstva štátneho rozpočtu 2027 až 2029 nevytvára dostatočné podmienky pre vládou deklarované zvyšovanie efektívnosti, vytvorenie základov pre reštrukturalizáciu a stabilizáciu poľnohospodárstva. Pre roky 2028 a 2029 dokonca rezignuje na akýkoľvek názor vlády na ďalší vývoj rezortu a jeho potrieb.