Rozhodnú priority. Kde sa ocitne poľnohospodárstvo?
Slovenské poľnohospodárstvo bude od roku 2028 súčasťou oveľa širšieho dotačného rámca, ktorý budú tvoriť zdroje Národného a regionálneho partnerského plánu. V rámci aktuálne pripraveného dokumentu je preto dôležité, aby základná finančná obálka, ktorá je vyčlenená pre agrosektor, bola čo najvyššia. Potom samotné spojenie viacerých opatrení do jedného „superfondu“ môže priniesť komplexné riešenie problémov, ktoré presahujú mantinely rezortu. Naše poľnohospodárstvo totiž v porovnaní s priemerom EÚ, no aj okolitými štátmi Vyšehradskej štvorky, výrazne zaostáva.
Zaostávanie
„Investície na Slovensku dosahujú 71,3 eura na hektár a napríklad v Českej republike takmer 279 eur, v Maďarsku 233 eur a v Poľsku 93 eur na hektár. Priemer európskej dvadsaťsedmičky je potom 357 eur na hektár,“ uviedol vo štvrtok profesor Ján Pokrivčák z Fakulty ekonomiky a manažmentu SPU na podujatí v Nitre.
Chýbajúce investície sa prejavujú v zamestnanosti, keďže rezort je orientovaný z významnej časti na produkciu rastlinných komodít, ktorá si vyžaduje nižší počet pracovníkov. Na Slovensku na 100 hektárov poľnohospodárskej pôdy tvorí zamestnanosť v agrokomplexe 1,7 pracovníka, v ČR je to 1,9 a priemer EÚ dosahuje 3,3.
Samotná štruktúra rezortu potom vytvára výrazne nižšiu produkciu z hektára, ako je v ostatných štátoch Vyšehradskej štvorky. V okolitých krajinách nie je nižšia ako 1 500 eur, u nás dosahuje 1 150 eur. Priemerný finančný objem poľnohospodárskej produkcie prepočítaný na jeden hektár pôdy dosahuje v európskej dvadsaťsedmičke 3 400 eur.
Základná podpora je nižšia ako v súčasnosti
„Musíme to, čo možno niektorí berú ako nevýhodu, že by spoločná poľnohospodárska politika bola súčasťou NRPP, brať ako výhodu a využiť možnosti integrovaných riešení. Jedným z takýchto príkladov je riešenie problémov sucha a vody,“ hovorí Ladislav Šimko, splnomocnenec vlády pre Národný a regionálny partnerský plán.
Síce rozpočet NRPP pre roky 2028 až 2034, ktorý by mal dosiahnuť 18,7 miliardy eur (bez prostriedkov sociálno-klimatického fondu) k takémuto optimizmu nabáda, samotné zdroje vyčlenené pre agrosektor už nie. Pre podporu v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky je vyčlenená suma len 3,73 miliardy eur. Je to o približne miliardu menej, ako v súčasnom období.
Zaujímavosťou je, že v rámci percenta povinného objemu vyčlenených prostriedkov SPP z takzvaného „superfondu“ je na tom Slovensko tretie najhoršie z celej európskej dvadsaťsedmičky po Malte a Cypre. Z grafu Andrey Porcella Čapkovičovej z Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (DG AGRI) EK v Bruseli vyplýva, že z celkovej obálky pre NRPP je pre SPP vyčlenených 20 percent z objemu zdrojov. V Poľsku a v Českej republike je to 22 percent a v Maďarsku až 26 percent. Vyplýva to najmä z toho, že na Slovensku sú prostriedky vyčlenené na kohéziu, teda vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi, výrazne vyššie ako v štátoch západnej Európy.
Dôležité sú priority
Ján Pokrivčák počas svojho vystúpenia upozorňuje, že vyčlenená, čiže povinná suma nie je konečná a členský štát si ju dokáže navýšiť. Európsky rozpočet slovenského poľnohospodárstva sa tak môže dostať až na úroveň 5,2 miliardy eur, aj keď na úkor zdrojov použiteľných v iných oblastiach. Rozhodnutie o tom, aké zdroje sa budú deliť v nasledujúcom programovom období v rámci slovenského poľnohospodárstva, sa tak dostáva do rúk domácej politickej reprezentácie.
„V minulosti boli peniaze vyčlenené fixne. Teraz hovoríme o 3,7 miliardách eur a rozpočet pre poľnohospodárstvo je možné navýšiť. Veľa závisí od samotného lobingu poľnohospodárov,“ upozorňuje Pokrivčák.
Splnomocnenec vlády pripojený ku konferencii SPU telemostom však nahlas počíta. Zrátava zdroje aktuálneho kohézneho programu Slovensko, ako aj plánu obnovy a porovnáva ich so zdrojmi v budúcom období.
„Budeme musieť omnoho viac prioritizovať a zamerať sa na kritické témy a súčasne riešiť oblasti s vyššou pridanou hodnotou, ktoré zabezpečia fungovanie ekonomiky a znížia výdavky. Takže tých kľúčových okruhov nie je veľa. Je to konkurencieschopnosť, je to energetika, sú to ľudské zdroje od vzdelávania až po starostlivosť o starých, je to voda a príroda v celom rozmere. No a samozrejme dokončenie kľúčovej dopravnej infraštruktúry,“ vymenúva Ladislav Šimko.
Národný doplatok
Okrem samotného vyčlenenia časti prostriedkov do poľnohospodárstva, ktoré by mohli napríklad končiť v dopravnej infraštruktúre, sa oveľa väčšie nároky na štátny rozpočet budú klásť aj v oblasti spolufinancovania.
„Stopercentne financované zdrojmi Európskej únie majú byť degresívna podpora príjmu na plochu, viazaná podpora príjmu, osobitná platba na bavlnu a platba pre malých poľnohospodárov,“ vymenúva Andrea Porcella Čapkovičová.
Napríklad agroenvironmentálne opatrenia, ktoré v novom období zhltnú aj aktuálne ekoschémy, majú byť spolufinancované národným príspevkom minimálne vo výške 30 percent.
„Národné spolufinancovanie Slovenska v aktuálnom období je 36,9 percenta. Česká republika spolufinancuje 63 percentami, Maďarsko 80 percentami a Poľsko 40 percentami,“ číta z grafu Ján Pokrivčák.
Stropovanie a degresivita
V novom programovom období sa má podľa návrhu Európskej komisie z júla 2025 základná sadzba podpory na hektár pohybovať od 130 do 240 eur na hektár.
Írske predsedníctvo navrhuje spodnú hranicu posunúť už na 90 eur na hektár. Stanovenie správnej výšky podpory tak môže niektorým krajinám výrazne pomôcť z hľadiska možného stropovania platieb. Pokiaľ návrh Európskej komisie hovorí o povinnom stropovaní na hranici 100-tisíc eur, írsky návrh ho ponecháva na dobrovoľnosti a navrhuje zvýšiť limit na 300-tisíc eur. Íri vo svojom stanovisku ponechávajú povinnú degresivitu platieb od 100-tisíc eur, pričom návrh Európskej komisie je od 20-tisíc eur.
Takto nastavené limity sú nevýhodné najmä pre štruktúru slovenských fariem. Dvadsať percent slovenských poberateľov priamych platieb v súčasnosti poberá až 91 percent všetkých priamych platieb. Slovensko sa tak dostalo na čelo európskeho rebríčka, pričom za ním nasledujú Estónsko, Lotyšsko, Rumunsko a Litva. Slovenskému líderstvu v štatistike „pomohlo“ aj to, že za posledné roky nám vypadlo veľké množstvo žiadateľov o priame platby. A keďže je veľmi pravdepodobné, že ide práve o malé farmy, tento stav ešte výraznejšie zaostril pozornosť na našu krajinu.
„Ak ešte v roku 2020 bolo 18 280 poberateľov priamych podpôr, vlani ich bolo 14 145,“ uvádza Ján Pokrivčák.
Zdroje vyčlenené pre Slovensko zostávajú našej krajine k dispozícii, a to aj v prípade zavedenia určitej formy stropovania. O tieto prostriedky teda neprichádzame. Dôležité bude nájsť transparentný spôsob ich prerozdelenia tak, aby sa dostali k farmám, ktoré môžu byť pri ich rozdeľovaní uprednostnené. Napríklad k tým so zmiešanou štruktúrou výroby.
Zatiaľ nie je známy ani rozpočet
Aktuálne stále prebiehajú diskusie a pripomienkovanie o súbore legislatívnych návrhov reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky v Rade EÚ a v Európskom parlamente.
„Z hľadiska úloh majú členské štáty druhý štvrťrok budúceho roka viesť povinné konzultácie so zainteresovanými stranami a v júni 2027 môžu začať predkladať plány NRPP. Všetky plány by mali byť predložené do konca januára 2028, pričom schválené majú byť do konca júla 2028,“ uviedla Andrea Porcella Čapkovičová.
Na stole stále zostáva množstvo otvorených otázok, z ktorých v súčasnosti najviac vyčnieva rozpočet Európskej únie na nasledujúce programové obdobie. Lídri členských štátov sa majú stretnúť 26. a 27. novembra 2026 v Bruseli na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady, ktorého hlavnou témou bude nový viacročný finančný rámec EÚ na roky 2028 – 2034.
Keďže čisté prispievateľské krajiny, medzi ktoré patria Nemecko, Dánsko, Holandsko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko, požadujú výrazné zníženie pôvodne navrhovaného rozpočtu, zostáva otvorenou otázkou, v akej celkovej výške bude nový rozpočet napokon schválený, aký objem prostriedkov bude vyčlenený pre slovenský Národný a regionálny partnerský plán a aká časť z neho bude následne smerovať do agrosektora.




