Na pultoch obchodov výrazne prevládajú slovenské potraviny nad zahraničnými. Poľnohospodárstvo a potravinárstvo prechádzajú veľkou modernizáciou a citeľne stúpa sebestačnosť v kľúčových komoditách ako sú mlieko, mäso, zelenina či ovocie a zahraničný obchod s potravinami sa postupne šplhá zo záporných čísel.

O investičnom dlhu už nikto nehovorí. Naopak, automatizácia, robotizácia a digitalizácia robia agrosektor jedným z najväčších lákadiel pre mladých, ktorí sa húfne sťahujú na vidiek za pracovnými príležitosťami.

Nič z toho sa nedeje na úkor prírodných zdrojov, ktorých ochrana sa zlepšila aj preto, že ekofarmy vytláčajú z pôdy intenzívnu výrobu. Výkyvy počasia vďaka efektívnejšiemu manažmentu vody už poľnohospodárov tak nestresujú.

Potraviny sú kvalitnejšie, zdravšie, no cenovo rovnako dostupné. Je rok 2040 a takto zhruba vyzerá ideál domáceho agrosektora podľa Vízie Slovensko, ktorú pre vládu pripravili vedci zo Slovenskej akadémie vied.

Bez reforiem to nepôjde

Na takýto obraz sa zle pozerá asi len málokomu. Zároveň musí byť ale každému jasné, že nemá šancu vzniknúť, ak výroba potravín nevybočí zo zabehaných koľají, ktoré zatiaľ pomaly vedú k produkčnému aj ekologickému úpadku.

Inými slovami, bez reforiem to nepôjde. Ak za ne nepočítame pravidelné zmeny v európskych poľnohospodárskych dotáciách a fondoch, slovenský agrorezort nezažil veľkú reformu už veľmi dávno.

Keď sa po pandémii otvorilo okno príležitosti pri tvorbe Národného plánu obnovy a odolnosti, vtedajšia vláda poľnohospodárstvo trestuhodne obišla. Neušli sa mu žiadne zdroje na investície, no ani reformné nápady.

Slovensko má ale teraz šancu na reparát. Práve po vzore krízového fondu chce teraz EÚ pristúpiť aj k príprave nového sedemročného rozpočtu vrátane poľnohospodárskej politiky.

Členské štáty by pri príprave Národných regionálnych partnerských plánov, kam spadajú aj poľnohospodári, nemali plánovať len delenie dotačného koláča, ale pridať k nemu aj reformy.

Európska komisia minulý týždeň zverejnila príručku, ktorá ukazuje, ako by tento prístup mohol pomôcť poľnohospodárstvu a vidieku. Základná myšlienka je, že nestačí do týchto oblastí len nalievať peniaze, treba zároveň meniť pravidlá a fungovanie systému, aby investície prinášali väčší efekt.

Reformy majú odstrániť hlavné prekážky, ktoré brzdia rozvoj sektora a vytipovať jeho silné stránky, na ktorých sa dá stavať.

Reformné menu

Manuál obsahuje aj niekoľko názorných príkladov, ktoré akoby úradníci eurokomisie písali po exkurzii na slovenskom vidieku.

Ako prvé navrhujú pozemkovú reformu, o ktorej sa intenzívne hovorilo aj pri príprave plánu obnovy, no napokon ostalo len pri tom. Slovenským roľníkom netreba dvakrát vysvetľovať, že asi nič tak nebráni ich rozvojovým plánom či výmene generácií ako neporiadok v pôde.

Podľa dokumentu by sa takto konečne mohlo pohnúť aj s byrokratickou mašinériou. V našom kontexte by to mohla byť jedna veľká reforma Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorá by nahradila neustále plátanie jej problémov kozmetickými organizačnými úpravami, drahými obstarávaniami nefunkčných softvérov či nárazovými nábormi pracovníkov, ktorým v krízových momentoch aj tak svietia kancelárie v sobotu o polnoci.

Zmeny by mohli pomôcť aj manažmentu vody. Komisia hovorí, že samotná výstavba zavlažovacej infraštruktúry nestačí, ak je zlé riadenie vodných zdrojov. Prečo do reformného plánu teda nedať prestavbu štátnych Hydromeliorácií, ktoré sú pred krachom a sú jedným z hlavných dôvodov závlahového marazmu.

Nejde o jednotný zoznam reforiem pre všetky krajiny. Reformné menu je oveľa väčšie a každý sektor si z neho môže vybrať podľa toho, na čo majú najväčšiu chuť poľnohospodári či spracovatelia.

Záväzok motivuje

Musia ale zároveň mať aj odvahu. Reformy bolia, stoja veľa peňazí a trvajú dlho. Navyše poľnohospodári nemajú veľa dôvodov na prehnanú dôveru v reformné schopnosti štátu a hlavne ministerstva pôdohospodárstva. To platí plošne, nie len pre jeho súčasné vedenie.

Jednoduché dotácie, fungujúci trh s pôdou či spoľahlivé závlahy sa za ostatných 30 rokov dostali za hranice možností ich predstavivosti.

Ani ochranári si pomerne nedávno nevedeli predstaviť, že v roku 2026 bude takmer hotová reforma národných parkov. Podarilo sa to vďaka tomu, že ju presadili ako jeden z kľúčových míľnikov do národného plánu obnovy. Stovky miliónov eur, ktoré sa na reformu viažu, vytvorili pre štát dostatočne silnú motiváciu, aby ju dotiahol do konca.

Dôležité tiež je, že plnenie reformných záväzkov nijako neukráti poľnohospodárov o peniaze na klasické príjmové podpory. Dobre pripravené reformy môžu byť naopak cestou ako z 20-miliardového eurofondového balíka odkrojiť viac zdrojov pre poľnohospodárov či potravinárov. Ak je teraz príležitosť na zmenu, bola by škoda to aspoň neskúsiť.