Prostredníctvom národného dokumentu, ktorého súčasťou by malo byť aj poľnohospodárstvo, by sa v nasledujúcom sedemročnom období malo rozdeliť 19,9 miliardy eur. Pôjde o prostriedky Európskeho fondu pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, poľnohospodárstvo a vidiek, rybárstvo a námorné záležitosti, ktorý si v súvislosti so svojím rozsahom vyslúžil aj neoficiálne pomenovanie „superfond“. Vzhľadom na ticho, ktoré prípravu kľúčového dokumentu zatiaľ sprevádza, sme sa o téme porozprávali s Jozefom Šumichrastom, povereným predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Hovorili sme o stave prípravy Národného a regionálneho partnerského plánu (NRPP), ktorý by mal po roku 2028 slúžiť ako základný dokument slovenského poľnohospodárstva.

Pracovať sa začalo

Z hľadiska NRPP už prebehli prvé rokovania. Zúčastňoval sa ich aj Andrej Gajdoš, vtedajší predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Aký je teda stav prípravy a aký je podiel slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva v NRPP?

Čo sa týka prípravy NRPP, tvorbou dokumentu sme boli poverení dvaja vtedajší podpredsedovia SPPK, Daniel Molnár a ja. Samozrejme, v spolupráci s vtedajším predsedom, ale na detailnejšej úrovni sme ho pripravovali my dvaja. Aktuálne je potrebné zamerať sa na činnosti, ktoré plánujeme realizovať do termínu valného zhromaždenia SPPK, ktoré sa uskutoční 28. mája 2026. Ak ma najvyšší orgán potvrdí vo funkcii na nasledujúci rok, budeme pokračovať v aktivitách aj po 28. máji. V podstate však nenastáva žiadna zásadná zmena, pretože kontinuálne pokračujeme v tom, čo už je rozbehnuté.

Návrh zániku spoločnej poľnohospodárskej politiky ako samostatnej politiky zo strany Európskej komisie vzbudzuje istú nevôľu. Pravda je taká, že čo sa týka vzniku takzvaného „superfondu“, nič zatiaľ nie je isté, no všeobecne sa očakáva, že návrh by mal prejsť. Šanca, že vznik „superfondov“, ktoré sa budú na úrovni členských štátov rozdeľovať cez NRPP, zablokuje nesúhlas Európskej rady či parlamentu, je relatívne malá, stále však existuje. Má Slovensko v tejto neistote pripravovať takýto dokument už teraz?

Myslím si, že nemáme inú možnosť, než na príprave dokumentu pracovať. Možnože jednotlivé krajiny k tomu môžu mať iný pohľad, povedať si, že z toho nič nebude a že to nenastane. Ale my si musíme uvedomiť jednu vec: sme v polovici roku 2026 a príprava si vyžaduje svoj čas. Dokumenty musíme nielen vytvoriť, ale aj schváliť a implementovať do praxe. Spoločná poľnohospodárska politika je obsiahnutá v NRPP a spoliehať sa na to, či sa zmení alebo nezmení, podľa mňa nie je tá úplne najsprávnejšia taktika.

Vyčlenená suma nie je dostatočná

Príprava na národnej úrovni už začala, vláda vo februári 2026 vymenovala splnomocnenca pre Národný a regionálny partnerský plán a uskutočnili sa už aj niektoré rokovania na úrovni rezortov a kľúčových hráčov. Hovorí sa v rámci domácich diskusií aj o finančných alokáciách? Pretože keď pred niekoľkými mesiacmi robil k téme konferenciu profesor Pokrivčák a docent Tóth zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, vyčíslili objem prostriedkov, ktoré je potrebné dostať do agrorezortu nad rámec povinnej alokácie v rámci NRPP. Podľa ich prepočtov by rezort mohol získať viac peňazí, než má aktuálne. Fond však zastrešuje aj ďalšie oblasti ekonomiky a jednotliví hráči si budú chcieť odtrhnúť svoj kus koláča.

Tá povinne vyčlenená časť finančných prostriedkov pre poľnohospodárstvo po roku 2028 nie je dostatočná a dokazuje to jednoduchá matematika. Koľko máme hektárov, aká je navrhnutá podpora DABIS (v súčasnosti platba BISS) a koľko prostriedkov to odčerpá? K tomu máme viazané podpory, v ktorých chceme pokračovať. Aktuálne obdobie naozaj nie je o výrazných zmenách. Nie sme na to pripravení a ani nemáme časový priestor. To, čo sa v minulosti osvedčilo, musíme zachovať, a to, čo je zlé, musíme zmeniť. Rokovania prebiehajú veľmi intenzívne a už sme absolvovali niekoľko stretnutí, či už na tej najvyššej úrovni, kde sú zástupcovia všetkých sektorov uchádzajúcich sa o balík peňazí z NRPP alebo čiastkových rokovaní s jednotlivými rezortami a kľúčovými hráčmi.

Tlak na väčší rozpočet

Dobre, poďme k tomu, ako sa dokument tvorí

Je to rozdelené na dve oblasti – reformy a investície. Reformy sú časť, kde chceme niečo zmeniť a čo to prinesie krajine. Je to nový model, podobný tomu, ako je aktuálne realizovaný Plán obnovy. Urobíš reformu, splníš nejaký míľnik – dostaneš peniaze, nesplníš – nedostaneš. Reforma je v podstate veľmi pozitívna, no môže byť aj dosť riziková, pretože s reformami nemáme veľa skúseností. Čo sa týka investícií, tie musia byť cielené.

Vy ako predstavitelia poľnohospodárstva tlačíte na to, aby bol rozpočet pre agrosektor väčší?

Jednoznačne áno. Vidíme sa v nerozdelených prostriedkoch a aj v spolupráci s inými rezortmi, lebo im vieme pomôcť napĺňať predovšetkým environmentálne ciele, ktoré musia byť z celého NRPP na úrovni 43 percent. Čo sa týka sociálnych cieľov, tam úplne pomôcť nedokážeme, pretože zamestnanosť v poľnohospodárstve a potravinárstve nie je nijako markantná. Takže nebol by som prehnane opatrný. Poďme a chcime tie peniaze pre agrosektor. Zadefinujme, čo potrebujeme rozvíjať, aby sme ich získali.

Silná konkurencia

Dobre, spýtam sa inak. Keď som videl fotografie z tých stretnutí k NRPP, sú tam silní priemyselní hráči, ktorí si chcú siahnuť na peniaze „superfondu“. Chcú ich investovať do priemyslu, vedia sústrediť veľké množstvo pracovnej sily, veľké množstvo slovenského exportu, veľké množstvo odvedenej DPH a sociálnych odvodov. Toto všetko poľnohospodárom chýba. My nevieme exportovať výrobky v takej pridanej hodnote, v takých množstvách, a máme dlhodobo záporné saldo so zahraničným obchodom, čo priemysel nemá. Ako oni argumentujú pri získaní zdrojov zo superfondu? Pýtam sa, aby sme nedopadli tak, ako sme dopadli s Plánom obnovy, ktorý poľnohospodárstvo z podpory vyčlenil.

A to je práve to. Musíme mať dobré argumenty a musíme ich vedieť použiť. To je základ, lebo ak ich nebudeme mať a budeme čakať, čo poľnohospodárstvo a potravinárstvo dostane, môžeme byť nemilo prekvapení. Veľmi často sa na rokovaniach opakuje jedna myšlienka: prestaňme sa rozprávať o investičnom dlhu. Nerozprávajme sa o tom, koľko peňazí nám tam chýba, ale ukazujme, čo odvetvie dokáže vygenerovať, keď sa do sektoru peniaze vložia. Nie je to zlá myšlienka, pretože hovorí o tom, čo tieto prostriedky prinesú celému Slovensku.

A keď sa na to pozrieme napríklad cez kľúčový automobilový priemysel, ktorý drží slovenskú ekonomiku?

V súčasných problémoch európskeho automobilového priemyslu vidíme výrazný priestor na diverzifikáciu hospodárstva. No nerozprávajme sa len o poľnohospodárstve a potravinárstve, ale o celom programe pre vidiek, tu vidíme veľkú príležitosť. Každá investícia však musí niečomu prispieť. Už teraz je to podobné v Strategickom pláne. Cieľom musí byť posúvať sektor k vyššej pridanej hodnote. Už sa nemôžeme rozprávať o tom, že potrebujeme 50 miliónov eur na investície do traktorov. Musíme hovoriť o skladoch a výrobných kapacitách – napríklad na kŕmne zmesi.

Nádej na vyšší rozpočet

Aký je najbližší míľnik v rámci skupiny, ktorá komunikuje o NRPP?

Máme teraz napríklad termíny s jednotlivými ministerstvami, nielen našim, ale aj ostatnými, a rokujeme o návrhu reforiem a investícií. Diskutujeme, ktoré reformy sú reálne a do ktorých investícií by sa malo ísť. Ministerstvá majú zozbierať pripomienky od všetkých dôležitých kľúčových hráčov rezortu.

Čo je to, čo z nášho poľnohospodárstva zatiaľ vychádza, že má byť realizované, alebo na čo sa teoreticky majú poľnohospodári pripraviť? Čo sa dáva do popredia v tej diskusii?

Do popredia sa dáva hlavne posun poľnohospodárstva smerom k pridanej hodnote. Veľmi sa, bohužiaľ, opomína potravinárstvo, a to dokonca aj v európskych dokumentoch, a to je práve veľká chyba. Potravinárstvo musí byť koncovkou v rámci celej vertikály.

Viete si predstaviť, že výsledkom týchto rokovaní bude, že agrorezort bude cez NRPP výrazne viac podporovaný, ako je v súčasnosti?

Keby som o tom nebol presvedčený, nevenoval by som tomu toľko času.

To je cieľ?

Áno, je to cieľ. Je to cieľ, aby sme sa tam niekde dostali. Len presne ide o to, mať podklady spravené tak, aby boli naozaj akceptované všetkými veľmi silnými hráčmi. Na národnej úrovni si môžeme povedať, že splníme nejaký ekologický cieľ už len tým, že urobíme elektrifikáciu železničnej siete – a áno, splníme ho. Je to síce pekné, ale čo sme tým docielili v konečnom dôsledku? My tu máme aj iné možnosti. Čiže ide aj o nastavenie celého štátu.

Otvárajú sa nám možnosti

Potravinárstvo je z veľkej časti v rukách zahraničných hráčov, ktorí sami rozhodujú, čo tu nechajú a čo nie. Sme malý trh a napríklad tak, ako v každom štáte Vyšehradskej štvorky existuje istá výroba, napríklad Coca-Coly, zahraničný konglomerát zistil, že náš 5,5-miliónový trh dokáže pohodlne zásobovať z okolitých štátov, a tak zavrel výrobný závod v Lúke pri Novom Meste nad Váhom. Nie je potravinárstvo len mantrou, ktorú ani nedokážeme reálne rozvíjať, keďže je zväčša v rukách zahraničných hráčov? Tí predsa pri pohľade na náš trh zvažujú aj ďalšie okolnosti, ako sú dostupnosť pracovnej sily, otvorenosť voči zahraničným pracovníkom, zdaňovanie, odvody či vymožiteľnosť práva. Potravinárstvo teda nemáme tak úplne v rukách, ako máme zatiaľ poľnohospodárstvo.

Dá sa to aj takto vnímať, ale poďme na to z pohľadu súvislosti poľnohospodárstva a potravinárstva. Keď sa pozrieme na veľké zahraničné konglomeráty, ktoré tu fungujú, určite majú dobre nastavené ekonomické ciele. Skôr vidím problém pri spracovaní niektorých komodít, ktoré tu máme, ktoré sa vyvážajú a potom sa naspäť vracajú vo forme hotových výrobkov. Čiže tam určité rezervy sú. Existujú tu desiatky menších spracovateľských subjektov a určite sú tu aj hráči, ktorí by chceli vzniknúť alebo rásť. K tomu nám môžu pomôcť reformy. Či už odvodového zaťaženia, sezónneho zamestnávania, ale sú aj také, ktoré vyžadujú investície na ich zavedenie. A práve NRPP nám umožňuje takto postupovať. Čiže nám sa tu otvárajú neskutočné možnosti.

Vašim príchodom do funkcie predsedu ste jednoznačne zodpovedný za to, aký bude lobing poľnohospodárov pri presadzovaní záujmov v NRPP. Aký je tím ľudí na SPPK? Dokáže byť agrárna komora zárukou toho, že sa dokument spraví dobre? Vlády a ministri prichádzajú a odchádzajú, no ľudia v rezorte sú desaťročia rovnakí. Ako si to urobíte, také to budete mať.

Súhlasím a musíme si to naštudovať. Na SPPK máme tím kvalitných odborníkov, či už na odbore poľnohospodárstva alebo potravinárstva. Myslím si, že každý jeden je odborník na svojom mieste. Veľkú oporu mám aj v pozícii podpredsedu Daniela Molnára. Veľmi intenzívne komunikujem s mnohými členmi predstavenstva SPPK či viacerými zástupcami podnikov, radových členov SPPK. A tá komunikácia je skutočne na dennej úrovni a keď hovorím na dennej, tak to znamená na dennej, lebo niekto to možnože vníma, že teraz sa nič nedeje. No práveže sa deje! Lenže niekedy, keď sa tvárime, že sa nič netvorí a ide to mimo nás, tak zrazu len na konci dňa zostávame zaskočení. Myslím si teda, že komora musí byť aj do budúcnosti oveľa väčším garantom odbornej práce a musí byť tá, ktorá zdvihne prst a povie: „Pozor, takto to nie je, takto si to zle vysvetľujete.“ Musí mať vážnosť nielen v osobe zamestnancov, ale aj v osobách predstaviteľov, a to voči ministerstvu aj voči iným aktérom.