Európske firmy vrátane výrobcov hnojív si od roku 2005 platia emisné povolenky (v Systéme obchodu s emisiami ETS) za to, že pri výrobe uvoľňujú emisie do ovzdušia. Jedna emisná povolenka oprávňuje firmu vypustiť tonu CO₂ a zaplatí za ňu aktuálne v priemere 80 eur. Tie zahraničné to väčšinou robiť nemusia. Preto vyrábajú lacnejšie a nie sú tlačené inovovať a investovať do technológií šetrnejších k ovzdušiu.

Bruselu záleží na tom, aby únia pokračovala na ceste k uhlíkovej neutralite, ale aj na tom, aby boli európske firmy konkurencieschopné, preto si tento stav žiadal korekciu. Má ňou byť zavedenie Mechanizmu uhlíkovej úpravy hraníc (CBAM), v ktorom sa zdania dovážané uhlíkovo náročné tovary, ako oceľ, cement, hnojivá a ďalšie. Do platnosti vstúpil od januára tohto roku.

Za rovnováhu v nerovnováhe

Zatiaľ to znie logicky. CBAM, napríklad na hnojivá, by mal vyrovnávať konkurenčnú nevýhodu európskych podnikov: zahraničný podnik zaplatí pri vývoze do EÚ presne toľko, koľko musel zaplatiť jeho európsky konkurent na emisných povolenkách. V praxi to však prináša celý rad nevýhod pre tých, ktorí hnojivá kupujú, teda farmárov.

A toto sa deje v situácii, keď ceny hnojív vyskočili na rekordné úrovne vinou krízy na Blízkom východe. Európskym producentom priemyselných hnojív stúpli náklady na výrobu viac ako mnohým ich zahraničným konkurentom – najmä z dôvodu nárastu nákladov na zemný plyn a energie.

Najväčší problém nespôsobujú samotné emisné povolenky, ale úľavy spod nich, respektíve bezplatné emisné povolenky, ktoré mohli v určitom množstve donedávna využívať strategické podniky. Výrobcovia hnojív vďaka nim platili iba asi za tretinu vypúšťaných emisií (70 až 90 percent emisných povoleniek dostával chemický priemysel zadarmo).

CBAM a výroba hnojív na Slovensku

Emisie pri výrobe amoniaku (základ pre dusíkaté hnojivá) sa pohybujú približne medzi 1,6 až 2,4 ton CO₂ na tonu produktu. Napríklad slovenský výrobca Duslo Šaľa má výrobnú kapacitu amoniaku približne 600-tisíc ton ročne (1600 ton denne). Ak berieme dolnú hranicu odhadu, tak Duslo Šaľa pri výrobe amoniaku vypustí do ovzdušia odhadom 960-tisíc ton CO₂ do roka.

Podnik teda má zaplatiť na emisných povolenkách 128 eur na každú tonu vyrobeného amoniaku. Zaplatil by, ale vďaka bezplatným emisným povolenkám zaplatí iba asi 38 eur (údaje sú približné, vypočítané na základe aktuálnych odhadov).

Peniaze získané v systéme ETS sa využívali na investície do zelenej transformácie podnikov. Tie použilo aj Duslo napríklad v roku 2023, keď získalo dotáciu vo výške 58 miliónov eur na investície do zelených technológií, vrátane výroby vodíka elektrolýzou namiesto zo zemného plynu.

V systéme CBAM by mal zahraničný podnik zaplatiť za dovoz do EÚ na tonu amoniaku 128 eur v rámci CBAM. Ale Duslo by malo zaplatiť rovnakých 128 eur, nie doterajších 38 eur. Tento stav má nastať v roku 2034, bezplatné emisné povolenky sa majú od januára tohto roka rušiť postupne.

Dvojaké zdraženie hnojív

Čo to znamená pre farmára? Zahraničný dodávateľ hnojív premietne do ich ceny to, čo musí navyše zaplatiť za CBAM pri dovoze do EÚ. A európsky výrobca premietne do ceny hnojív to, čo doteraz ušetril na bezplatných emisných povolenkách, o ktoré bude postupne prichádzať.

Združenia farmárov preto bijú na poplach a s podporou Francúzska a Írska žiadajú EK, aby vyňala hnojivá zo systému CBAM.

„Vysoké ceny hnojív, ktoré zhoršuje CBAM, predstavujú riziko pre európske poľnohospodárstvo a farmárov,“ varuje združenie Copa-Cogeca.

Nová, alebo doterajšia výnimka?

V decembri minulého roka prijala Európska komisia nariadenie, ktoré umožňuje dočasné pozastavenie uplatňovania CBAM pre konkrétne tovary.

„Hnojivá sú zatiaľ jedinou komoditou, ktorá bude z tejto výnimky profitovať,“ povedal M. Šefčovič vo februári, keď Komisia oznámila súbor opatrení na podporu farmárov.

O mesiac neskôr však európsky komisár pre poľnohospodárstvo v parlamentnom výbore kategoricky odmietol výnimku spod CBAM pre hnojivá.

„Predstavovalo by to riziko pre ďalšie zvyšovanie závislosti EÚ na dovoze hnojív,“ cituje Agence Europe Hansena.

Na poplach bijú aj európski výrobcovia hnojív – oni naopak uplatňovanie CBAM na hnojivá z konkurenčných dôvodov presadzujú.

„Vylúčením hnojív z CBAM sa ich ceny neznížia. Oslabenie domácej produkcie povedie k úplnej závislosti od volatilných medzinárodných trhov. Dlhodobú stabilitu cien hnojív dosiahneme iba pri zachovaní diverzity dodávok a existencii robustného domáceho dodávateľského reťazca,“ uvádza sa vo vyjadrení Dusla Šaľa na sociálnej sieti Linkedln.

Bezplatné povolenky, alebo CBAM?

Udeľovanie bezplatných emisných povoleniek po zavedení ETS vyvažovalo konkurenčnú nevýhodu európskych výrobcov, stabilizovalo situáciu na trhu a zabránilo sa tomu, aby európske podniky presúvali výrobu tam, kde za emisie platiť nemusia, teda vedia vyrábať lacnejšie. Tento systém sa však EK po dlhých rokovaniach rozhodla nahradiť prostredníctvom CBAM: nebude povoľovať európskym podnikom viac emisií, ale bude žiadať, aby za ne podniky mimo EÚ platili rovnakú cenu.

Združenie výrobcov hnojív Fertilizers Europe žiada udržať aktuálnu úroveň bezplatných povoleniek v ETS aspoň do roku 2030, len tak sa vraj môže predísť zníženiu kapacity priemyselnej výroby v EÚ. Navrhuje zároveň vytvorenie fondu na kompenzáciu farmárov,

“Farmári potrebujú priamu finančnú podporu, ale nie na úkor produkcie EÚ. Nasmerovanie príjmov z CBAM na farmárov im zabezpečí nevyhnutnú podporu a zároveň zachová priemyselnú základňu Európy,” uviedol Aviv Bar Tal, člen predstavenstva Fertilizers Europe na stretnutí, ktoré k hnojivám EK zvolala v apríli.