Holandský farmár Hendrik Jan Ten Cate na extrémne sucho v roku 2018 nikdy nezabudne. S farmármi z okolia vtedy spoločne investovali do zariadení, ktorými čerpali vodu z kanálov a rozdeľovali si ju na svoje polia. Boli to náročné práce o on pri nich spadol do kanála a zlomil si ruku. Napriek všetkej námahe sa mu urodila len asi desatina množstva cibule, ako máva bežne.

Na začiatku mája už mal tento rok zasadené zemiaky, cibuľu, obilniny, mrkvu i cukrovú repu na celkovej ploche 100 hektárov. Predpovede počasia opäť sledoval s istou nervozitou.

“Od apríla sú plodiny v zemi, začínajú rásť. Teraz potrebujú vodu každý týždeň,” cituje The Guardian. holandského farmára.

Riešenie je v oblakoch

Podobne nervózni sú aj poľnohospodári v strednej a východnej Európe vrátane Slovenska i na severovýchode kontinentu. Mapy Monitoru poľnohospodárskych surovín (MARS) Európskej únie boli v apríli na významnej ploche vyšrafované na červeno, čo signalizuje kritické oblasti s deficitom vody v pôde.

“Sme odolní, ale suché obdobia sú vždy stresujúce,” hovorí Sven Borchert, ktorý pestuje obilie a zeleninu na 1 700 hektároch v nemeckom spolkovom štáte Sasko-Anhaltsko v podhorí Harzu. Tamojšia pôda dobre zadržiavala vlahu, ale zrážok bolo túto jar o polovicu menej ako by malo byť.

„Ak poriadne zaprší až v júni, pre mnohé farmy to bude neskoro,“ obáva sa.

Viac tepla a menej dažďa

Predpovede na máj a jún hovoria o teplejšom a suchšom období ako po iné roky. Tento týždeň už spadli významné zrážky v Poľsku, Nemecku i Česku, avšak na východe a severovýchode týchto krajín pršalo iba veľmi málo. Zrážky boli nerovnomerné, niekde boli intenzívne prietrže mračien a búrky, inde nespadla ani kvapka.

Kvôli extrémom počasie prichádza EÚ ročne o 6 percent jej celkovej produkcie potravín, čo podľa analýzy poisťovne Howden predstavuje približne 28,3 miliardy eur. Polovicu strát spôsobujú suchá.

“Klimatické riziká sú čoraz väčším zdrojom neistoty pre produkciu potravín,” cituje The Guardian Gelsominu Vigliotti, viceprezidentku Európskej investičnej banky (EIB).

Keď prší, tak nerovnomerne a návalovo

Holandský farmár Ten Cate opisuje podobný problém, ako sme mali v uplynulých rokoch na Slovensku: suché obdobia sú čoraz dlhšie, teploty extrémnejšie a dažde prichádzajú návalovo. Priemerná teplota stúpa a mnohým rastlinám spôsobuje stres.

Farmári v EÚ sú si toho vedomí a hľadajú spôsoby, ako sa prispôsobiť zmenám. Zvyšujú organický obsah pôdy, vysádzajú odolnejšie odrody plodín a investujú do veľkoplošného skladovania dažďovej vody, precízneho poľnohospodárstva či kvapkových zavlažovacích systémov.

V rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) pre obdobie po roku 2027 sa počíta s rozšírenými možnosťami ako čerpať prostriedky na modernizáciu a budovanie fariem odolnejších voči zmenám klímy. Dlhodobo to určite pomôže. Mnohí však práve teraz čelia veľmi konkrétnym hrozbám a neostáva im nič než hľadieť na oblaky a čakať na dážď.

Peter Boysen, ekologický farmár v severonemeckej spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko, má na pasienkoch ešte nejakú trávu, no rastie pomaly.

“Ťažko odhadnúť, aké ekonomické dôsledky to bude mať. Ak čoskoro zaprší, budeme mať straty 20 až 30 percent, ak nie, tak oveľa väčšie,“ cituje ho The Guardian.

V priemere dobrá jar, miestami sucho

MARS vo svojej aktuálnej správe analyzuje vývoj plodín v EÚ túto jar vo väčšine oblastí ako uspokojivú, daždivý január a február doplnil zásoby vody v pôde na väčšine kontinentu, len tie sa v oblastiach východného Nemecka, ale aj Slovenska, Česka, Maďarska, Rakúska a severovýchodnej Európy počas suchého marca znížili na kritickú úroveň. Situácia vo východnej a severovýchodnej Európe je o to vážnejšia, že mierne teploty posunuli vegetačný vývoj dopredu a plodiny sú v štádiu vývoja, keď majú vyššie nároky na vodu – a tej je zúfalo málo. Aj tam, kde je dnes ešte dostatok vlahy, napríklad vo Francúzsku, však pre zdravý rast plodín potrebujú, aby pršalo.

Viac vody v pôde ako je to bežné v tejto časti roka majú v EÚ iba na juhu Francúzska, v Španielsku a v Portugalsku. Tieto oblasti zažili prvú vážnu klimatickú udalosť tohto roka: búrky, prívalové dažde a záplavy na poľnohospodárskej pôde vo februári. Utrpeli veľké straty, ale dnes sú na tom lepšie ako iné európske regióny. Skôr prebytok vlahy má aj Balkán.

Nižšie výnosy tento rok

Minulý rok boli mesiace máj a jún na väčšine územia Európy kľúčom k nadpriemernej úrode, tohtoročné prognózy sú zatiaľ horšie. V tejto chvíli nič nie je vylúčené – úroda môže byť výrazne horšia, no aj porovnateľná s minulým rokom. Všetko závisí od toho, či bude pršať.

MARS predpovedá, že priemerné výnosy pšenice v Únii klesnú o približne 5 % (5,98 t/ha), repky o 3 % (3,22 t/ha) a u zimného jačmeňa dokonca až o 10 % v porovnaní s minulým rokom.

Španielsko by malo zaznamenať zníženie úrody obilia o 15 %, Fínsko o 14 %, Rumunsko o 11 % a v celej EÚ má podľa MARS klesnúť o 4 %. Slovensku tento zdroj predpovedá pokles úrody obilia o 3 % oproti minulému roku, zatiaľ čo Ukrajina sa naopak môže tešiť šesťpercentnému nárastu.

Priemerné úrody repky majú klesnúť o 3 percentá, pričom na Ukrajine sa predpokladá ich nárast o dve percentá. Pri repke je kľúčový dostatok vlahy v kvitnúcej fáze, inak si predpokladaný potenciál neudrží. Nemecko, druhý najväčší producent repky po Francúzsku, má predpovede úrody repky neisté, závisia od toho, čí zaprší. Ešte viac to platí o Poľsku, kde sú v západných a severozápadných oblastiach už jasné známky hydrického stresu, teda vývoj rastlín už ovplyvnil nedostatok zrážok.

V strednej Európe začala repka kvitnúť v podmienkach obmedzenej vlahy, zrážky v niektorých oblastiach predstavujú len 20 percent toho, čo by bolo treba. Plodiny si zatiaľ zachovávajú potenciál, ale výsledky výrazne závisia od krátkodobých zrážok.

Záver je ten, že EÚ bude pravdepodobne potrebovať doviesť viac obilia aj repky a preto ukrajinská úroda bude priamo formovať dopyt a ceny.

Burza reaguje na dážď

Májový dážď je kľúčový aj pri cenách komodít, môže totiž zmeniť dlhodobé odhady úrody. S počasím sa mení aj nálada na poľnohospodárskych trhoch, ceny komodít pri hroziacich suchách stúpajú už v predstihu, čo je typické pre pšenicu aj repku. Na oblaky sa preto pozerajú aj makléri, zrážky sú v máji a júni rozhodujúcou premennou pri cenách plodín, stabilizujú očakávania trhov a výnosov. Jar 2026 zatiaľ znamená predpoklad mierne nižších výnosov a zvýšený tlak na rast cien – ale rozhodujúce bude, či príde dážď v kľúčovej fáze rastu.

Ceny môžu ovplyvniť aj ďalšie poveternostné udalosti vo svete. Sucho a neúrodu predpovedajú aj Indii a Číne, ktorá bude potrebovať doviesť viac obilia a jeho cena stúpne. Naopak v Južnej Amerike aj USA by vplyvom javu El-Niño, ktorý sa ukazuje tento rok ako zvlášť intenzívny, malo pršať viac a výnosy by mali byť nadpriemerné.