Sucho sa každým dňom prehlbuje, situácia je miestami extrémna
Až 80 percent územia Slovenska trpí nejakou formou sucha. Vyplýva to z analýzy zverejnenej na stránke intersucho.sk. Podľa nej je intenzita sucha na Slovensku rôzna – od začínajúceho cez mierneho až po výrazné a extrémne. Posledné menované, extrémne sucho, zasahovalo na konci minulého týždňa 16 percent územia. Nakoľko zrážky v uplynulých dňoch neprišli, dá sa predpokladať, že situácia sa ešte o čosi zhoršila.
„V rámci národnej reportovacej siete dopadov sucha bola z Veľkého Ruskova (okres Trebišov) hlásená slabá úroda raže pestovanej na senáž, ktorá navyše vplyvom sucha nedosahuje požadované parametre. Zlý stav porastu raže bol hlásený aj z ďalších lokalít na juhovýchode Slovenska,“ uvádzajú odborníci zo Slovenského hydrometeorologického úradu vo svojej tlačovej správe.
Rovnako trpia na Východoslovenskej nížine aj porasty pšenice ozimnej.
„Tá v dôsledku sucha nevytvára odnože. Evidentné sú aj prejavy sucha na pôde, ktorá je výrazne popraskaná. Zhoršený rast ozimín bol hlásený aj zo severnejších lokalít na východe Slovenska, konkrétne z okresov Spišská Nová Ves a Kežmarok. V týchto lokalitách pozorovali aj slabú kondíciu tráv a lucerny, zatiaľ na prekvapenie sa držia ďateliny,“ informuje SHMÚ.

intersucho.sk – Predpoveď intenzity sucha.
Aj na západe
Situácia nie je dobrá ani v západnej časti Slovenska.
„V katastri obce Blatné (okrese Senec) poľné plodiny nevedia tvoriť nové korene a spodné listy začínajú zhadzovať odnože a odumierať. Ich rast je spomalený. Podobné prejavy hlási aj okres Prievidza, odkiaľ navyše hlásia aj zníženú hladinu vody v studniach. V okolí Nitry je pôda do 5 cm hĺbky presušená a prašná s tvrdými hrudami, preto je potrebné zavlažovať,“ vysvetľujú hydrometeorológovia.
V nitrianskom regióne hospodári aj Vysokoškolský poľnohospodársky podnik SPU, ktorý vplyv sucha tiež pociťuje. Zrážky v regióne chýbali aj počas uplynulej zimy.
„Od začiatku roka nám spadlo len asi 64 milimetrov zrážok. Pred rokom to bol takmer dvojnásobok. Takže sami čakáme, čo bude a či sa počasie unormálni,“ skonštatoval Pavol Findura, konateľ podniku.
Poisťovne v strehu
Situáciu na Slovensku sledujú aj poisťovne, ktoré poskytujú poistné produkty pre agropodnikateľov vo vzťahu k suchu.
„Napríklad pre okres Nitra máme potvrdené, že v jeho všetkých častiach je deficit vlahy vyše 70 percent oproti desaťročnému priemeru zrážok,“ uviedol Dalibor Bán, riaditeľ Agra poisťovne.
Podľa neho vo všeobecnosti dosahuje deficit zrážok v poľnohospodársky významných regiónoch až 60 – 100 percent v porovnaní s dlhodobým priemerom rokov 2016–2025.
„Vzhľadom k pretrvávajúcemu suchu a zo dňa na deň zhoršujúcej sa situácii sa ozývajú naši klienti, ktorí avizujú veľký problém s oziminami – obilniny pomaly ale isto odhadzujú odnože, repky sa doteraz ako tak držali, ale takéto katastrofické sucho v plnom kvete im môže priniesť minimálne úrody. Šešule repiek budú malé, málo vyvinuté a s nízkou hodnotou HTS (hmotnosť tisíc semien). Väčšina neskôr siatych jarín ako kukurice, slnečnice, sóje, čaká na každú, čo i len minimálnu vlahu. Nepomáha ani veterné počasie, ktoré urýchľuje odpar akej – takej vlahy vo forme rannej rosy,“ dodal Bán.
Chýba organická hmota
Podľa predpovede by sa sucho malo v nasledujúcich dňoch na Slovensku ešte zhoršovať. Prognózy hovoria o rozširovaní lokalít trpiacich výrazným, výnimočným až extrémnym suchom. Výraznejšie zrážky na najbližšie dni vo výhľade nie sú.
„Proti suchu vieme bojovať, no pomerne málo sa u nás v tomto smere robí,“ skonštatoval Ľuboš Jurík z Ústavu krajinného inžinierstva na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU.
Okrem závlah, ktoré sú podľa neho u nás stále veľmi zanedbávané, sú aj ďalšie možnosti.
„Najzákladnejšia obrana proti suchu je udržať obsah organickej hmoty v pôde. Pôdny monitoring, ktorý na Slovensku máme, sa týmto nezaoberá. Organickej hmoty máme veľmi málo – jej obsah v pôde je len asi 1-3 percentá, pričom požadovaný obsah by mal byť 3-6 percent,“ uviedol odborník.
Problém sa podľa neho prehlbuje aj uprednostňovaním anorganických hnojív.
„Tie vysušujú krajinu. Nezabezpečujú dostatok organickej hmoty, na ktorú sa viaže vlhkosť. Pritom Európska únia požaduje, aby sa podiel organických hnojív zvyšoval, avšak u nás tieto odporúčania nie sú zachytené ani v legislatíve a neodrážajú sa nateraz ani v praxi,“ dodal Jurík.




