Brazílii, svojmu najväčšiemu obchodnému partnerovi v skupine juhoamerických štátov Mercosur, Európska únia povedala „nie“ na jeho hovädzie, hydinu, vajcia a med. Dohoda s krajinami Mercosur mala rozšíriť vzájomné možnosti obchodu, avšak pod podmienkou, že tovar vyvážaný do EÚ bude spĺňať európske normy. A práve na nových prísnejších pravidlách, ako zabezpečiť súlad dovážaných tovarov so štandardmi EÚ, v tejto chvíli brazílsky export komodít padá.
Európska komisia (EK) firmám z holdingu Agrofert pozastavila preplácanie časti únijných dotácií, pretože premiér Andrej Babiš (ANO) sa nachádza v potenciálnom konflikte záujmov. Babiš vo februári s cieľom vyriešiť konflikt záujmov vložil Agrofert do novovytvoreného zvereneckého fondu RSVP Trust, podľa komisie ale tento postup situáciu dostatočne nerieši. Babiš trvá na tom, že Agrofert nevlastní, postoj Komisie k jeho konfliktu záujmov ho nezaujíma, uviedol. Na tento spor by nemala doplácať ČR ani jej občania, uviedla Kancelária prezidenta republiky. Podľa opozície Babiš oklamal prezidenta aj občanov. Agrofert je presvedčený, že postupoval v súlade so zákonmi.
Nemecký minister poľnohospodárstva Alois Rainer vyhlásil v stredu krízu celoštátneho významu vzhľadom na škody spôsobené suchom. Cieľom je uvoľniť poľnohospodárskym podnikom pomoc v celkovej výške okolo jednej miliardy eur, uviedol v stredu politik z bavorskej Kresťanskosociálnej únie (CSU). TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Zdražovanie potravinárskej pšenice spolu s nárastom nákladov na energie či dopravu vytvára podľa výrobcov tlak na ceny cestovín, pečiva či múky. Podľa Zväzu priemyselných mlynov ČR potravinárska pšenica od tohtoročného júna zdražela o 17 až 20 percent, teda z priemerných 180,72 eura (4 359 Kč) na 221,54 eura (5 340 Kč) za tonu, a jej cena stále stúpa. Dôvodom je kombinácia viacerých faktorov, najmä nízka úroda, vysoký dopyt i geopolitická situácia. Výrobcovia tak pravdepodobne budú musieť rastúce náklady premietnuť do cien svojich produktov. Vyplýva to z odpovedí výrobcov a zväzu na otázky ČTK.
Slovensko bude mať odhadovane najväčší percentuálny pokles úrody medzi krajinami EÚ medziročne aj oproti päťročnému priemeru pri dvoch plodinách - cukrovej repe a kŕmnom hrachu. V tabuľkách odhadu úrody v augustovom vydaní štatistiky JRC MARS Bulletin Slovensko neslávne exceluje aj pri ďalších plodinách, napríklad pri kukurici, obilí a repke. Úbytok úrody je často horší ako vo Francúzsku alebo v Maďarsku, dvoch krajinách, ktoré sa v správe spomínajú ako najviac postihnuté tohtoročným extrémnym suchom a vysokými teplotami. Správa zaradila Slovensko medzi krajiny s „vážnymi následkami“.
Rakúska poľnohospodárska komora očakáva, že od 3. septembra bude dočasne zakázaný dovoz hovädzieho mäsa z Brazílie do EÚ. Krajina nedokáže poskytnúť potrebnú dokumentáciu o dodržiavaní predpisov EÚ, najmä čo sa týka používania antibiotík, oznámila komora vo štvrtok s odvolaním sa na zdroje v Európskej komisii. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA.
Rozprávali sme sa s prezidentom Agrárnej komory ČR Janom Doležalom o aktuálnej situácii českých poľnohospodárov, vývoji cien mlieka, dôsledkoch sucha aj o pripravovanej štátnej pomoci. Doležal uviedol, že české poľnohospodárstvo tento rok môže skončiť s nulovým výsledkom hospodárenia a mnohé podniky už teraz výrazne siahajú do svojich finančných rezerv. Českí poľnohospodári dostanú mimoriadnu pomoc vo výške 157 miliónov eur (3,8 miliardy českých korún), podľa Doležala by však vzhľadom na rozsah škôd spôsobených suchom boli potrebné ďalšie kompenzácie. Hovoril aj o možnosti ďalších 83 miliónov eur (dvoch miliárd korún), ktoré by mohli byť vyplatené v roku 2027. Rozhovor prináša aj pohľad na to, ako sa mení štruktúra českej rastlinnej výroby a čo sa deje s podnikmi, ktoré sa dostávajú pod ekonomický tlak.
Na českej Vysočine začínajú poľnohospodári zberať zemiaky, ktoré teraz dodávajú hlavne do škrobární, ktoré začali novú výrobnú kampaň. V tradične zemiakárskom kraji sa pestujú prevažne neskoršie odrody, ktorých zber sa naplno začína v septembri. Výnosy sa na jednotlivých miestach líšia podľa množstva zrážok. Odhadovať celkovú úrodu je predčasné, ale podľa doterajších výsledkov to vyzerá, že bude podstatne nižšia ako vlani, povedal dnes ČTK predseda Českého zemiakárskeho zväzu Josef Králíček.
Oteplenie planéty o tri stupne Celzia by mohlo zvýšiť priemernú cenu pšenice na trojnásobok oproti roku 2010, upozornili vedci v novej medzinárodnej štúdii. Zistili, že ak sucho zasiahne niektoré z kľúčových svetových oblastí pestovania obilnín, cena pšenice na globálnych trhoch rastie. Otepľovanie planéty môže túto súvislosť ešte zosilniť. Štúdiu publikoval časopis Earth's Future.
Cena mlieka je hlboko pod výrobnými nákladmi a stále klesá. Problémy v sektore by možno neboli tak vyhrotené, ak by ich poľnohospodári dokázali vykryť pomocou výsledkov rastlinnej výroby. Tá je však už tri roky v cenových problémoch, k čomu sa aktuálne pridružilo aj sucho, ktoré ovplyvnilo celkovú produkciu. Približne takto hodnotia aktuálnu situáciu juhočeskí poľnohospodári a predáci agrárnej samosprávy, s ktorými sme hovorili počas výstavy Zem Živiteľka v Českých Budějoviciach.
Keď v USA v roku 1923 Henry A. Wallace, ktorý sa neskôr stal viceprezidentom, vytvoril svoj prvý komerčne predávaný hybrid kukurice, farmári boli spočiatku skeptickí. Vlastnosti takejto plodiny neboli také nadpriemerné, aby prekonali hendikep - nutnosť kupovať si každý rok nové osivo a nemôcť si ho odkladať z vlastnej úrody. Názor zmenili až keď si pri veľkých suchách v 30. rokoch minulého storočia viedla hybridná kukurica lepšie. Na konci tridsiatych rokov už bolo v USA (podľa USDA) hybridným osivom kukurice osiatych 22,5 percenta plôch a o desať rokov neskôr to bolo dokonca 78 percent výmery kukurice.

Najkomentovanejšie za 7 dní